Korytnačka obrovská
Korytnačka obrovská (Aldabrachelys gigantea) je veľká suchozemská korytnačka z čeľade korytnačkovité, ktorá žije na Seychelských ostrovoch. Patrí medzi najdlhšie žijúce tvory na svete.
| Korytnačka obrovská | |
 | |
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
| Vedecký názov | |
| Aldabrachelys gigantea Schweigger, 1812 | |
| Synonymá | |
| Geochelone gigantea Geochelone dussumieri Dipsochelys elephantina Dipsochelys dussumieri Testudo dussumieri Testudo elephantina Testudo gigantea Megalochelys gigantea | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Opis upraviť
Dĺžka panciera dospelej korytnačky je až 120 cm, môže vážiť až 200 kg a dožíva sa až 160 rokov. Je tak druhou najväčšou suchozemskou korytnačkou. Karapax má hnedú farbu a tvar vysokej kopule. Mohutné nohy slúžia tiež ako opora ťažkého tela. Krk má veľmi dlhý, a veľmi veľký, čo pomáha korytnačke využiť vetvy až do jedného metra od zeme ako zdroje potravy. Aj keď sú typicky pomalé a opatrné, sú schopné značnej rýchlosti. Sú tiež vynikajúcimi plavcami.
V priebehu 18. a 19. storočia ich počet poklesol v dôsledku lovu a zberu vajec. Na niektorých ostrovoch boli už vyhubené. Dnes sú vyhubením ohrozené. V poslednej dobe sú na trhu so zvieratami stále viac k dispozícii. Môže byť vyžadované povolenie úradov.
Areál rozšírenia upraviť
Žijú v suchých, skalnatých oblastiach Seychelských ostrovov a ostrova Aldabra v Indickom oceáne. Ďalšia izolovaná populácia druhu sa nachádza na ostrove Changuu, v blízkosti Zanzibaru a chované populácie žijú v ochranárskych parkoch na ostrovoch Maurícius a Rodrigues. Obývajú kamenité stepi a polopúšte a trávnaté územie s krovinami.[1] Vyskytujú sa ako individuálne, tak v stádach, ktoré majú tendenciu zhromažďovať sa predovšetkým na otvorených pastvinách. Vyhrabávajú si podzemné nory, alebo odpočívajú v močiaroch aby si zachovali chladnú hlavu počas horúceho dňa.
Potrava upraviť
Najviac sú aktívne v nočných hodinách, kedy trávia čas hľadaním potravy. Živia sa prevažne listami, plodmi a výhonkami rastlín, občas aj živočíšnymi zvyškami, sú teda bylinožravce. Dlhý krk im umožňuje spásať konáre až vo výške 1 meter nad zemou. V ich prirodzenom prostredí je im dopriate len malé množstvo vody, väčšinu ju prijímajú z potravy, rovnako aj potrava je chudobná na živiny. V zajatí sú živené často ovocím ako sú jablká a banány, rovnako ako rastlinnými peletami.
Reprodukcia upraviť
Medzi februárom a májom samice kladú 9 až 25 mäkkých vajec do jamky v pôde, ktorú potom zahrabú a pôdu utlačia. Obvykle z menej než polovice vajec sa vyliahnu mláďatá. Znášok môže byť za rok viac. Inkubácia trvá 6 až 7 mesiacov.[1] K rozmnožovaniu korytnačiek obrovských v zajatí dochádza spravidla až vtedy, ak sú chované vo väčších skupinách o počte 11 a viac jedincov.
Referencie upraviť
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Želva obrovská na českej Wikipédii.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Korytnačka obrovská
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Korytnačka obrovská
