Krížava

vrch v Malej Fatre

Krížava (1 456,7 m n. m.[1][2][3]) je mohutný hôľnatý vrch v Lúčanskej Malej Fatre. Leží približne 7 km západne od Martina.[4] Medzi výškovo podobnými vrcholmi Martinských holí je ľahko rozpoznateľný podľa vysielačov na svojom vrchole. Lokalitou prechádza Medzinárodná diaľková turistická trasa E3.[5]

Krížava
vrch
Vrcholová časť
Štát Slovensko Slovensko
Región Žilinský
Okresy Žilina, Martin
Obce Stránske, Martin
Časť Lúčanské Veterné hole
Pohorie Malá Fatra
Podcelok Lúčanská Fatra
Povodia Rajčanka, Turiec
Nadmorská výška 1 456,7 m n. m.
Súradnice 49°05′50″S 18°49′09″V / 49,0972°S 18,8192°V / 49.0972; 18.8192
Orogenéza/vrásnenie alpínske vrásnenie
Najľahší výstup Z Martina cez Winter Park Martinky
Poloha v rámci Žilinského kraja
Poloha v rámci Žilinského kraja
Wikimedia Commons: Krížava
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Krížava z Minčola

Poloha upraviť

Nachádza sa v južnej polovici pohoria, v geomorfologickom podcelku Lúčanská Fatra a jej časti Lúčanské Veterné hole.[6] Vrch leží v Žilinskom kraji, na hranici okresov Žilina a Martin a zasahuje na katastrálne územia mesta Martin a obce Stránske.[7] Krížava sa nachádza v centrálnej časti najvyššej časti Lúčanskej Fatry, nazývanej Martinské hole. Severne na hrebeni susedí Zázrivá (1 394 m n. m.), juhozápadne pokračuje hrebeň k Veľkej lúke (1 476 m n. m.). Západným smerom vedie rázsocha s vrchom Skalka (1 308 m n. m.) a východne leží Kalužná (1 161 m n. m.).[4]

Opis upraviť

Vrch leží v najatraktívnejšej lúčnatej časti hrebeňa s ďalekými výhľadmi. Je súčasťou hlavného hrebeňa, ktorý vedie severo-juhozápadným smerom. Vrcholová časť je výrazne plochá, bez lesného porastu, no z väčšej časti porastená kosodrevinou, nižšie časti sú porastené zmiešaným lesom. Na vrcholovej časti a svahoch sú porasty čučoriedky obyčajnej. Západné svahy odvodňujú prítoky Stránskeho a Turianskeho potoka, východné svahy odvodňuje Zázrivá, Malý a Pivovarský potok.[4]

Značnú časť vrcholovej plošiny zaberá areál vysielacieho strediska Krížava, na východných svahoch sa nachádza lyžiarske stredisko Winter Park Martinky. Málokto vie, že Krížava je vďaka pracovisku pre riadenie letovej prevádzky známa v celej Európe.

Výhľady upraviť

Vďaka značnej nadmorskej výške je z vhodných častí odlesneného vrcholu ďaleký výhľad. Južný smer sčasti obmedzuje mohutný masív Veľkej lúky (1 476 m n. m.), no iné smery ponúkajú výhľad na všetky okolité pohoria. Dobre pozorovateľná je samotná Malá Fatra, Turčianska i Žilinská kotlina. Pri vhodných podmienkach sú pozorovateľné Vysoké Tatry, Nízke Tatry, Veľká Fatra, Oravské Beskydy, Kysucké Beskydy, Moravsko-sliezske Beskydy, Javorníky či Strážovské vrchy.[8]

Prístup upraviť

Referencie upraviť

  1. Malá Fatra - Martinské hole, Letná turistická mapa 1:50 000, Vojenský kartografický ústav, š.p., Harmanec
  2. Slovenská republika: podrobný autoatlas so zemepisnou sieťou WGS-84 pre GPS. 8. vyd. Harmanec : Vojenský kartografický ústav, 2007. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola mapová časť, s. 34.
  3. Malá Fatra-Vrátna, Letná turistická mapa 1:50 000, Vojenský kartografický ústav, š.p., Harmanec
  4. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2020-08-08]. Dostupné online.
  5. mapový portál HIKING.SK. Denník N (Bratislava: N Press), 2022-01-01. Dostupné online [cit. 2023-01-29]. ISSN 1339-844X.
  6. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2020-08-08]. Dostupné online.
  7. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2020-08-08]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
  8. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2020-08-08]. Dostupné online.

Pozri aj upraviť

Iné projekty upraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Krížava

Externé odkazy upraviť

Zdroj upraviť

  • Autoatlas Českej republiky a Slovenskej republiky 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, akciová spoločnosť, 1998. S. 25.