Krížna poľana[1] (1 018,0 m n. m.[2][3]) je vrch v Stolických vrchoch, krajinnom celku Slovenského rudohoria.[4] Leží nad Muránskou Dlhou Lúkou, približne 5 km západne od Revúcej.[5]

Krížna poľana
vrch
Štát Slovensko Slovensko
Región Banskobystrický
Okres Revúca
Obce Revúca, Muránska Dlhá Lúka, Ratkovské Bystré
Pohorie Stolické vrchy
Podcelok Tŕstie
Povodie Slaná
Nadmorská výška 1 018,0 m n. m.
Súradnice 48°41′27″S 20°02′16″V / 48,6907°S 20,0378°V / 48.6907; 20.0378
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po žltej značke z Revúcej (traverz)
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Poloha upraviť

Nachádza sa v strednej časti Stolických vrchov, v geomorfologickom podcelku Tŕstie.[4] Leží na území Banskobystrického kraja, okresu Revúca a na katastrálnom území mesta Revúca a obcí Muránska Dlhá Lúka a Ratkovské Bystré.[1] Najbližšími sídlami sú severne situovaná Muránska Lehota, severovýchodne ležiaca Muránska Dlhá Lúka a východne mesto Revúca, južne sa nachádza Ratkovské Bystré a Krokava a západne mesto Tisovec.[5]

Opis upraviť

Krížna poľana leží v strednej časti pohoria, v hrebeni, vedúcom z vrchu Tŕstie (1 121 m n. m.) cez Tri chotáre (963 m n. m.). Severne sa nachádza Pavelková (1 144 m n. m.), Cigánka (935 m n. m.), Čelo (1 210 m n. m.) a Radzim (970 m n. m.), východne Stolica (1 476 m n. m.), Lehotská hoľa (1 397 m n. m.), Faltenov vrch (1 338 m n. m.), Kohút (1 409 m n. m.) a Dachov diel (933 m n. m.), južne Šrámová (906 m n. m.), Tŕstie (1 121 m n. m.) a Salašiská (1 132 m n. m.) a západne Tri chotáre (963 m n. m.), Šarkanica (1 151 m n. m.) a Macov vrch (1 096 m n. m.).[3][5] Severné svahy odvodňuje Červený potok, juhovýchodné Dolinský potok, oba smerujúce do Muráňa v povodí Slanej, voda z juhozápadnej časti odteká riečkou Turiec. Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[5]

Výhľady upraviť

Vrchol pokrýva súvislý lesný porast[6], ktorý neumožňuje rozhľad. Z lokalít s redšou vegetáciou je možné vidieť najmä okolité vrchy Stolických vrchov, Volovské vrchy, Revúcku vrchovinu, Veporské vrchy a Spišsko-gemerský kras.[7]

Prístup upraviť

Na vrchol nevedie značený turistický chodník, preto prístup je možný lesnými chodníkmi, odbočujúcimi zo značených trás. V blízkosti vedie:

Referencie upraviť

  1. a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-06-02]. Dostupné online. Archivované 2023-08-11 z originálu.
  2. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 83.
  3. a b Stolické vrchy. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
  4. a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-06-02]. Dostupné online.
  5. a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-06-02]. Dostupné online.
  6. Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-06-02]. Dostupné online.
  7. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-06-02]. Dostupné online.

Pozri aj upraviť

Externé odkazy upraviť