Kutscherfeldov palác

národná kultúrna pamiatka v Bratislave, okrese Bratislava I

Kutscherfeldov palác je najmenší rokokový palác v Bratislave na rohu Sedlárskej ulice 7 a Hlavného námestia 7 postavený v roku 1762 na mieste troch starších domov. Palác dal postaviť Leopold von Kutscherfeld, správca cisárskych majetkov v Mosonmagyaróvári. Neskôr ho predal grófovi Imrichovi Eszterházymu. V objekte dnes sídli veľvyslanectvo Francúzska a Francúzsky inštitút. V tomto dome podľa pamätnej tabule z roku 1959 žil a pracoval slávny ruský skladateľ a klavirista Anton Grigorievič Rubinštejn (1829 – 1894).[1]

Kutscherfeldov palác
rokokový palác
Štát Slovensko Slovensko
Región Bratislavský kraj
Okres Bratislava I
Mesto Bratislava
Mestská časť Staré Mesto
Súradnice 48°08′37″S 17°06′28″V / 48,143508°S 17,107692°V / 48.143508; 17.107692
Poloha v rámci Bratislavy
Poloha v rámci Bratislavy
Poloha v rámci Starého Mesta
Poloha v rámci Starého Mesta
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Je to trojpodlažná budova štvorkrídlovej dispozície okolo stredného dvora. Nad portálom paláca nie je umiestnený erb ani jedného z majiteľov paláca. Palác vznikol v roku 1762[2] na mieste dvoch stredovekých parciel (podľa niektorých zdrojov 3 domov) s použitím muriva z predchádzajúcich stavieb. Domy boli okolo roku 1600 spojené a časti suterénu boli zaklenuté na stredný stĺp. Po prestavaní domu na palác bol ten vyzdobený architektonickými a výtvarnými detailmi, reprezentačným schodiskom s dekoratívnymi mrežami. Autorom projektu bol pravdepodobne Jakub Fellner z Fellenthalu, ktorému sa pripisuje aj autorstvo architektonického návrhu kaštieľa v Častkovciach.

Starý meštiansky dom mal na konci 17. storočia a v prvej polovici 18. storočia niekoľko majiteľov, ktorí si svoje podiely v dome navzájom predávali. V roku 1679 predal Ján Wulpinusz a jeho manželka Rosina (rod. Radingerová) svoj podiel domu Jozefovi Segnerovi a jeho manželke Anne (rod. Ernyeyovej) za 2 000 forintov. V roku 1700 bol Jozef Segner už majiteľom väčšej časti domu. Ďalší významný medzník v dejinách tohto objektu predstavuje 17. september 1711, kedy lekárnik Ján Juraj Peltz odkúpil za 900 forintov Gottmanovu čiastku domu. Peltz pokračoval v aktivite – v roku 1716 mu svoju časť domu predala Zuzana Puschová za 1 000 forintov a 23. marca 1719 mestský sudca Jozef Segner za 4 000 forintov. Napokon sa v roku 1722 celý dom stal vlastníctvom Jána Juraja Peltza, ktorý ho v roku 1746 predal lekárnikovi Jánovi Tomášovi Stellingovi za 10 000 zlatých. Od Stellinga dom odkúpil mešťanosta Kutscherfeld – Podevin, ktorý dom prestaval na rokokový palác. Vo vlastníctve rodiny Kutscherfeld – Podevin bol palác až do konca 18. storočia. V roku 1813 ho odkúpil gróf Imrich Esterházy a rodina Esterházy vlastnila palác až do konca 19. storočia.

Leopold von Kutscherfeld bol vplyvný správca magyaróvárskych majetkov. šľatchtickýktitul a erbovú listinu mu udelila 1. februára 1763 Mária Terézia. Roku 1760 bol Leopold von Kutscherfeld členom Uhorskej komory a riaditeľom pokladnice v Mosonmagyaróvári.

Pamätná tabuľa na paláci
Pamätná tabuľa na paláci

Referencie

upraviť
  1. Register nehnuteľných NKP [online]. Pamiatkový úrad SR. Dostupné online.
  2. STRUNZ, Gunnar. Bratislava entdecken: Streifzüge durch die slowakische Hauptstadt [online]. . Dostupné online. (po nemecky)

Iné projekty

upraviť