Kutscherfeldov palác
Kutscherfeldov palác je najmenší rokokový palác v Bratislave na rohu Sedlárskej ulice 7 a Hlavného námestia 7 postavený v roku 1762 na mieste troch starších domov. Palác dal postaviť Leopold von Kutscherfeld, správca cisárskych majetkov v Mosonmagyaróvári. Neskôr ho predal grófovi Imrichovi Eszterházymu. V objekte dnes sídli veľvyslanectvo Francúzska a Francúzsky inštitút. V tomto dome podľa pamätnej tabule z roku 1959 žil a pracoval slávny ruský skladateľ a klavirista Anton Grigorievič Rubinštejn (1829 – 1894).[1]
| Kutscherfeldov palác | |
| rokokový palác | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Bratislavský kraj |
| Okres | Bratislava I |
| Mesto | Bratislava |
| Mestská časť | Staré Mesto |
| Súradnice | 48°08′37″S 17°06′28″V / 48,143508°S 17,107692°V |
  Poloha v rámci Bratislavy
| |
 Poloha v rámci Starého Mesta
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Je to trojpodlažná budova štvorkrídlovej dispozície okolo stredného dvora. Nad portálom paláca nie je umiestnený erb ani jedného z majiteľov paláca. Palác vznikol v roku 1762[2] na mieste dvoch stredovekých parciel (podľa niektorých zdrojov 3 domov) s použitím muriva z predchádzajúcich stavieb. Domy boli okolo roku 1600 spojené a časti suterénu boli zaklenuté na stredný stĺp. Po prestavaní domu na palác bol ten vyzdobený architektonickými a výtvarnými detailmi, reprezentačným schodiskom s dekoratívnymi mrežami. Autorom projektu bol pravdepodobne Jakub Fellner z Fellenthalu, ktorému sa pripisuje aj autorstvo architektonického návrhu kaštieľa v Častkovciach.
Starý meštiansky dom mal na konci 17. storočia a v prvej polovici 18. storočia niekoľko majiteľov, ktorí si svoje podiely v dome navzájom predávali. V roku 1679 predal Ján Wulpinusz a jeho manželka Rosina (rod. Radingerová) svoj podiel domu Jozefovi Segnerovi a jeho manželke Anne (rod. Ernyeyovej) za 2 000 forintov. V roku 1700 bol Jozef Segner už majiteľom väčšej časti domu. Ďalší významný medzník v dejinách tohto objektu predstavuje 17. september 1711, kedy lekárnik Ján Juraj Peltz odkúpil za 900 forintov Gottmanovu čiastku domu. Peltz pokračoval v aktivite – v roku 1716 mu svoju časť domu predala Zuzana Puschová za 1 000 forintov a 23. marca 1719 mestský sudca Jozef Segner za 4 000 forintov. Napokon sa v roku 1722 celý dom stal vlastníctvom Jána Juraja Peltza, ktorý ho v roku 1746 predal lekárnikovi Jánovi Tomášovi Stellingovi za 10 000 zlatých. Od Stellinga dom odkúpil mešťanosta Kutscherfeld – Podevin, ktorý dom prestaval na rokokový palác. Vo vlastníctve rodiny Kutscherfeld – Podevin bol palác až do konca 18. storočia. V roku 1813 ho odkúpil gróf Imrich Esterházy a rodina Esterházy vlastnila palác až do konca 19. storočia.
Leopold von Kutscherfeld bol vplyvný správca magyaróvárskych majetkov. šľatchtickýktitul a erbovú listinu mu udelila 1. februára 1763 Mária Terézia. Roku 1760 bol Leopold von Kutscherfeld členom Uhorskej komory a riaditeľom pokladnice v Mosonmagyaróvári.
Referencie
upraviť- ↑ Register nehnuteľných NKP [online]. Pamiatkový úrad SR. Dostupné online.
- ↑ STRUNZ, Gunnar. Bratislava entdecken: Streifzüge durch die slowakische Hauptstadt [online]. . Dostupné online. (po nemecky)
Iné projekty
upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kutscherfeldov palác
