Láska a zodpovednosť

Láska a zodpovednosť je kniha napísaná kardinálom Karolom Wojtyłom (neskôr pápežom Jánom Pavlom II). Zaoberá sa otázkami sexuálnej etiky, výkladom manželstva a obhajuje tradičné kresťanské učenie o ňom z úplne nového filozofického pohľadu. Prvýkrát vyšla v Poľsku v roku 1960, neskôr bola preložená aj do iných jazykov. Do slovenčiny bola preložená v roku 2003.

Láska a zodpovednosť
Miłość i Odpowiedzialność
Autor	Karol Wojtyła
Pôvodný jazyk	poľský
Krajina vydania	Poľsko
Nakladateľstvo originálneho vydania	Wydawnicto Znak
Dátum 1. vydania originálu	1960
Literárny žáner	Teológia, Filozofia (Fenomenológia), Etika
Slovenské vydania knihy
Prvé vydanie knihy Dátum slovenského vydania 2003 Vydavateľstvo Metodicko-pedagogické centrum Prekladateľ František Rábek, Ľubomír Prikryl Počet strán 223 ISBN ISBN 8080521700
Literárny portál

Autor v téme pokračuje aj po zvolení za pápeža knihou Teológia tela.

Štruktúra knihy

Kniha obsahuje päť kapitol:

1. Človek a sexuálna túžba
2. Človek a láska
3. Človek a čistota
4. Spravodlivosť k Bohu
5. Sexuológia a Etika

Pozadie knihy

V úvode k prvej edícii autor píše o svojich dôvodoch k napísaniu knihy ako "zrodené z potreby uloženia normy kresťanskej sexuality na pevnú bázu. Bázu tak definitívnu ako je možné, opierajúc sa o tie najzákladnejšie a nezvratné morálne pravdy a tie najzákladnejšie hodnoty a dobrá." Inšpiráciu pre túto knihu získal počas pôsobenia na Katolíckej univerzite v Lubline, kde učil mladých katolíkov.

Proces písania

Počas svojho pôsobenia na univerzite vytvoril Wojtyla skupinu asi dvadsiatich mladých ľudí, poslucháčov filozofie, medicíny a psychológie, ktorí si zvolili názov ‘Rodzinka’ (poľsky) "Rodinka" (slovensky). Stretávali sa na modlitbách, filozofických debatách a pre pomoc chorým a slepým. Skupina časom dosiahla približne 200 členov. Vnútorné pohľady získané z týchto stretnutí ako aj diskusie s mladými mu pomohli vytvoriť základný materiál knihy.

Základné myšlienky

Karol Wojtyła v knihe tvrdí, že manželský styk je najlepším obrazom Boha, ktorý je láska, pretože, ako to on vidí, telo je jediné schopné spraviť neviditeľné - duchovné a božské - viditeľné. Tvrdí, že ľudské bytosti boli vytvorené Bohom dôvodne, aby boli schopné slobodne si vybrať milovať, dať seba samého ako ľudské bytosti, ktoré vyjadrujú svoje oddanie jeden druhému svojimi telami. Preto je sexuálny styk medzi manželkou a manželom symbolom ich totálneho spoločného oddania, ktorý sa ďalej pestuje, zosilňuje a obohacuje nie len pre prítomnosť, ale aj pre budúcnosť. Wojtyła píše: „Telo, a jedine ono, je schopné spraviť viditeľným neviditeľné: spirituálne a božské. Manželstvo je aktom vôle, ktorá znamená a obsahuje spoločný dar, ktorý spája v jedno manželov a dáva ich dovedna k ich dušiam, s ktorými vytvárajú jednotku rodiny - domácu cirkev“.

Predmanželská čistota

Cudnosť v preklade znamená čistota. Kresťania používajú toto slovo na popísanie jednotlivej cnosti, ktorá ovláda ich sexuálne túžby. Nie je to však podľa autora preto, lebo sexuálne túžby sú zlé, alebo nečisté. Karol Wojtyla v knihe varuje pred negatívnym pohľadom na cudnosť, ktorá ju skresľuje ako čisté potlačenie zmyslovej túžby. V takomto negatívnom obraze prichádza cudnosť ako jedno veľké „nie“, ktoré má vážne dôsledky na ľudskú bytosť. "Cudnosť je často chápaná ako slepý zákaz zmyslovosti a fyzických impulzov tak, že hodnoty tela a pohlavia sú potlačené do podvedomia, kde čakajú na možnosť vybuchnúť. Toto je ale omylná predstava cnosti cudnosti, ktorá - ak je praktizovaná iba touto cestou - naozaj vytvára možnosť na také "vybuchnutia".

Čistotu Wojtyla vníma ako cnosť, ktorá umožňuje skutočne milovať. "Byť cudným znamená mať transparentný postoj k človeku iného pohlavia - cudnosť, znamená práve to - vnútorná transparentnosť, bez ktorej láska nie je sama sebou, pretože nemôže byť sama sebou pokiaľ túžba "užiť si" nie je podriadená schopnosti prejaviť láskavú vľúdnosť v každej situácii."

Čistota vnímaná týmto spôsobom podľa jeho názoru pomáha milovať a chrániť lásku pred jej zničením sebeckou tendenciou použiť druhého človeka pre vlastné uspokojenie. Wojtyla sa domnieva, že cudnosť nie je len jedno veľké nie. Naopak je to áno, a hlavne áno hovorené v srdci druhej osobe a nie len jej/jeho sexuálnym vlastnostiam. Je to áno, ktoré si vyžaduje niektoré nie, aby sa láska zachránila pred utilitarianismom. Základom čistoty je prudkosť potvrdenia hodnoty človeka v každej situácii a zdvihnutie na personálny stupeň všetky reakcie k hodnote tela a pohlavia." Takýto širší kontext taktiež vysvetľuje niektoré nie v učení cirkvi.