Otvoriť hlavné menu

ŽivotopisUpraviť

Bol hluchonemý. Študoval na Škole aplikovanej maľby. Bol členom avantgardnej skupiny Osem, ktorá vydávala maďarský futuristický časopis Ma ("Dnes"). V roku 1919 po porážke maďarskej revolúcie bol nútený odísť do exilu - najskôr do Viedne a Berlína, a v roku 1924 do Paríža. Zoznámil sa s Picassom a s fotografom maďarského pôvodu André Kertészom, ktorý v roku 1926 vytvoril jeho fotografický portrét. V roku 1925 mal samostatnú výstavu v parížskej avantgardnej galérii. Zomrel na zápal mozgových blán.

DieloUpraviť

Na počiatku ho inšpiroval Paul Cézanne, maľoval v štýle kubizmu a expresionizmu. Neskôr ho ovplyvnil Oskar Kokoschka, a to tak, že v parížskom období prešiel na nefiguratívne kompozície. Namaľoval portréty celého radu známych osobností, napríklad to boli Endre Ady, Mihai Babic, Deže Kostolany, Sándor Marai, Lajos Kashshak, francúzsky básnik Tristan Tzara atď.

 
Lajos Tihany: Portrét francúzskeho básnika Tristana Tzaru, 1927

Na druhú stranu, svojou tvorbou ovplyvnil už vyššie zmieňovaného fotografa a svojho krajana André Kertésza.

Literatúra o maliaroviUpraviť

  • Passuth K. A Nyolcak festészete: Berény, Czóbel, Czigány, Kernstok, Márffy, Orbán, Pór, Tihanyi. Budapest: Corvina, 1967
  • Dévényi I. Tihanyi. Budapest: Corvina Kiadó, 1968
  • Lajos Tihanyi (1885—1938). Paris: [s.n.], 1970
  • Tihany Lajos: emlékkiállítása. Budapest: Magyar Nemzeti Galéria, 1973
  • Passuth K. Lajos Tihanyi. Dresden: Verlag der Kunst, 1977
  • Les avant-gardes de l’Europe centrale: 1907—1927/ Krisztina Passuth, ed. Paris: Flammarion, 1988.
  • Lajos Kassák i l’avantguarda hongaresa. Valencia: Institut Valencià d’Art Modern, 1999
  • Majoros V. Tihanyi Lajos-írásai és dokumentumok. Budapest: Monument-Art, 2002
  • Majoros V. Tihanyi Lajos-a művész és művészete. Budapest: Monument-Art, 2004

Iné projektyUpraviť

Externé odkazyUpraviť

ZdrojUpraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Lajos Tihanyi na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).