Lenka Čviriková Hriadelová

slovenská televízna moderátorka športových programov

Lenka Čviriková Hriadelová (* júl 1973, Humenné) je slovenská televízna moderátorka športových programov. Šesťnásobná držiteľka titulu OTO (2015), je vydatá, má dvoch synov vrátane jedného z prvého manželstva a žije v Bratislave.

Lenka Čviriková Hriadelová[pozn 1]
Rod. menoLenka Hriadelová
Iné menáLenka Čviriková-Hriadeľová
Narodenie25. júl 1973 (51 rokov)[11][12]
27. júl 1973 (51 rokov)[13]
(Pozn. zdroje sa líšia)
Humenné, ČSSR[6][13]
Národnosťslovenská
ZamestnanieSlovenská televízia (1999-2001)
TV Global (2001-2002)
TV JOJ (od r. 2002)[6][11]
Alma materKonzervatórium, Košice[6][11][13]
Profesiamoderátorka, herečka
Aktívne roky1993 – súčasnosť[6][11]
RodičiaJán Hriadel
ManželPeter Čvirik (od r. 2007)[11]
Deti2 (synovia Samuel a Maxim)[14]

Filmografia

upraviť
Moderátorka
  • Top rádio (1993 – 1999)
  • Fun rádio (1999)
  • STV Košice - hudobná relácia Klipmánia a magazín pre tínedžerov No problem (2001) spolu s M. Zimnýkovalom
  • TV Global - športovo-súťažná relácia Z extrému do extrému so zameraním na extrémne športové disciplíny
  • TV JOJ (od r. 2002)
Herečka

Osobný život

upraviť

Meno jej prvého manžela médiá neuvádzajú; v tom čase žila Hriadelová ešte na východnom Slovensku a zo zväzku pochádza i jej prvorodený syn Samuel. Po presune do Bratislavy mala pomer s hudobníkom Jozefom Engererom či futbalistom Jurajom Halenárom.[14] V roku 2007[11] sa zosobášila s futbalovým obrancom Petrom Čvirikom, s ktorým má druhého syna Maxima.[11][14]

Ocenenia

upraviť
Ankety
Rok Nominované dielo Cena Kategória Výsledok
2003 Osobnosť menovite (TV JOJ) Osobnosť televíznej obrazovky (OTO) Športový moderátor alebo komentátor Výhra [16]
2004 Nominácia
2005 Nominácia
2006 Výhra
2007 Výhra
2008 Výhra
2009 Výhra
2010 Nominácia [17]
2011 Nominácia [18]
2012 Športový moderátor Výhra [19]
2013 Nominácia [20]
2014 Nominácia [21][chýba vhodnejší zdroj]
2015 Nominácia [22]
Údaje prevzaté z oficiálnych zdrojov organizátorov jednotlivých cien.

Poznámky

upraviť
  1. Niektoré zdroje jej rodné priezvisko zmäkčujú na Hriadeľovú,[1][2] iné ho pre zmenu uvádzajú so spojovníkom,[3][4] príp. využívajú obidva tvary súčasne.[5][6][7] Profil menovanej na oficiálnych stránkach jej zamestnávateľa, ho uvádza tvrdo a bez spojovníka,[8] čo je v súlade i so Zákonom o rodine č. 36/2005 Z. z. Tento v § 6, ods. 3. o.i. stanovuje, že spoločné meno manželov stojí u žien prvé v poradí, pričom s ich rodným sa neviaže do podoby zloženého priezviska pomocou spojovníka.[9][10]

Referencie

upraviť
  1. NOVOTNÁ, Anna. Lenka Čviriková Hriadeľová: Synovia sú zmyslom môjho života [online]. Korzár, 2014-05-02, [cit. 2016-07-11]. Dostupné online.
  2. News & Media Holding. Čviriková: Tají jej manžel mizinu? [online]. Aktuálne.sk, 2009-01-19, [cit. 2016-07-11]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  3. lop. Sviatkovali aj silvestrovali vo Volici. Podvihorlatské noviny, 2011-01-03, roč. LII, čís. 1. (viď Titul. str.). Dostupné online [cit. 2016-07-08]. EAN 9 771338111003 01. Archivované 2011-03-04 z originálu.
  4. lu. Šťastná v Rači. Račiansky výber, júl-august 2011, čís. 6. Čviriková-Hriadelová: V Rači som našla, po čom som roky túžila (s. 5). Dostupné online [cit. 2016-07-08]. Archivované 2012-10-28 z originálu.
  5. GÁFRIK, Zdeno. Ďalšie dieťa pre Hriadeľovú? Možno, no najviac sa teší na odchod z Poľska [online]. Pravda, 2010-03-15, [cit. 2016-07-11]. Dostupné online.
  6. a b c d e RUNDESOVÁ, Táňa. Rusínčina mi pripomína letá u babky, tvrdí známa moderátorka [online]. WebNoviny.sk, 2015-11-06, [cit. 2016-07-11]. Dostupné online.
  7. GONDA, Richard. Jojkárka Lenka Čviriková ukázala Slovensku bradavku [online]. News.sk, 2013-03-17, [cit. 2016-07-11]. Dostupné online.
  8. TV JOJ. Moderátori - Šport - Moderátorka relácie Šport [online]. Panelak.JOJ.sk, 2016, [cit. 2016-07-11]. Dostupné online.
  9. SOBOTOVÁ, Lea. Zmena mena [online]. SME, 2007-01-03, [cit. 2016-07-11]. Odst. „Priezvisko s pomlčkou“. Dostupné online.
  10. GARANČOVSKÁ, Lenka; KOPÁSKOVÁ, Ivana. Po svadbe s dvomi priezviskami. UMB - Fakulta humanitných vied, Katedra slovenského jazyka a literatúry, 2009. Dve priezviská ponímané z právneho aspektu (s. 163). Dostupné online [cit. 2016-07-08]. ISBN 978-80-555-0083-6.
  11. a b c d e f g Feminity. Lenka Čviriková-Hriadeľová [online]. Zoznam.sk, 2011, [cit. 2016-07-11]. Dostupné online.
  12. Lenka Hriadeľová-Čviriková [online]. Aktuálity.sk, 2013, [cit. 2016-07-11]. Dostupné online.
  13. a b c KIRAĽVARGOVÁ, Dáša. Moderátorka športových novín televízie JOJ Lenka Hriadeľová nemá pocit, že lezie chlapom do ´kapusty [online]. Korzár, 2005-03-11, [cit. 2016-07-11]. Dostupné online.
  14. a b c Pravda. Hriadeľová porodila Čvirikovi syna Maxima [online]. Pravda, 2010-06-14, [cit. 2016-07-11]. Dostupné online.
  15. TV JOJ. Panelák - 925. „Niečo za niečo“ [online]. Panelak.JOJ.sk, 2013-02-26, [cit. 2016-07-11]. Dostupné online. Archivované 2016-07-11 z originálu.
  16. Art Production Agency. OTO - Archív [online]. OTO.smartpage.sk, 2010-06-14, [cit. 2016-07-11]. (viď Osobnosť: Lenka Hriadelová). Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  17. GÁFRIK, Zdeno. OTO 2010 prekvapil: Absolútny OTO je Latinák, seriál roka Profesionáli [online]. Pravda, 2011-03-12, [cit. 2016-07-01]. Dostupné online.
  18. NOVOTNÁ, Anna. Pociskovú rozhodilo víťazstvo, Šmajdu vyhodila organizátorka [online]. Korzár, 2012-03-12, [cit. 2016-07-01]. Dostupné online.
  19. SITA. Marcel Merčiak získal ocenenia OTO, Bičan porazil Rozborila [online]. Dobré noviny, 2013-03-17, [cit. 2016-07-01]. Dostupné online.
  20. KRASKO, Ivan. Výsledky OTO 2013: Kto zvíťazil a aká bola sledovanosť [online]. Hospodárske noviny, 2014-03-10, [cit. 2016-07-01]. Dostupné online.
  21. POLÁČIKOVÁ, Petra. OTO 2014 za dverami! O zlatú sošku zabojujú moderátori i programy TV JOJ [online]. TopStar.sk, 2015-01-28, [cit. 2016-07-01]. Dostupné online.
  22. MediaBoom. Šokujúce kompletné poradie v kategóriách OTO 2015: Veľký prepad Kemku aj Talentu! [online]. MediaBoom.sk, 2016-03-13, [cit. 2016-07-01]. Dostupné online.

Iné projekty

upraviť

Externé odkazy

upraviť