Otvoriť hlavné menu

Leonard Susskind

americký fyzik

Leonard Susskind (* jún 1940[2], New York, New York, USA) je americký teoretický fyzik, profesor teoretickej fyziky na Stanford University, a riaditeľ Stanford Institute for Theoretical Physics.

Leonard Susskind
teoretický fyzik
Leonard Susskind
Dielo
Polia pôsobnostifyzika, matematika
Známy vďakaHolografický princíp
Priestor strunovej teórie
Kvarkové uväznenie
Kalibračná teória
Vedecké pôsobenieYeshiva University
University of Tel Aviv
Stanford University
Stanford Institute for Theoretical Physics
Korea Institute for Advanced Study
Perimeter Institute for Theoretical Physics
Alma materCity College of New York
Cornell University
Ocenenia
American Institute of Physics' Science Writing Award
Sakurai Prize (1998)
Boris Pregel Award, New York Academy of Science (1975)[1]
Osobné informácie
Narodenie1940
New York, New York, USA
Štátna príslušnosťUSA
NárodnosťAmeričan
Miesto pobytuUSA
Odkazy
Spolupracuj na CommonsLeonard Susskind
(multimediálne súbory na commons)

Jeho výskum zahŕňa teóriu strún, kvantovú teóriu poľa, kvantovú štatistickú mechaniku a kvantovú kozmológiu.[1] je členom Národnej akadémie Spojených štátov,[3] a American Academy,[4] asociovaným členom Fakulty kanadského Perimetrického inštitútu pre teoretickú fyziku[5] a váženým profesorom Kórejského inštitútu pre pokročilé štúdie.[6]

Je považovaný za jedného z otcov teórie strún,[7], keď spolu s Jóičiró Nambuom a Holger Bech Nielsenom, nezávisle od seba vyslovili predstavu, že častice sú v skutočnosti možno stavy excitácie relativistickej struny. Ako prvý vyslovil myšlienku strunovej teórie v roku 2003.[8]

V roku 1998 získal Sakurai Prize za svoj „pioniersky prístup k hadronickým strunovým modelom, Latticeovým kalibračným teóriám, kvantovej chromodynamike a dynamickému prerušeniu symetrie.“ Susskindovou špecialitou, podľa jeho kolegov, bolo aplikovanie „vynikajúcej predstavivosti a originality k teoretickému štúdiu povahy elementárnych častíc a síl, ktorý vytvárajú fyzický svet.“[9]

ŽivotopisUpraviť

Narodil sa v chudobnej židovskej rodine v Južnom Bronxe v New Yorku.[10] Pracovať ako montér začal už ako 16-ročný, čím pokračoval v práci svojho otca, ktorý ochorel.[10] Neskôr sa zapísal na City College of New York, kde študoval mechaniku, promujúc s B.S. vo fyzike v roku 1962.[4] V interview v Los Angeles Times si Susskind spomenul na moment, kedy so svojim otcom diskutoval o tejto zmene vo svojej kariére: „Keď som otcovi povedal, že chcem byť fyzikom, on mi odpovedal“: ‘Dočerta, nie, nebudeš pracovať v drogérii.’ Ja som odpovedal: ‘Nebudem lekárnikom’. Povedal som: ‘Mám rád Einsteina.’ Buchol ma do hrude kusom montážnej rúrky ‘nebudeš inžinierom,’ povedal. ‘Budeš Einstein.’"[10] Susskind potom študoval na Cornell University u Petra A. Carruthersa, kde získal svoj titul PhD. v roku 1965. Bol dvakrát ženatý, prvýkrát v roku 1960,[4] a spolu má štyri deti.

KariéraUpraviť

Susskind bol asistentom profesorom fyziky, potom asociovaným profesorom na Yeshiva University (1966 – 1970), po čom išiel na rok na University of Tel Aviv (1971 – 1972), vrátil sa do Yeshivy, kde sa stal profesorom fyziky (1970 – 1979). Od roku 1979 je profesorom fyziky na Stanford University,[1] a od roku 2000 je držitelom profesúry fyzikyFelixa Blocha.

V roku 2007 začal pracovať na Faculty of Perimeter Institute for Theoretical Physics vo Waterloo, Ontario, Canada, ako Associate Member. Bol zvolený do the National Academy of Sciences a the American Academy of Arts and Sciences, a v roku 1998 získal cenu Sakurai Prize za teoretickú fyziku. Je tiež váženým profesorom na Korea Institute for Advanced Study.[11]

Vedecká kariéraUpraviť

Susskind bol jedným z minimálne troch fyzikov, ktorí nezávisle od seba objavili približne v roku 1970, že Venezianov duálny rezonančný model silných interakcií by mohol byť popísaný kvantovým mechanickým modelom strún,[12] a ako prvý navrhol myšlienku prostredia strunovej teórie. Susskind taktiež prispel k rozvoju nasledujúcich oblastí fyziky:

  • Nezávislý objav modelu strunovej teórie a časticovej fyziky
  • Teória uzavretia kvarku
  • Rozvoj Hamiltonianskej mriežkovej kalibračnej teórie
  • Teória škálových porušení v hlboko neelastickej elektroprodukcii
  • Teória porušenia symetrie niekedy známa ako „technicolor theory“
  • Dynamické porušenie symetrie elektroslabej sily cituje dve publikácie z roku 1979, jedna od Stevena Weinberga, druhá od L. Susskinda pre reprezentáciu skorších modelov technicolor a technifermions.[13]
  • Druhá, ale nezávislá teória kozmologickej baryogenézy[14] (Sacharovova práca bola prvá, ale bola na západe väčšinou neznáma)
  • Strunová teória entropie čiernej diery[15]
  • Princíp komplementarity čiernej diery
  • Hypotéza kauzálnej náhrady
  • Holografický princíp
  • M-teória, vrátane vývoja BFSS matrixového modelu
  • Kogut-Susskindové fermióny
  • Úvod holografickej entropie zachytenej vo fyzikálnej kozmológii
  • Idea priestoru antropickej strunovej teórie[8]

BibliografiaUpraviť

Je autorom dvoch populárnych vedeckých kníh, Kozmický priestor: Strunová teória a ilúzia inteligentného dizajnu[16], uverejnená v roku 2005, a Vojne čiernej diery: Moja vojna so Stephenom Hawkingom urobiť svet bezpečnejším pre kvantovú mechaniku[17], uverejnená v roku 2008.

Kozmický priestorUpraviť

Kozmický priestor[16] je Susskindov pokus vysvetliť myšlienku antropického prostredia strunovej teórie verejnosti. Susskind v nej popisuje, ako bola strunová teória priestoru takmer nevyhnutým dôsledkom niekoľkých faktorov, z ktorých jedným bola predpoveď kozmologickej konštanty Stevenom Weinbergom v roku 1987. Je tu uvedená otázka, prečo je náš vesmír nastavený presne pre našu existenciu. Susskind uvádza, že Weinberg vypočítal, že ak by kozmologická konštanta bola len o trochu rozdielna, náš vesmír by prestal existovať.

Vojna čierne dieryUpraviť

Vojna čiernej diery: Moja vojna so Stephenom Hawkingom ako urobiť svet bezpečnejším pre kvantovú mechaniku je Susskindova druhá vedecko-populárna kniha, ktorú vydalo nakladateľstvo Little, Brown, and Company 7. júla 2008.[17] Kniha je jeho najznámejšou prácou a je v nej uvedené, čo si myslí, že by sa stalo s informáciou a hmotou uskladnenou v čiernej diere, ak by sa táto vyparila. Kniha vyvolala debatu ktorá začala v roku 1981, keď došlo k stretnutiu fyzikov, ktorí sa snažili dekódovať niektoré z tajomstiev, ako častice konkrétnych elementárnych zlúčením fungujú. Počas tejto diskusie Stephen Hawking uviedol, že informácia vnútro čiernej diery je navždy stratená, keďže táto sa vyparuje. Trvalo 28 rokov, kým Leonard Susskind sformuloval svoju teóriu, ktorá dokázala, že Hawking sa mýli. Potom vydal svoju teóriu vo forme knihy Vojna čiernej diery. Ako Kozmický priestor, Vojna čiernej diery je zameraná na laického čitateľa. Susskind v nej píše: „Reálne nástroje pre pochopenie kvantového vesmíru dáva abstraktná matematika: nekonečne-rozmerové Hilbertove priestory, projekčné operátory, unitárne matice a mnoho ďalších rozvinutých princípov, ktoré treba študovať niekoľko rokov, ale pozrime sa, ako to dokážeme uroniť len na niekoľkých stranách."

PrednáškyUpraviť

Séria prednášok o základoch modernej teoretickej fyziky od Susskinda je dostupná na iTunes od "Stanford on iTunes U" a YouTube od "Stanford University's Channel". Tieto prednášky sú zamerané na všeobecnú verejnosť, ako aj na študentov. Dostupné sú nasledujúce kurzy:

Moderná fyzika: Teoretické minimumUpraviť

Základná sekvenciaUpraviť

  1. Klasická mechanika (jeseň 2007) iTunes YouTube
  2. Kvantová mechanika (zima 2008) iTunes YouTube
  3. Špeciálna relativita a klasická teória poľa (jar 2008) iTunes YouTube
  4. Einsteinova všeobecná teória relativity (jeseň 2008) iTunes YouTube
  5. Kozmológia (zima 2009) iTunes YouTube
  6. Štatistická mechanika (jar 2009) iTunes YouTube

Základná sekvencia opakovaná (pokračovanie)Upraviť

  1. Klasická mechanika (jar 2011) iTunes YouTube
  2. Kvantová mechanika (zima 2012) iTunes YouTube
  3. Špeciálna relativita a klasická teória poľa (jar 2012) iTunes YouTube
  4. Všeobecná relativita (jeseň 2012) iTunes YouTube

Ostatné prednáškyUpraviť

  • Časticová fyzika: 1 Basic Concepts (Fall 2009) iTunes YouTube
  • Časticová fyzika: 2 Standard Model (Winter 2010) iTunes YouTube
  • Časticová fyzika: 3 Supersymmetry, Grand Unification, String Theory (Spring 2010) iTunes YouTube
  • Strunová teória a M-teória (jeseň 2010) iTunes YouTube
  • Témy v strunovej teórii (zima 2011) iTunes YouTube
  • Fyzika Higgsovho bozónu (jedna prednáška: 30. júla 2012) iTunes YouTube

Samostatná séria prednášok o kvantovej mechanike a relativiteUpraviť

  • Kvantové uväznenie Časť 1 (Fall 2006) iTunes YouTube
  • Kvantové uväznenie Časť 2 (Nie online)
  • Relativita (jar 2007) iTunes YouTube [videá sú omylom označené ako Kvantové uväznenie Časť 3]

(Niektoré prednášky sa do istej miery prelínajú: „Kvantové uväznenie Časť 3“ je v skutočnosti séria prednášok o špeciálnej relativite a elektromagnetickej teórii a poradie prednášok je 1, 4, 5, 6, 7, 2&3, 8 a 9 (pokiaľ ide o čísla na videách). V sérii „Supersymetria, veľká unifikácia, strunová teória“ nie je zmienka o strunovej teórii, rovnako ako ani o M-teórii v prednáške „Strunová Teória a M-Teória“)

Smolin-Susskind diskusiaUpraviť

The Smolin-Susskind diskusia sa odvoláva na sériu intenzívnej komunikácie v roku 2004 medzi Lee Smolinom a Susskindom týkajúcej sa Smolinovho argumentu, že „antropický princíp nemôže poskytnúť žiadne falzifikovateľné predpovede a preto nemôže byť súčasťou vedy.“[18] Začalo to 26. júla 2004 so Smolinovou publikáciou „Vedecké alternatívy k antropickému princípu“. Smolin požiadal Susskinda o komentár. Bez toho, aby mal možnosť publikáciu si prečítať, Susskind požiadal o sumarizáciu jeho argumentov. Smolin ju poslal a 28. júla 2004 Susskind odpovedal, že logika, ktorú Smolin sleduje „môže viesť k smiešnym záverom“.[18] Na druhý deň Smolin odpovedal, že „ak sa veľký počet našich kolegov uspokojí s tým, že teóriu nemožno vyvrátiť, potom by sa pokrok vedy mohol zastaviť, čo by viedlo k situácii, kedy nesprávne ale nevyvrátiteľné teórie dominujú v centre nášho záujmu.“ Po tomto nasledovala ďalšia Susskindova publikácie, v ktorej uviedol niekoľko komentárov ohľadom Smolinovej teórie „prirodzeného kozmického výberu“. Smolin-Susskindova diskusia nakoniec skončila, keď obaja súhlasili s napísaním finálnej poznámky, ktorá by mohla byť uverejnená v Edge, s tromi pripojenými podmienkami: (1) len jedna poznámka každý; (2) nik z nich neuvidí poznámku toho druhého vopred; (3) žiadne zmeny potom.

ReferencieUpraviť

  1. a b c Faculty information sheet [online]. Stanford University, [cit. 2009-09-01]. Dostupné online.
  2. Lennyfest [online]. May 20 – 21, 2000. Dostupné online.
  3. 60 New Members Chosen by Academy [online]. National Academy of Sciences (press release), May 2, 2000, [cit. 2009-09-01]. Dostupné online.
  4. a b c Edge.org Leonard Susskind – A Biography (last accessed August 12, 2007).
  5. Leonard Susskind Joins PI [online]. October 15, 2007. Dostupné online.
  6. Susskind, Leonard: Distinguished Professor / School of Physics : Theoretical Particle Physics [online]. Korea Institute for Advanced Study. Dostupné online.
  7. Father of String Theory Muses on the Megaverse: Leonard Susskind [online]. . Dostupné online.
  8. a b Leonard Susskind (2003). The Anthropic Landscape of String Theory, arXiv:hep-th/0302219
  9. Susskind získal prestížnu Cenu Sakura za teoretickú fyziku [online]. Stanford University, 11 May 1997. Dostupné online.
  10. a b c Leonard Susskind discusses duel with Stephen Hawking [online]. July 26, 2008. Dostupné online.
  11. Welcome To Kias
  12. John H. Schwarz (2000). String Theory: The Early Years, arXiv:hep-th/0007118
  13. http://pdg.lbl.gov/2007/reviews/color_s057.pdf
  14. Biography at APS J. J. Sakurai Prize website (last accessed August 12, 2007)
  15. Leonard Susskind (1993). Some Speculations about Black Hole Entropy in String Theory, arXiv:hep-th/9309145
  16. a b L. Susskind. The cosmic landscape: string theory and the illusion of intelligent design. [s.l.] : Little, Brown, 2005. ISBN 0-316-15579-9.
  17. a b L. Susskind. The Black Hole War: My battle with Stephen Hawking to make the world safe for quantum mechanics. [s.l.] : Little, Brown, 2008. ISBN 0-316-01640-3. [1]
  18. a b Smolin vs. Susskind: The Anthropic Principle [online]. Edge Institute, August 2004, [cit. 2009-09-01]. Dostupné online.

Iné projektyUpraviť

Externé odkazyUpraviť