Väznica Leopoldov

(Presmerované z Leopoldovská väznica)

Väznica Leopoldov (aj Pevnosť Leopoldov) je najstaršia väznica na Slovensku. Nachádza sa v meste Leopoldov v priestoroch bývalej Pevnosti Leopoldov postavenej v rokoch 1665 - 1669 po páde pevnosti v Nových Zámkoch, dobytej pri ofenzíve Osmanskej ríše. Pevnosť bola prestavaná na väznicu v roku 1855, prvých väzňov prijala v roku 1856. Neslávne známou sa stala po februárovej revolúcii, kedy v nej česko-slovenská komunistická vláda väznila a likvidovala politických väzňov. V súčasnej dobe má kapacitu 1 502 osôb. Patrí pod správu Zboru väzenskej a justičnej stráže.[2]

Leopoldovská väznica
(Pevnosť Leopoldov)
Protiturecká pevnosť
historická budova
Vstup do leopldovskej vaznice.jpg
Vstup do leopoldovskej väznice
Štát Slovensko Slovensko
Región Trnavský kraj
Okres Hlohovec
Mesto Leopoldov
Súradnice 48°26′44″S 17°46′37″V / 48,44567852°S 17,776887417°V / 48.44567852; 17.776887417
Štátny znak SRNárodná kultúrna pamiatka SR
ÚZPF[1]
 - číslo 928/1-7
 - dátum zápisu 17. 9. 1963
Poloha na Slovensku
RedHut.svg
Poloha na Slovensku
Poloha v rámci Trnavského kraja
RedHut.svg
Poloha v rámci Trnavského kraja
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Pevnosť Leopoldov - rytina
Venované pamiatke nespravodlivo a protiprávne väznených komunistickým režimom v leopoldovskej väznici v roku 1999

Pevnosť LeopoldovUpraviť

Impulzom pre výstavbu pevnosti bol útok Osmanskej ríše a obsadenie pevnosti v Nových Zámkoch 26. septembra 1663. V rovnakom odbobí bola dobudovaná aj Nová pevnosť Protitureckej pevnosti v Komárne. Základný kameň na pozemkoch odkúpených cisárom od obcí Šulekovo, Červeník, Madunice, Hlohovec a Drahovce bol slávnostne položený za prítomnosti Ostrihomského arcibiskupa Juraja Szelepcsényiho v roku 1665. Pomenovaná bola na počesť cisára Leopolda I.. Stavali ju do roku 1669. Stavbu dozoroval cisársky architekt L. de Souches a stavbu viedol vojenský inžinier Ján Melicher Arigsperger. Vedenie stavby po jeho smrti (Arigsperger zomrel asi týždeň po položení základného kameňa) prevzal Ján Ungern.

Pevnosť je postavená v renesančnom slohu, zaberá rozlohu 56 ha, obranné múry majú výšku 9,5 m. Postavená bola podľa najnovších v tom čase vojenských obranných technológií. Vzorom pre pevnosti v Nových Zámkoch a Leopoldove bola pevnosť Palmanova v Taliansku. Leopoldovská Protiturecká pevnosť ma hviezdicový tvar, je tvorená šiestimi do kruhu umiestnenými päťcípimi bastiónmi spojenými ravelinmi. Bola obohnaná vodnou priekopou. Stavalo ju po dobu päť rokov 3000 robotníkov z Bavorska a Moravy. Brániť ju mala 500-členná posádka. Prvým veliteľom bol plukovník Ján Michal Ritch.

Pevnosť bola najsilnejšou pevnosťou habsburgského mocnárstva.

Pevnosť bola 17. septembra 1963 vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku.

Dejiny väzenia 1855 - 1948Upraviť

  • 1856 stáva sa najväčším väzením v Rakúsko-Uhorsku, pojme 1 000 trestancov, spočiatku len ženy, správcom je Jakub Ševčík
  • 1858 preberajú správu milosrdné sestry sv. Vincenta z Garsternu z Rakúska, ich predstavená Frederika Baun-Gartnerová dala sňať väzňom okovy a zlepšila podmienky výkonu trestu, čím znížila úmrtnosť z 150 na 50 trestancov za rok
  • 1862 sestry opúšťajú Leopoldov, správcom sa stáva Ján Fekete, šatenie a zamestnávanie preberájú do árendy súkromníci
  • 1870 správcom sa stáva reformátor väzeňského systému vo východnej Európe Emil Tauffer, zaviedol tzv. írsky systém, roku 1877 je povolaný do chorvátskeho väzenia v Lepoglave

Dejiny po februári 1948Upraviť

Panuje konsenzus, že Leopoldov bol najmä v 50. rokoch 20. storočia spolu s koncentračnými a pracovnými tábormi pri uránových baniach najhorším z väzenských zariadení v komunistickom Česko-Slovensku a často je označovaný ako zariadenie likvidačné. S politickými väzňami bolo zaobchádzané mimoriadne krutým spôsobom, bola im odopieraná lekárska starostlivosť a nutné lieky, boli systematicky porušované ich najzákladnejšie ľudské práva. Mnoho z nich zomrelo v dôsledku krutého zaobchádzania a odoprenia nutnej liečby (okrem iných blahoslavení Pavol Peter Gojdič a Metod Dominik Trčka). V Leopoldove bol v tomto čase väznený aj neskorší česko-slovenský prezident Gustáv Husák.

Vzbura väzňov v roku 1990Upraviť

V roku 1990 došlo vo väznici k masovej vzbure väzňov, na ktorých sa nevzťahovala amnestia prezidenta Havla.

Masaker dozorcov a útek recidivistov v 1991Upraviť

V roku 1991 z väznice utieklo 7 extrémne nebezpečných zločincov, ktorí na úteku zavraždili 5 neozbrojených strážcov.

Čiastočný zoznam zosnulých politických väzňov v LeopoldoveUpraviť

ReferencieUpraviť

  1. Register nehnuteľných NKP [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2015-12-18]. Dostupné online.
  2. Organizačné zložky Zboru väzenskej a justičnej stráže [online]. Bratislava: Zbor väzenskej a justičnej stráže, [cit. 2011-10-26]. Dostupné online.

Externé odkazyUpraviť