Marguerite Duras
Marguerite Duras, občianske meno Marguerite Germaine Marie Donnadieu, (* 4. apríl 1914, Gia Dinh, Vietnam - † 3. marec 1996, Paríž, Francúzsko) bola francúzska spisovateľka a dramatička.
Marguerite Germaine Marie Donnadieu | |
Marguerite Duras | |
Osobné informácie | |
---|---|
Pseudonym | Marguerite Duras |
Narodenie | 4. apríl 1914 |
Gia Dinh, Francúzska Indočína | |
Úmrtie | 3. marec 1996 (81 rokov) |
Paríž, Francúzsko | |
Národnosť | francúzska |
Zamestnanie | spisovateľka, dramatik, scenáristka |
Manžel | Robert Anthelme |
Dielo | |
Žánre | román, dráma, scenár |
Obdobie | Nový román |
Témy | Indočína, odboj v II.svetovej vojne,vzťahy |
Literárne hnutie | Nový román |
Debut | Les impudents , Nehanbliví |
Významné práce | Milenec (Anglický milenec) |
Významné ocenenia | Prix Goncourt, Prix Ritz Ernest Hemingway, Rakúska štátna cena za európsku literatúru |
Ovplyvnená |
|
Podpis | |
Odkazy | |
Marguerite Duras (multimediálne súbory na commons) | |
Život
upraviťVyrastala v rodine koloniálnych úradníkov vo vtedajšej Indočíne v skromných podmienkach. Po absolvovaní štúdia práva v Paríži vstúpila do komunistickej strany Francúzska. Bola zamestnaná na ministerstve kolónií, na odbore pre Indočínu, odkiaľ dala výpoveď v roku 1940. Dôvodom bola fašizácia tohto úradu.
Od roku 1942 pracovala vo vládnych službách republiky Vichy na cenzorskom úrade, zároveň bola činná vo francúzskom odboji. Medzitým v roku 1939 sa vydala za Roberta Anthelma. V roku 1944 pri prezradení skupiny ju zatkli, no s pomocou Mitterranda sa jej podarilo uniknúť zo zajatia. Po prezradení odbojovej skupiny zatkli a poslali do koncentračného tábora jej manžela. Marguerite prijala v roku 1943 priezvisko Duras podľa miesta rodiska jej otca. Pracovala v odbojovej skupine spolu s budúcim prezidentom Françoisom Mitterrandom.
Duras mala intímne kontakty s prohitlerovskými kolaborantmi a hitlerovským dôstojníkom. Stala sa milenkou Delvala, ktorý dať odvliecť jej muža do tábora. Po oslobodení dala tohto kolaboranta zatknúť. V auguste 1944 pri oslobodení Paríža vychádzajú jej „Cahiers de la Guerre“ (Vojnové zápisky). V roku 1945 jej priateľ išiel hľadať Anthelma do Dachau a doviedol ho domov chorého na smrť. Dva roky sa oňho starala, potom sa rozviedli. V roku 1947 porodila syna Jeana Moscola (alias Jean Outa). V neskorších rokoch mala problémy s alkoholom.
Politické aktivity
upraviťEšte v roku 1945 vstúpila opäť do Komunistickej strany Francúzska. V roku 1960 sa angažovala proti vojne v Alžírsku, podpísala „Manifest 121“. V roku 1971 podpísala „Manifest proti zákazu potratov“ spolu so Simone de Beauvoir a Jeanne Moreau.
Literárna tvorba
upraviťSvoju prvotinu publikovala v roku 1943 pod názvom „Les impudents“. Prvý úspešnejší román vydala až v roku 1950. Bol to Un barrage contre le Pacifique (Hrádza proti Pacifiku), inšpirovaný vlastným životom. Autorka sa zaradila po vojne do hnutia „nový román“. Začala pravidelne publikovať príbehy z aktuálneho povojnového spoločenského prostredia. Až v roku 1984 dosiahla s románom L´amant (Milenec) enormný úspech a obdržala Goncourtovu cenu. Prepracovaný vyšiel znovu v roku 1991 pod názvom Milenec zo severnej Číny.
V ČSSR vyšiel jej román Námorník z Gibraltáru (Le marin de Gibraltar).
Dielo
upraviťPróza
upraviť- Nehanbliví, román, Les Impudents, éd. Plon, 1943.
- Pokojný život, román, La Vie tranquille, éd. Gallimard, 1944.
- Hrádza proti Pacifiku, román, Un barrage contre le Pacifique, éd. Gallimard, 1950.
- Námorník z Gibraltáru, román, Le Marin de Gibraltar, éd. Gallimard, 1952.
- Koníky z Tarquinie, Les Petits Chevaux de Tarquinia, éd. Gallimard, 1953.
- Celé dni pod stromami, román, Des journées entières dans les arbres - Le Boa, Madame Dodin, Les Chantiers, éd. Gallimard, 1954.
- Námestie, román, Le Square, éd. Gallimard, 1955.
- Moderato Cantabile, román, Les Éditions de Minuit, 1958.
- Pol jedenástej večer v lete, román, Dix heures et demie du soir en été, éd. Gallimard, 1960.
- Poobedie pána Andesmasa, L'Après-midi de Monsieur Andesmas (récit), éd. Gallimard, 1962.[15].
- Únos Lol V. Stein, román, Le Ravissement de Lol V. Stein, éd. Gallimard, 1964.
- Le Vice-Consul, éd. Gallimard, 1966.
- Anglický milenec, román, L'Amante anglaise, éd. Gallimard, 1967.
- Zničiť, vraví, Détruire, dit-elle, éd. Les Éditions de Minuit, 1969.
- Abahn Sabana David, éd. Gallimard, 1970.
- Láska, L'Amour, éd. Gallimard, 1972.
- Ah ! Ernesto, un conte pour enfants, éd. Hatlin Quist, 1971.
- Vera Baxter ou les Plages de l'Atlantique, éd. Albatros, 1980.
- Sediaci muž v chodbe, L'Homme assis dans le couloir (récit), Les Éditions de Minuit, 1980.
- Leto 80, L'Été 80, Les Éditions de Minuit, 1980.
- Zelené oči, Les Yeux verts, éd. Les Cahiers du Cinéma, 1987. Paru préalablement dans Les Cahiers du cinéma n° 312-313 de juin 1980.
- Papieriky s poznámkami z jedného dňa, Outside - Papiers d'un jour, éd. Albin Michel, coll. « Illustrations », 1981.
- Atlantický človek, L'Homme atlantique, Les Éditions de Minuit, 1982.
- Smrteľná choroba, La Maladie de la mort (récit), Les Éditions de Minuit, 1982.
- Milenec, román, L'Amant, Les Éditions de Minuit, 1984.
- Prix Goncourt en 1984, Prix Ritz-Paris-Hemingway (meilleur roman publié en anglais) en 1986.
- Bolesť, La Douleur, éd. POL, 1985.
- Modré oči, čierne vlasy, Les Yeux bleus, cheveux noirs, Les Éditions de Minuit, 1986.
- Pobehlica z normandského pobrežia, La Pute de la côte normande, Les Éditions de Minuit, 1986.
- La Vie matérielle, éd. POL, 1987.
- Emily L., Les Éditions de Minuit, 1987.
- Letný dážď, La Pluie d'été, éd. POL, 1990.[16].
- Milenec zo severnej Číny, L'Amant de la Chine du Nord, éd. Gallimard, 1991.
- Yann Andréa Steiner, éd. POL, 1992.
- Písať, Écrire, éd. Gallimard, 1993.
- Vonkajší svet, Le Monde extérieur - Outside 2, éd. POL, 1993.
- To je všetko, C'est tout, éd. POL, 1995.
- La Mer écrite (textes de Duras sur des photographies d'Hélène Bamberger), éd. Marval, 1996.
- Zošity z vojny a iné texty, Cahiers de la guerre et autres textes, éd. établie par Olivier Corpet et Sophie Bogaert, POL/IMEC, 2006.[17].
Film
upraviť- Hirošima moja láska - scenár k filmu
Ceny
upraviť- Prix Goncourt 1984
- Prix Ritz Ernest Hemingway, 1987
- Rakúska štátna cena za európsku literatúru1989
Zdroj
upraviťTento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Marguerite Duras na francúzskej Wikipédii a Marguerite Duras na anglickej Wikipédii.