Masarykova kolónia bankových úradníkov
Masarykova kolónia bankových úradníkov bol oficiálny názov obytného bloku, ktorý podľa projektu brnianskeho architekta Josefa Poláška postavili v Košiciach v roku 1931.
Masarykova kolónia bankových úradníkov | |
obytný blok | |
Pohľad z Jesennej ulice
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Región | Košický kraj |
Okres | Košice I |
Mesto | Košice |
Mestská časť | Staré Mesto |
Súradnice | 48°43′50″S 21°14′52″V / 48,730533°S 21,247742°V |
Autor | Josef Polášek |
Vznik | 1931 |
Národná kultúrna pamiatka SR | |
ÚZPF[1] | |
- číslo | 3625 |
- dátum zápisu | 13. 2. 1981 |
Poloha v rámci Košíc
| |
Poloha v rámci Starého Mesta
| |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Okolnosti vzniku komplexu
upraviťTrojkrídlový blok štvorpodlažných domov postavilo družstvo, v ktorom bolo organizovaných 48 rodín úradníkov českých, slovenských a maďarských bánk v Košiciach. Rozhodne nepatrili medzi chudobné vrstvy, ale aj napriek tomu sa rozhodli pre bývanie s radom kolektivistických čŕt. Josef Polášek, ktorý o svojom projekte napísal do časopisu Slovenský staviteľ (i do ľavicovej Novej Bratislavy), sa odvolával na vzory v Holandsku, Nemecku a Sovietskom zväze, ako boarding house, alebo dom-komúna. Vyzdvihuje výhodnosť kolektívneho varenia, obsluhy, zásobovania, starostlivosť o deti, spoločenský život a telesnú kultúru, „ako sa tým sústavne zaoberá nekapitalistické Rusko“. Uznáva, že v kapitalistických krajinách z toho ťažia bohatšie vrstvy.
Architektúra bloku
upraviťKolóniu tvorí čiastočne uzavretý blok štvorpodlažných domov. Jednotlivé, na seba nadväzujúce sekcie sú zoradené do tvaru písmena U. Nad úrovňou troch obytných podlaží je strešné podlažie, v ktorom boli pôvodne strojové práčovne. Blok pozostáva z ôsmich schodiskových sekcií s jedno – až trojizbovými bytmi pre 48 rodín. Nachádza sa tu 21 trojizbových, 21 dvojizbových, 6 štvorizbových a 5 jednoizbových bytov. Byty majú racionálnu dispozíciu – iba štvorizbové musia mať priechodnú obývaciu izbu, vo väčších bytoch je miestnosť pre slúžku (resp. pre dieťa). Použili sa tu iba tri typy okien, dva typy dverí, a tri normalizované typy skríň na šaty a bielizeň. Byty majú množstvo výhod kolektívneho bývania, napríklad ústredné kúrenie, dodávku studenej a teplej vody, spoločné práčovne a centrálnu správu. Vo dvore bloku bolo ihrisko pre deti s bazénom a záhradky pre obyvateľov domov. Zeleň pôvodne vysadili aj na strešných terasách. Architekt, ako sám hovorí, sa usiloval zbaviť stavbu „mŕtveho materiálu“ – vyvaroval sa hrubých múrov a komplikovaného pôdorysu. Architektúra kolónie je charakteristická ortogonalitou. Jej striedmy ráz oživuje kompozícia zasklených schodiskových objemov a uvoľnenie hmoty v nárožiach bloku, kde vznikli podjazdy a lodžie.
Kvalita architektonického návrhu
upraviťV komplexe bolo ústredné parné kúrenie, plyn, centrálna správa a dve práčovne. V jednoizbových bytoch v suteréne bývali domovníci, kuriči a platiaci nájomníci. Kurič v kotolni mohol pozorovať deti hrajúce sa v parku s bazénom a súčasne obsluhovať telefónnu linku napojenú na vlastnú centrálu – obdivoval M. Kusý košickú kolóniu. Jednoducho povedané, na stavbe pre bohatých sa paradoxne skúšali progresívne, domnelo socialistické vymoženosti. Josef Polášek pri svojej starostlivosti o kolektivistické parametre komplexu nezabudol na jeho architektonické stvárnenie. Vyvážené proporcie okien, ozvláštnenie prevýšenými oknami a veľké zasklené plochy schodísk spolu s priechodmi v stykoch jednotlivých krídiel dávajú tejto architektúre elegantný funkcionalistický vzhľad.
Realizácia kolónie mala veľký úspech, o čom svedčil aj záujem ďalších 60 úradníckych rodín o podobný systém bývania.
Galéria
upraviť-
Pohľad z Letnej ulice
-
Pohľad na nárožie bloku
-
Pohľad na schodiskovú sekciu
-
Pôdorys bloku
Referencie
upraviť- ↑ Pamiatkový objekt – podrobnosti [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2021-02-01]. Dostupné online.
Zdroje
upraviť- DULLA, Matúš; MORAVČÍKOVÁ, Henrieta. Architektúra Slovenska v 20. storočí. Bratislava : Slovart, 2002. ISBN 8071456845. S. 672.
- FOLTÝN, Ladislav. Slovenská architektúra a česká avantgarda 1918-1939. Bratislava : Vydavateľstvo Spolku architektov Slovenska, 1993. ISBN 8090048366.