Mlynská ulica (Košice)

Mlynská ulica je ulica Košíc, nachádzajúca sa v mestskej časti Staré Mesto. Jej západný koniec začína na Hlavnej ulici a východný končí na Štefánikovej ulici. Ulicu križujú ulice Kováčska, Orlia, Hrnčiarska, Zvonárska a Puškinova ulica.

Mlynská ulica
ulica/námestie
Pohľad z Dómu svätej Alžbety na ulicu
Štát	Slovensko
Mesto	Košice
Mestská časť	Staré Mesto
Súradnice	48°43′16″S 21°15′38″V
Dĺžka	370 m
Vznik	1230
PSČ	040 01
Začína na	Hlavná
Končí na	Štefánikova
Orientácia ulice	západovýchodná
Staršie názvy	Platea molaris, Mühlgasse, Malom utca (Mlynská ulica), Kossuth Lajos utca (Ulica Ľudovíta Kossutha), Ulica Dr. Edvarda Beneša, Benešova ulica, Stalingradská ulica, Ulica generála Petrova, Petrovova ulica
Poloha v rámci Košíc (interaktívna mapa)
Wikimedia Commons: Mlynská (Košice)
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Košický portál

Dve tretiny ulice sú pešou zónou a zvyšná časť je dostupná aj autom. Na križovatke s Hlavnou ulicou sa nachádza Levočský dom, ďalej Honorárny konzulát Tureckej republiky, Evanjelický kostol a na jej opačnom konci Jakabov palác. Následne ulica ústí na tzv. Most Lásky a pokračuje cez Mestský park až ku železničnej stanici. V súčasnosti ulica až po Most Lásky meria 370 metrov. Najužšia je na mieste, kde ústí do Hlavnej ulice. Jej šírka v týchto miestach dosahuje necelých 8 metrov.

Názov ulice

Mlynská ulica dostala svoje meno podľa mlyna, ktorý je spomínaný v historickej listine z roku 1230. V priebehu svojej existencie viackrát zmenila názov. Jej názvy boli nasledujúce: Platea molaris, Mühlgasse, Malom utca (Mlynská ulica), Kossuth Lajos utca (Ulica Ľudovíta Kossutha), Ulica Dr. Edvarda Beneša, Benešova ulica, Stalingradská ulica. V časoch socialistickej éry sa volala Ulica generála Petrova a Petrovova ulica.

História

História tejto ulice je úzko spojená s fortifikáciou Košíc. Je veľmi pravdepodobné, že mestské opevnenie bolo dokončené už v roku 1290 a s Mlynskou ulicou sa pretínalo na úrovni dnešnej Puškinovej ulice. Súčasná zástavba Mlynskej ulice poukazuje na to, že v stredovekých Košiciach nezohrávala veľmi veľký význam, pretože domy na tejto ulici boli pravdepodobne drevené. V roku 1677 bolo v meste len 520 domov, a z toho väčšina nemurovaná. No už v 17. storočí, začali drevené domy nahrádzať nové murované stavby aj na Mlynskej ulici. Najväčší stavebný rozmach ta tejto ulici nastal v 18. storočí. V roku 1804, keď sa začal budovať tunajší evanjelický chrám, ktorý stojí na mieste medzi dvoma pásmi niekdajších hradieb. Týmto postupom sa ulica predĺžila o ďalších 140 metrov.

Význam Mlynskej ulice vzrástol až vznikom mestských kúpeľov a zriadením železničnej stanice. Týmto krokom sa ulica stala hlavnou tepnou medzi centrom mesta a železničnou stanicou a takto je to dodnes. S tým súvisel i rozvoj hoteliérstva. V roku 1937 tu boli Hotel Europa, Hotel Palace, Hotel Rohlena, Hotel Bristol a Hotel Central. Nachádzalo sa tu i viacero známych reštaurácií a obľúbených kaviarní.

Galéria

• 
  Ulica v roku 1939
• 
  Ulica v roku 1972
• 
  Ulica v roku 1976
• 
  Pozostatok mestského opevnenia
• 
  Pohľad na Dóm sv. Alžbety

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mlynská ulica (Košice)