Motorový rušeň 754

Motorový rušeň radu 754 (do roku 1988 označovaný ako T 478.4) je typ dieselového rušňa s elektrickým prenosom výkonu určený najmä pre osobnú dopravu, ktorý vznikol ako evolúcia o čosi staršieho typu 753 (T 478.3) zástavbou alternátora pre elektrické vykurovanie súprav. Šlo o vôbec prvý sériovo vyrábaný typ motorového rušňa, ktorý dokázal dodávať osobným vozňom elektrický prúd v Československu. Lokomotív malo byť pôvodne vyrobených oveľa viac, ale v dôsledku úmyselne založeného požiaru závodu ČKD Naftové motory v Prahe-Smíchove v lete 1980 bola výroba zastavená po vyrobení 86 kusov. Po obnovení výroby už ČSD stratili záujem o výrobu ďalších lokomotív a objednávka ďalších sérií bola stornovaná.

Motorový rušeň radu 754
Motorový rušeň radu 754
Prevádzkové parametre
Maximálna rýchlosť	100 km/h
Motor	K 12 V 230 DR
Trvalý výkon	1460 kW
Prenos výkonu	elektrický
Objem paliva	3600 l
Usporiadanie pojazdu	Bo´ Bo´
Maximálna ťažná sila	215 kN
Rozchod	1 435 mm
Minimálny polomer prechádzania oblúkov	100 m
Hmotnosť	74,4 t
Dĺžka cez nárazníky	16 500 mm
Šírka	3 074 mm
Výška	4 335 mm
Priemer kolies	1 000 mm
Výrobné údaje
Výrobca	ČKD
Prevádzkovateľ	(ČSD, ŽSR), ČD, ZSSK a súkromní dopravcovia
Rok výroby	1975 - 1980
Počet vyrobených kusov	86
V prevádzke v období	1975 - súčasnosť
Staré označenie ČSD	T 478.4

Vznik a vývoj

ZSSK 754.005 prichádza do Bratislavy s REx-om 1720 z Prievidze.

V roku 1967 vypracoval vtedajší Výskumný ústav dopravný správu k štátnej úlohe "Navrhnúť kompletné riešenie vozby nákladnej a osobnej dopravy na neelektrifikovaných tratiach", z ktorej vyplývala okrem iného aj potreba vývoja nového motorového rušňa s výkonom približne 2500 k. Takýto rušeň mal podľa vyššie uvedenej správy VÚD prevziať vozbu ťažkých rýchlikov a expresov s tým, že z celkového výkonu spaľovacieho motora približne 1 840 kW bude 300 až 400 kW rezervovaných pre generovanie elektrického prúdu určeného pre vykurovanie vlakových súprav. V rovnakom roku bol kolégiom Ministerstva dopravy schválený Záväzný plán rozvoja motorovej trakcie u ČSD do roku 1980, ktorý bol dopracovaný až do podoby Koncepčnej štúdie ku konečnému stavu motorizácie. Tieto materiály pritom zahŕňali aj prebiehajúcu elektrifikáciu hlavných tratí. Koncepčná štúdia pritom predpokladala aj nasadenie lokomotív s výkonom až 3 600 k, ktoré mali ťahať jednak najťažšie rýchliky a nákladné expresy, jednak sa s nimi počítalo pre prípad výluk trolejového vedenia na vedenie významných vlakov na už elektrifikovaných tratiach. Od roku 1967 tak v ČKD pracovali na vývoji nového rýchlikového motorového rušňa s výkonom 2 500 k, z ktorého sa neskôr stal typ T 499.0 (v roku 1988 preznačený na 759). Ten sa podľa objednávky z januára 1971 mal stať vôbec prvým typom s elektrickým vykurovaním vlakových súprav, ktoré požadovala Medzinárodná železničná únia. S meškaním vývoja typu T 499.0 však požiadavky na vývoj oveľa výkonnejšej lokomotívy slabli, až napokon vyhasli úplne.

Z dobových prameňov ale vyplýva, že Federálne ministerstvo dopravy počítalo ešte s jednou alternatívou - evolúciu "okuliarníkov", rady T 478.3 zástavbou vykurovacieho alternátora. V prospech tejto alternatívy hovorilo viacero faktorov, asi najdôležitejší bol politický. Najvýkonnejšie lokomotívy totiž mal podľa dohôd dosiahnutých na pôde Rady vzájomnej hospodárskej pomoci vyrábať výlučne ZSSR. Okrem toho, ČSD mali v pamäti aj mnohé detské chyby rušňov T 478.3, ktoré pritom využívali v maximálnej možnej miere osvedčené komponenty svojich predchodcov. Aj napriek tomu v dopracovanej Koncepcii Federálneho ministerstva dopravy týkajúcej sa trakčných vozidiel ČSD z roku 1973 sa ako hnacie vozidla nezávislej trakcie s elektrickým vykurovaním súprav objavujú iba rušne T 446.1 (ako evolúcia T 466.0, od roku 1988 rada 735) vyrábaná v TSM Martin a T 499.0 vyrábaný v ČKD. S budúcimi rušňami dnes označovaných ako 754 sa tak ešte oficiálne nerátalo. Na prelome rokov 1974 a 1975 však boli napriek rôznym problémom dokončené dva prototypy rady T 499.0. Tieto stroje však sklamali ešte pred svojim dokončením - pôvodne požadovanú maximálnu prípustnú hmotnosť prekročili o 3,5 tony, čím sa vôbec nemohli dostať na niektoré trate, na ktoré mali byť pôvodne nasadené. To viedlo predstaviteľov Federálneho ministerstva dopravy k tomu, aby začali uvažovať o modifikácii rušňov T 478.3 s použitím vykurovacieho alternátora.

Prvá konzultácia medzi predstaviteľmi FMD a ČKD prebehla 24. mája 1974 a už 11. júna ministerstvo požiadalo ČKD o začiatok vývoja nového typu rušňa, dnešnej rady 754. Ani to však ešte neznamenalo červenú pre rušne T 499.0, pretože FMD o rok nato objednalo ich desaťkusovú overovaciu sériu. ČKD ju však mohlo vyrobiť až v roku 1979, čo bolo pre ČSD neskoro, rušne T 499.0 boli odmietnuté, a naopak, bolo jasné, že sériovej výroby sa dočkajú práve rušne T 478.4

Hoci bolo potrebné prepracovať prakticky celú elektrickú časť pôvodných rušňov T 478.3, vývoj nového rušňa bol veľmi rýchly a už v decembri 1975 boli vyrobené prvé dva prototypy, ktoré boli v máji 1976 podrobené testom.

Aktuálna prevádzka u ZSSK

V posledných rokoch sa tieto rušne pravidelne vyskytujú hlavne na výkonoch v okolí Bratislavy, Zvolena, Košíc a Humenného. ZSSK väčšinu týchto rušňov prelakovala do korporátneho náteru (tzv. blonski náter). Rušne rady 754 vozia najčastejšie vlaky kategórie R (rýchlik) a REx (regional expres). Od decembra 2022, kedy sa zmenil grafikon vlakovej dopravy, sa tieto rušne znova začali objavovať na Ponitrí. Kvôli vysokej miere poruchovosti motorovej jednotky 861 sa zopár týchto rušňov presunulo do RD Nové Zámky.