Nikola Jurišić (slov. Mikuláš Jurišič; maď. Jurisics Miklós, * cca. 1490, Senj – † 1545, Kőszeg, Kráľovské Uhorsko) bol chorvátsky šľachtic, diplomat a vyslanec kráľa Ferdinanda I. Habsburského v Istanbule ako v hlavnom meste Osmanskej ríše.

Mikuláš Jurišič
chorvátsky šľachtic, diplomat a vojvoda
Nikola Jurišić
Narodeniecca. 1490
Senj, Uhorské kráľovstvo (dnes Chorvátsko)
Úmrtie1545
Kőszeg, Kráľovské Uhorsko (dnes Maďarsko)
Národnosťchorvátska
Známy vďakaObliehanie Kőszegu (1532)
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Nikola Jurišić

Po rebríčku hodností

upraviť

Ako vyslanec kráľa Ferdinanda I. Habsburského a radca v rokoch 15261527 za Chorvátsko, vyslovil svoj súhlas za vymenovanie samotného Habsburga za chorvátskeho kráľa na sneme v Cetíne. V roku 1527 mu kráľ Ferdinand I. Habsburský pridelil funkciu obrany pevnosti Bihač. V rokoch 15281530 pôsobil ako kapitán pevnosti Rijeka. Neskôr sa jeho pôsobnosť prejavila aj v diplomacii. Známy bol jeho slovný prejav voči osmanskému sultánovi Sulejmanovi I. o prímerí. Začiatkom leta roku 1532 bol vymenovaný do funkcie kapitána hradu Kőszeg v Uhorsku.[1]

Kapitán a obranca

upraviť

Bližšie informácie v hlavnom článku: Obliehanie Kőszegu

V dňoch 5.30. augusta roku 1532 bol postup tureckých vojsk na Viedeň zastavený hrdinskou obranou hradu Kőszeg pod velením kapitána Mikuláša Jurišiča.[2] Dlhé obliehanie znamenalo možnosť sústrediť dostatok habsburských armád, v dôsledku čoho sa osmanskí vojaci obmedzili na drancovanie v Štajersku a následne odtiahli smerom na Balkán.[3]

 
Obliehanie Kőszegu v roku 1532.

Nové právomoci

upraviť

Ferdinand I. udelil Jurišičovi za obranu samotného Kőszegu finančnú odmenu vo výške 8000 zlatých. O čosi neskôr, v rokoch 15371538 vykonával funkciu kráľovského zástupcu v slavónskom parlamente. V roku 1538 sa samotný Jurišič dočkal hodnosti desiatnika. Od 1537 sa Jurišič spomína taktiež ako kráľovský radca a komorník, pričom ešte v tom istom čase bol vymenovaný za vrchného kapitána Slavónie a Dolného Rakúska. O tri roky neskôr mu pribudla funkcia kapitána Kraňska.[1]

Referencie

upraviť
  1. a b JURIŠIĆ, Nikola [online]. Hrvatski biografski leksikon, [cit. 2024-07-07]. Dostupné online.
  2. SEGEŠ, Vladimír. Vojenské dejiny Slovenska a Slovákov. prvé. vyd. Praha : Ottovo nakladatelství, s.r.o., 2015. ISBN 978-80-7451-469-2. S. 103.
  3. DANGL, Vojtech. Bitky a bojiská v našich dejinách. prvé. vyd. Bratislava : Perfekt, 2017. ISBN 978-80-8046-864-4. S. 144.

Literatúra

upraviť

Pozri aj

upraviť

Iné projekty

upraviť