Niuserreho slnečný chrám

Niuserreho slnečný chrám je jeden zo šiestich doložených staroegyptských slnečných chrámov v okolí dnešného Abú Síru, v lokalite pri dedine Abú Guráb (arab. أبو غراب‎) v Egypte. Dnes je známy okrem neho ešte Veserkafov slnečný chrám. Slnečné chrámy boli kultom a funkčne späté so zádušnými chrámami pyramídových komplexov.

Svetové dedičstvo UNESCO
Svetové dedičstvo UNESCO
Niuserreho slnečný chrám
MENO
raO42
ib
O25
[1]
sšp-jb-rˁ
Reovo potešenie
ÚDAJE
Lokalita: Abú Guráb
Staviteľ: Niuserre
Obdobie: 5. dynastia
Typ: slnečný chrám
Materiál: vápenec, žula
 

Súradnice: 29°54′14.57″S 31°11′38.58″V / 29,9040472°S 31,1940500°V / 29.9040472; 31.1940500

Významné objekty na pyramídovom poli pri Abú Síre. Najsevernejší objekt je Niuserreho slnečný chrám (angl. Nyuserre Ini Sun Temple).

Chrám dal postaviť faraón 5. dynastie Niuserre (okolo 2416–2388 pred Kr.), syn faraóna Neferirkareho a mladší brat faraóna Raneferefa. Rovnako ako Veserkafov najskôr bol z nepálených tehál a v ďalšej stavebnej etape bol prebudovaný na kamenný. Niesol názov „Reovo potešenie“ (staroeg. sšp-jb-rˁ Sešepibre).

Chrámový komplex má veľmi podobnú skladbu objektov ako typický pyramídový komplex z rovnakého obdobia, čo dokazuje, že slnečný chrám bol podobne ako pyramídový komplex pokladaný za bránu do sveta bohov. Skladá sa z horného chrámu s ústredným objektom, vzostupnej cesty a zádušného chrámu. Horný chrám je múrom uzatvorený areál, jeho hlavná os je orientovaná približne východozápadným smerom. V ohradenom priestore sa týčil z vápencových kvádrov murovaný 36-metrový obelisk, symbol boha Rea s podstavou 20-metrového zrezaného ihlanu. Ústredný priestor tvorilo otvorené nádvorie a hneď pred obeliskom takmer v osovom strede komplexu sa nachádzal oltár z bieleho alabastru. Ten má vo svojom strede kruh s priemerom 1,8 metra, obklopený dookola štyrmi pozdĺžnymi časťami v tvare hieroglyfického znaku obety hetep. Súčasťou vnútorného priestoru chrámu bol vápencom dláždený otvorený priestor pri severnom okraji, ktorý sa obyčajne zvykol interpretovať ako jatky pre obetované zvieratá. Medzi jatkami a múrom boli zásobné komory. Zachovalo sa aj deväť väčších alabastrových nádrží s priemerom 1,18 metra, ktoré pravdepodobne slúžili na zachytávanie tekutín pri obetovaní. V zakrytých priestoroch chrámu boli cenné reliéfy, napr. jedna z najstarších zachovaných scén slávnosti Sed,[2] alebo známa Sieň ročných období, na ktorej reliéfoch sa nachádza výnimočná výzdoba obsahujúca motívy egyptskej prírody a cenné zobrazenia fauny a flóry podľa ročných období.[3] V areáli sa zachoval aj hlinený 30-metrov dlhý model kultovej lode.

Vzostupná cesta stúpa z údolia na úroveň terasy, na ktorej je postavený horný chrám. Z údolnej strany bola terasa podporená sériou múrov, zakrytých vápencovým obkladom, ktoré spevňovali svah terasy. Údolný chrám bol skúmaný len sčasti. Má jeden hlavný a dva bočné portiky s palmovými stĺpmi, ktorých chodby sa v strede chrámu stretávajú a ústia do prechodu k vstupu na vzostupnú cestu.

V rokoch 1898–1901 chrám skúmali Schaeffer, Borchardt a von Bissing. Fragmenty z chrámovej reliéfnej výzdoby boli rozptýlené po múzeách hlavne v Nemecku. Veľa z nich bolo zničených počas druhej svetovej vojny.[4]

Referencie

upraviť
  1. V názve bol namiesto znaku pre obelisk znak pre slnečný chrám (lichobežník a nad nim časť obelisku) (Baines a Málek 1980, s. 152)
  2. Lehner 1997, s. 152
  3. Baines a Málek 2000, s. 154
  4. Baines a Málek 2000, s. 155

Literatúra

upraviť
  • Baines, John; Málek, Jaromír (2000), Cultural Atlas of Ancient Egypt, New York, NY: Facts on File Publications, ISBN 9780871963345 
  • Lehner, Mark (1997), The Complete Pyramids, London: Thames & Hudson (vyd. 2008), ISBN 9780500285473 

Pozri aj

upraviť

Iné projekty

upraviť