Veserkafov slnečný chrám

Veserkafov slnečný chrám je jeden zo šiestich doložených staroegyptských slnečných chrámov na pyramídovom poli pri dnešnom Abú Síre v Egypte. V súčasnosti je známy okrem neho ešte Niuserreho slnečný chrám. Jeho pozostatky ležia blízko kráľovských pyramíd, s ktorými bol spätý kultom aj prevádzkou nekropoly.

Svetové dedičstvo UNESCO
Svetové dedičstvo UNESCO
Veserkafov slnečný chrám
MENO
ra
O48
O25
[1]
nḫn rˁ.w
Reov Nechen[2]
ÚDAJE
Lokalita: Abú Sír
Staviteľ: Veserkaf
Obdobie: 5. dynastia
Typ: slnečný chrám
Materiál: vápenec, nepálená tehla
 

Súradnice: 29°54′0.14″S 31°11′56.56″V / 29,9000389°S 31,1990444°V / 29.9000389; 31.1990444

Významné objekty na pyramídovom poli pri Abú Síre. Druhý objekt zo severu je Veserkafov slnečný chrám (angl. Userkaf Sun Temple).

Slnečný chrám v Abú Síre dal postaviť faraón Veserkaf (okolo 2465–2458 pred Kr.), zakladateľ 5. dynastie faraónov Starej ríše. Ústredným prvkom komplexu chrámu bol obelisk, ktorý bol symbolom slnečného kultu. Pod ním sa nachádzal oltár, na ktorý sa prinášali obetné dary, napr. mäso alebo zelenina. Tie sa po obetovaní distribuovali ďalej aj do zádušných chrámov pyramíd. Veserkafov chrám bol pravdepodobne prvým objektom podobného významu na území staroegyptského pohrebiska pri dnešnom Abú Síre. Veserkafov syn a nástupca faraón Sahure bol prvým, ktorý si postavil blízko otcovho chrámu svoj pyramídový komplex.[3] Veserkafov chrám predstavuje najranejší variant staroegyptského slnečného chrámu[4] a tomu zodpovedá aj jeho jednoduchosť. Okrem toho nebol kvôli krátkej 7-ročnej Veserkafovej vláde dokončený a podľa dnešných poznatkov bol na počiatku svojho vzniku bez obelisku. Ten bol vztýčený až v druhej fáze, ktorá prebehla za vlády jeho nástupcu Neferirkareho. Posledné dve prestavby sa uskutočnili až za vlády faraóna Niuserreho.[5][6]

Chrámový komplex má veľmi podobnú skladbu ako typický pyramídový komplex tohto obdobia. Okrem vlastnej budovy horného chrámu a ohrady okolo areálu má vzostupnú cestu, ktorá vedie z údolného chrámu, umiestneného pri vodnej ploche spájajúcej komplex s riekou Níl. Nie je presne orientovaný na svetové strany alebo na iný smer, aj keď existuje hypotéza o orientácii podľa určitých astronomických bodov. V areáli sa našiel hlinený oltár z nepálených tehál z poslednej fázy prestavby a päť obdĺžnikových lavíc neznámeho účelu z hliny a kamenných úlomkov. Stavba horného chrámu a vzostupná cesta bola prispôsobená frekventovanému prísunu obetných darov a zvierat, ktoré do chrámu každodenne prúdili.[6] Komplex je veľmi poškodený ťažbou kameňa, ktorá prebiehala už počas staroveku. Horný chrám je v tak zlom stave, že jeho teoretická rekonštrukcia mohla byť urobená len s veľkou dávkou dedukcie. Predná časť údolného chrámu zmizla, stopy s polohou prvkov nádvoria sa však zachovali.

V rokoch 1955–57 tu viedol systematický archeologický výskum nemecký egyptológ Herbert Ricke.

Referencie upraviť

  1. V názve chrámu bol namiesto obelisku znak v tvare lichobežníka, nad ktorým bol obelisk. Znázorňoval ohradu s obeliskom. (Baines a Málek 1980, s. 152)
  2. Nechen (starogr. Hierakonpolis) bolo hlavné mesto na začiatku dejín zjednoteného Egypta v 2. pol. 4. tisícročia pred Kr. Druhý význam staroeg. nechen je „zásobáreň“, tj. Reova zásobáreň, pravdepodobne symbolických obetných darov. (Verner 2008, poznámka na str. 204) Niekedy sa meno prekladá aj ako Reova pevnosť. (Lehner 1997, s. 150)
  3. Verner 2008, s. 204–209
  4. Jeho jediným predchodcom, len s inou vnútornou skladbou, je Chrám Sfingy v Gíze z obdobia 4. dynastie, postavený pravdepodobne faraónom Rachefom. (Lehner 1997, s. 150)
  5. Baines a Málek 1980, s. 152
  6. a b Lehner 1997, s. 150

Pozri aj upraviť

Literatúra upraviť

  • Baines, John; Málek, Jaromír (1980), Cultural Atlas of Ancient Egypt, New York, NY: Facts on File Publications (vyd. 2000), ISBN 9780871963345 
  • Lehner, Mark (1997), The Complete Pyramids, London: Thames & Hudson (vyd. 2008), ISBN 9780500285473 
  • Verner, Miroslav (2008), Pyramidy, Praha: Academia, ISBN 9788020016171