Zoznam egyptských pyramíd

Zoznam egyptských pyramíd v chronologickom poradí obsahuje okrem samostatných staroegyptských kráľovských pyramíd a pyramíd niektorých najbližších príslušníkov kráľovskej rodiny aj neidentifikované väčšie pyramídy, ploché kráľovské hrobky a mastaby, a slnečné chrámy, z časového obdobia od 3. dynastie po prvého panovníka 18. dynastie (okolo 2630 – 1525 pred Kr.).^[1] Pyramídy kráľovien, ktoré sú súčasťou alebo blízko komplexu hlavnej pyramídy panovníka, nie sú samostatne rozpísané.

Záber z balóna na pyramídy v Gíze (Spelterini, 1928)

V tabuľkách sú použité značky pre typy objektov: – dokončená stupňovitá pyramída, – nedokončená stupňovitá pyramída, – dokončená pravá pyramída, – nedokončená pravá pyramída, – hrobka alebo mastaba, a – slnečný chrám. Nasleduje fotka súčasného stavu, súčasný medzinárodne zaužívaný názov, preklad pôvodného mena objektu, meno staviteľa, dnešný názov lokality, obdobie vlády staviteľa (v rokoch pred Kr.), súčasný rozmer základne objektu (m), súčasná výška (m), prítomnosť kultovej pyramídy a počet pyramíd kráľovien, objem objektu (m³) a sklon stien. Nakoniec tu je stručný popis a významné fakty.

Stará ríšaUpraviť

3. dynastiaUpraviť

	Súčasný názov	Staviteľ	Obdobie vlády (cca)		Kult. pyr.	Kráľ. pyr.	Popis
	Pôvodný názov	Lokalita	Zákl. [m]	Výška [m]	Objem [m³]	Sklon	Popis
	Stupňovitá pyramída	Necerichet	2630 – 2611				Prvá pyramída (stupňovitá). Zachovaných všetkých šesť stupňov. Okolo nej sa nachádza rozsiahly pyramídový komplex a pod.ňou zložitý systém komôr a chodieb.
		Sakkára	121×109	60	330 400
	Sechemchetova pyramída	Sechemchet	2611 – 2603				Nedokončená a málo preskúmaná stupňovitá pyramída. Zachovaná časť druhého stupňa.
		Sakkára	120	7	33 600
	Vrstvená pyramída	Chaba (?)	2603 – 2599				Nedokončená a málo preskúmaná stupňovitá pyramída. Zachovaná časť prvého stupňa. Subštruktúra je podobná Sechemchetovej, je však jednoduchšia.
		Záwíja al-Arján	84	20	47 040
?	Objekt Lepsius I	Hunej (?)	2599 – 2575				Pozostatky objektu, pravdepodobne najsevernejšej egyptskej pyramídy, asi z 3. dynastie.
?		Abú Rawáš
	Provinčné stupňovité pyramídy	Hunej (?)	2599 – 2575				Malé stupňovité pyramídy, bez subštruktúr, ktoré boli roztrúsené po celej ríši pozdĺž Nílu a orientované podľa jeho toku. Je známych osem pyramíd: od dediny Behná v Delte, po ostrov Elefantína. Ich účel nie je známy.^[2]
		rôzna^[3]

4. dynastiaUpraviť

Súčasný názov	Staviteľ	Obdobie vlády (cca)		Kult. pyr.	Kráľ. pyr.	Popis
Pôvodný názov	Lokalita	Zákl. [m]	Výška [m]	Objem [m³]	Sklon	Popis
Pyramída v Médúme	Snofru	2575 – 2551		1		Stupňovitá pyramída, pravdepodobne dokončená ako pravá, dnes veľmi poškodená. Staršia literatúra uvádzala ako staviteľa Huneja, dnes sa pokladá za staviteľa Snofru.^[4]
Snofru pretrváva	Médúm	84	20	47 040	51° 50′ 35″
Lomená pyramída	Snofru	2575 – 2551		1		Prvá pravá pyramída so zalomenými stenami. Vnútorný systém chodieb a komôr je jedinečný. Dva vchody, každý z inej strany a v rôznej výške, tvoria dve oddelené časti, spojené len úzkou nepravidelne vysekanou spojkou. Má najlepšie zachované obloženie zo všetkých pyramíd. Počas stavby sa objavili statické poruchy pre neadekvátne podložie pyramídy.
V žiari sa zjavuje Snofru – južná	Dahšúr	188	105	1 237 000	54° 27′ 44″ 43° 22′
Červená pyramída	Snofru	2575 – 2551				Má najostrejší uhol sklonu stien zo všetkých pyramíd. Jej výstav prebiehala paralelne s výstavbou Médúmskej a Lomenej pyramídy.
V žiari sa zjavuje Snofru	Dahšúr	220	105	1 694 000	43° 50′
Veľká pyramída	Chufu	2551 – 2528		1	3	Najväčšia a najznámejšia egyptská pyramída. Predstavuje vrchol v technike stavby a kvalite použitého materiálu v egyptskej histórii budovania pyramíd.
Chufu je na obzore	Gíza	230,33	146,59	2 583 283	51° 50′ 40″
Radžedefova pyramída	Radžedef	2528 – 2520		1		Nedokončená, dnes takmer zničená pyramída. Odkryté pozostatky subštruktúry so stopami po dvoch miestnostiach.
Radžedefovo hviezdne nebo	Abú Rawáš	106	67	131 043	52°
Rachefova pyramída	Rachef	2520 – 2494		1		Druhá najväčšia egyptská pyramída. Pri zádušnom chráme sa nachádza Veľká sfinga a chrám zasvätený Reovi. Má najlepšie dochovaný údolný chrám z obdobia Starej ríše.
Veľký je Rachef	Gíza	215	143,5	2 211 096	53° 10′ 40″
Nedokončená pyramída	Baka (?)					Pozostatky stien a podlahy superštruktúry pyramídy možno Radžedefovho syna. Podľa spôsobu výstavby a materiálu by mohla byť radená medzi pyramídy Radžedefa a Rachefa.^[5]
	Záwíja al-Arján	200	?
Menkaureho pyramída	Menkaure	2590 – 2472			3	Najmenšia a najmenej kvalitná pyramída z gízskej trojice, s najzložitejšou vnútornou štruktúrou chodieb a komôr.
Božský je Menkaure	Gíza	102,2×104,6	65	235 183	51° 20′ 25″
Faraónova mastaba	Šepseskaf	2472 – 2467				Dvojstupňová mastaba v tvare sarkofágu, ktorej subštruktúra je pyramídového, nie mastabového typu.
Šepseskaf je čistý	Sakkára	99,6×74,4	18	148 271	70°
Hrobka Chentkaus I.	Chentkaus I.					Dvojstupňová hrobka, „štvrtá gízska pyramída“ pravdepodobne Menkaureho dcéry a možnej matky neskorších panovníkov Sahureho a Neferirkareho.
	Gíza	45,5×45,8	17,5	6 372	74°
Pyramída Lepsius L						Ruina nedokončenej pyramídy s pozostatkami tehlovej rampy. Podľa okolitých nálezov môže patriť do obdobia 4. dynastie.
	Dahšúr

5. dynastiaUpraviť

Súčasný názov	Staviteľ	Obdobie vlády (cca)		Kult. pyr.	Kráľ. pyr.	Popis
Pôvodný názov	Lokalita	Zákl. [m]	Výška [m]	Objem [m³]	Sklon	Popis
Veserkafova pyramída	Veserkaf	2465 – 2458		1	1	Značne poškodená pyramída s výnimočne usporiadaným komplexom v bezprostrednej blízkosti Stupňovitej pyramídy.
Čisté sú Veserkafove miesta	Sakkára	73,3	49	87 906	53° 7′ 48″
Veserkafov slnečný chrám	Veserkaf	2465 – 2458				Chrámový areál, ktorému dominoval obelisk a oltár. Pravdepodobne bol prepojený s okolitými pyramídami.
Reov Nechen	Abú Sír
Sahureho pyramída	Sahure	2458 – 2446		1		Superštruktúra je v zlom stave, subštruktúra je jednoduchá a veľmi dobre zachovaná. Koncom 20. storočia boli na stranách chodby objavené jedinečné reliéfne vyobrazenia.
V žiari sa zjavuje Sahureho duša	Abú Sír	78,75	47	96 542	50° 11′ 40″
Neferirkareho pyramída	Neferirkare	2446 – 2426				Nedokončená pyramída vo veľmi zlom stave, ktorej stavebný koncept bol niekoľkokrát zmenený počas výstavby. Na jej výskume sa podieľal Český egyptologický ústav.
Kakai je dušou	Abú Sír	105	72	257 250	53° 7′ 48″
Pyramída Chentkaus II.	Chentkaus II.			1		Pyramída Neferirkareho kráľovskej manželky
	Abú Sír	25	17		52°	Pyramída Neferirkareho kráľovskej manželky
Raneferefova pyramída	Raneferef	2419 – 2416				Nedokončená pyramída. Zachované len okraje dolnej časti. Jej stav podstatným spôsobom obohacuje predstavu o spôsobe výstavby a štruktúre pyramíd z tohto obdobia. Od druhej polovice 70. rokov tu vykonáva systematický výskum Český egyptologický ústav.
Božská je moc Ranefera	Abú Sír	67,05 (78)	7
Niuserreho pyramída	Niuserre	2416 – 2388		1	1	Pyramída v zlom stave, s bežnou vnútornou štruktúrou príslušného obdobia.
Trvalé sú Niuserreho [kultové] miesta	Abú Sír	78,9	51,68	112 632	51° 50′ 35″
Niuserreho slnečný chrám	Niuserre	2416 – 2388				Chrámový komplex s obeliskom a oltárom. Je to druhý z piatich slnečných chrámov, o ktorých sa vie zo zachovaných správ, ďalšie tri sa zatiaľ nenašli.
Reovo potešenie	Abú Guráb
Pyramída Lepsius XXIV						Ruiny ženského člena Niuserreho kráľovskej rodiny, možno jeho manželky. Obnažená subštruktúra objektu.
	Abú Sír
Dvojhrobka Lepsius XXV	Hanebu s manž. (?)					Zničená dvojhrobka s odkrytou subštruktúrou, niektoré časti sú nedokončené. Podľa nápisov nájdených v ruinách je možné, že patrila princovi a jeho manželke.
	Abú Sír
Bezhlavá pyramída	Menkauhor (?)					Pozostatky pyramídy pravdepodobného Niuserreho syna. Prisudzuje sa tiež Merikaremu. V súčasnosti prebieha jej výskum.^[6]
Božské sú Menkauhorove miesta	Sakkára	68
Džedkareho pyramída	Džedkare	2388 – 2356		1	1	Značne poškodená pyramída, rovnako aj jej vnútorná štruktúra, dodnes málo preskúmaná.
Džedkare je krásny	Sakkára	78,75	52,5	107 835	52°
Venisova pyramída	Venis	2356 – 2323		1		Najmenšia pyramída Starej ríše. Prvá, v ktorej sa nachádzajú tzv. Texty pyramíd. Podzemná štruktúra pyramídy a rovnako aj jej komplex sa podobajú Džedkareho pyramíde.
Krásne sú Venisove miesta	Sakkára	57,75	43	47 390	56° 18′ 35″

6. dynastiaUpraviť

Súčasný názov	Staviteľ	Obdobie vlády (cca)		Kult. pyr.	Kráľ. pyr.	Popis
Pôvodný názov	Lokalita	Zákl. [m]	Výška [m]	Objem [m³]	Sklon	Popis
Tetiho pyramída	Teti (II.)	2323 – 2291		1	2	Značne poškodená superštruktúra pyramídy. Subštruktúra je podobná s Džedkareho a Venisovou pyramídou.
Trvalé sú Tetiho miesta	Sakkára	78,75	52,5	107 835	53° 7′ 48″
Pyramída Pepiho I.	Pepi I.	2289 – 2255		1	7	Veľmi poškodená pyramída, v subštruktúre štandardnej kompozície sú Texty pyramíd, ktoré boli objavené ako prvé práve v tejto pyramíde. V súčasnosti prebieha jej výskum.^[7]
Pepiho krása trvá	Sakkára	78,75	52,5	107 835	53° 7′ 48″
Merenreho pyramída	Merenre	2255 – 2246				Značne poškodená a málo preskúmaná pyramída. štandardná subštruktúra v zlom stave, v nej Texty pyramíd.
V kráse žiary sa zjavuje Merenre	Sakkára	78,75	52,5	107 835	53° 7′ 48″
Pyramída Pepiho II.	Pepi II.	2246 – 2152		1	3	Posledná pyramída postavená „v najlepšej tradícii stavebného umenia Starej ríše.“^[8] Štandardná subštruktúra s Textami pyramíd.
Pepiho život trvá	Sakkára	78,75	52,5	107 835	53° 7′ 48″

8. dynastiaUpraviť

Súčasný názov	Staviteľ	Obdobie vlády (cca)		Kult. pyr.	Kráľ. pyr.	Popis
Pôvodný názov	Lokalita	Zákl. [m]	Výška [m]	Objem [m³]	Sklon	Popis
Ibiho pyramída	Ibi	niekedy 2150 – 2134				Veľmi poškodená malá pyramída. Známa aj pod názvom Lepsius XL. Subštruktúra s pozostatkami Textov pyramíd, ktoré sú v tomto prípade zatiaľ poslednými a najmladšími.
	Sakkára	31,5	3

Prvé prechodné obdobieUpraviť

9.–10. dynastiaUpraviť

Súčasný názov	Staviteľ	Obdobie vlády (cca)		Kult. pyr.	Kráľ. pyr.	Popis
Pôvodný názov	Lokalita	Zákl. [m]	Výška [m]	Objem [m³]	Sklon	Popis
Hrobka v Dare	Chui (?)	niekedy 2134 – 2040				Pozostatok veľkej stavby, buď pyramídy alebo stupňovitej mastaby.
	Dara	130	15

Stredná ríšaUpraviť

12. dynastiaUpraviť

Súčasný názov	Staviteľ	Obdobie vlády (cca)		Kult. pyr.	Kráľ. pyr.	Popis
Pôvodný názov	Lokalita	Zákl. [m]	Výška [m]	Objem [m³]	Sklon	Popis
Pyramída Amenemheta I.	Amenemhet I.	1991 – 1962				Prvá pyramída s hlineným jadrom, vystuženým kamennými stenami. Množstvo kamenných prvkov komplexu pochádza zo starších stavieb, napr. z obdobia 4. a 5. dynastie. Subštruktúra je zatopená vodou.
Amenemhetove miesta sa zjavujú v žiare	Lišt	84	55	129 360	54° 27′ 44″
Pyramída Senusreta I.	Senusret I.	1971 – 1926		1	9	Objekt v zlom stave. Subštruktúra je zatopená vodou.
Senusret zhliada na Obe zeme	Lišt	105	61,25	225 093	49° 23′ 55″	Objekt v zlom stave. Subštruktúra je zatopená vodou.
Biela pyramída	Amenemhet II.	1926 – 1892				Dnes je z pyramídy hromada nepálených tehál. Subštruktúra podobná Neferirkareho pyramíde.
Amenemhet je dobre zaopatrený	Dahšúr	84
Pyramída Senusreta II.	Senusret II.	1897 – 1878		1	1	Subštruktúra je inovatívna, vstup no nej sa nachádza v jednej z blízkych hrobiek a jej dispozícia pripomína bludisko.
Senusret sa zjavuje v žiary	Láhún	106	48,6	185 665	42° 35′
Pyramída Senusreta III.	Senusret III.	1878 – 1841?			7	Jadro pyramídy pozostáva len zo sušených tehál, bez kamennej výstuže. V komplexe sa našiel väčší počet šperkov a ďalších predmetov, ktoré patrili dcéram panovníka.
Božská moc premien [Senusreta]	Dahšúr	105	78	288 488	56° 18′ 35″
Čierna pyramída	Amenemhet III.	1844 – 1797				Subštruktúru je členitá a rozdelená na dve, chodbou spojené časti pre kráľa a jeho dve manželky. Miestami sa podobá subštruktúre Stupňovitej pyramídy. Ešte počas stavby sa objavili statické poruchy kvôli neadekvátnemu podložiu pyramídy.
Amenemhet je mocný	Dahšúr	105	75	274 625	57° 15′ 50″
Pyramída Amenemheta III. v Hawáre	Amenemhet III.	1844 – 1797				Dnes je z nej kopec sušených tehál, pri ktorej sa kedysi nachádzal rozľahlý chrámový komplex, považovaný za predobraz Mínóovho Labyrintu. Pyramída má originálne riešenie statického zabezpečenia subštruktúry.^[9]
Amenemhet žije	Hawára	105	58	200 158	48° 45′
Pyramída Amenemheta IV.	Amenemhet IV. (?)	1799 – 1787				Jednoduchá subštruktúra, inšpirovaná hawárskou pyramídou Amenemheta III.
	Mazghúna	52,5		30 316
Pyramída Neferusobek	Neferusobek (?)	1787 – 1783				Veľmi poškodená pyramída dcéry Amenemheta III. a možno manželky Amenemheta IV., s čiastočne zachovanou superštruktúrou.
	Mazghúna

13. dynastiaUpraviť

Súčasný názov	Staviteľ	Obdobie vlády (cca)		Kult. pyr.	Kráľ. pyr.	Popis
Pôvodný názov	Lokalita	Zákl. [m]	Výška [m]	Objem [m³]	Sklon	Popis
Pyramída Ameneja Aamua	Amenej Aamu	okolo 1750				Takmer zničená pyramída málo známeho panovníka.
	Dahšúr	52,5				Takmer zničená pyramída málo známeho panovníka.
Chendžerova pyramída	Chendžer	okolo 1745			1	Subštruktúra bola postavená podľa hawárskeho vzoru.
	Sakkára	52,5	37,35	44 096	55°	Subštruktúra bola postavená podľa hawárskeho vzoru.
Pyramída v južnej Sakkáre						Pyramída má nedokončené jadro. Subštruktúra hawárskeho vzoru je dokončená a patrí k jedným z najkrajších zo Strednej ríše.
	Sakkára	78,75

Druhé prechodné obdobie a Nová ríšaUpraviť

17. a 18. dynastiaUpraviť

Súčasný názov	Staviteľ	Obdobie vlády (cca)		Kult. pyr.	Kráľ. pyr.	Popis
Pôvodný názov	Lokalita	Zákl. [m]	Výška [m]	Objem [m³]	Sklon	Popis
Pyramída Nebucheperreho Antefa	Nebucheperre Antef	niekedy 1640 – 1532				Zničená superštruktúra.
	Dra Abú en-Naga	12			60°	Zničená superštruktúra.
Pyramída v Dra Abú en-Naga	Ahmose I. alebo Kamose	niekedy 1640 – 1532				Superštruktúra zničená, subštruktúra nebola zatiaľ preskúmaná. Podľa nepriamych dôkazov z okolia objektu môže ísť o pyramídu Ahmoseho I. alebo jeho brata Kamosa.
	Dra Abú en-Naga				60°
Pyramída v Abyde	Ahmose I.	niekedy 1640 – 1532				Pyramída Titešeret, matky Ahmoseho I., ktorý založil 18. dynastiu, prvú obdobia Novej ríše. V súčasnosti prebieha jej výskum.^[10]
	Abydos	50			60°

PoznámkyUpraviť

↑ Všetky chronologické údaje podľa Baines & Málek (2000) a Lehner (1997).
↑ Lehner 1997, s. 96
↑ Behná (dnes už neexistuje), Sajlá, Záwíja el-Mejjitín, Sinki, Nagáda, Kula, Edfú a Elefantína
↑ Verner 2008, s. 121–122
↑ Iné hypotézy ju prisudzuj majiteľom s menami Nebka, Vehemka, Džedefhor a Baufre. (Lehner 1997, s. 139) a (Verner 2008, s. 183–184)
↑ Verner 2008, s. 255
↑ Verner 2008, s. 275
↑ Verner 2008, s. 283
↑ Verner 2008, s. 333
↑ Varner 2008, s. 343

Pozri ajUpraviť

Lepsiusov zoznam pyramíd

LiteratúraUpraviť

Baines, John; Málek, Jaromír (2000), Cultural Atlas of Ancient Egypt, New York, NY: Facts on File Publications, ISBN 9780871963345
Lehner, Mark (1997), The Complete Pyramids, London: Thames & Hudson (vyd. 2008), ISBN 9780500285473
Shaw, Ian, ed. (2003), Dějiny starověkého Egypta, Praha: BB/Art, ISBN 8072579754
Verner, Miroslav (2008), Pyramidy, Praha: Academia, ISBN 9788020016171
Zamarovský, Vojtech (1986), Jejich veličenstva pyramidy, Praha: Československý spisovatel

[1] Všetky chronologické údaje podľa Baines & Málek (2000) a Lehner (1997).

[2] Lehner 1997, s. 96

[3] Behná (dnes už neexistuje), Sajlá, Záwíja el-Mejjitín, Sinki, Nagáda, Kula, Edfú a Elefantína

[4] Verner 2008, s. 121–122

[5] Iné hypotézy ju prisudzuj majiteľom s menami Nebka, Vehemka, Džedefhor a Baufre. (Lehner 1997, s. 139) a (Verner 2008, s. 183–184)

[6] Verner 2008, s. 255

[7] Verner 2008, s. 275

[8] Verner 2008, s. 283

[9] Verner 2008, s. 333

[10] Varner 2008, s. 343

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]

[10]