Zoznam egyptských pyramíd
Zoznam egyptských pyramíd v chronologickom poradí obsahuje okrem samostatných staroegyptských kráľovských pyramíd a pyramíd niektorých najbližších príslušníkov kráľovskej rodiny aj neidentifikované väčšie pyramídy, ploché kráľovské hrobky a mastaby, a slnečné chrámy, z časového obdobia od 3. dynastie po prvého panovníka 18. dynastie (okolo 2630 – 1525 pred Kr.).[1] Pyramídy kráľovien, ktoré sú súčasťou alebo blízko komplexu hlavnej pyramídy panovníka, nie sú samostatne rozpísané.
V tabuľkách sú použité značky pre typy objektov: – dokončená stupňovitá pyramída,
– nedokončená stupňovitá pyramída,
– dokončená pravá pyramída,
– nedokončená pravá pyramída,
– hrobka alebo mastaba, a
– slnečný chrám. Nasleduje fotka súčasného stavu, súčasný medzinárodne zaužívaný názov, preklad pôvodného mena objektu, meno staviteľa, dnešný názov lokality, obdobie vlády staviteľa (v rokoch pred Kr.), súčasný rozmer základne objektu (m), súčasná výška (m), prítomnosť kultovej pyramídy a počet pyramíd kráľovien, objem objektu (m³) a sklon stien. Nakoniec tu je stručný popis a významné fakty.
Stará ríšaUpraviť
3. dynastiaUpraviť
Súčasný názov | Staviteľ | Obdobie vlády (cca) | Kult. pyr. | Kráľ. pyr. | Popis | |||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Pôvodný názov | Lokalita | Zákl. [m] | Výška [m] | Objem [m³] | Sklon | |||
Stupňovitá pyramída | Necerichet | 2630 – 2611 | Prvá pyramída (stupňovitá). Zachovaných všetkých šesť stupňov. Okolo nej sa nachádza rozsiahly pyramídový komplex a pod.ňou zložitý systém komôr a chodieb. | |||||
Sakkára | 121×109 | 60 | 330 400 | |||||
Sechemchetova pyramída | Sechemchet | 2611 – 2603 | Nedokončená a málo preskúmaná stupňovitá pyramída. Zachovaná časť druhého stupňa. | |||||
Sakkára | 120 | 7 | 33 600 | |||||
Vrstvená pyramída | Chaba (?) | 2603 – 2599 | Nedokončená a málo preskúmaná stupňovitá pyramída. Zachovaná časť prvého stupňa. Subštruktúra je podobná Sechemchetovej, je však jednoduchšia. | |||||
Záwíja al-Arján | 84 | 20 | 47 040 | |||||
? | Objekt Lepsius I | Hunej (?) | 2599 – 2575 | Pozostatky objektu, pravdepodobne najsevernejšej egyptskej pyramídy, asi z 3. dynastie. | ||||
Abú Rawáš | ||||||||
Provinčné stupňovité pyramídy | Hunej (?) | 2599 – 2575 | Malé stupňovité pyramídy, bez subštruktúr, ktoré boli roztrúsené po celej ríši pozdĺž Nílu a orientované podľa jeho toku. Je známych osem pyramíd: od dediny Behná v Delte, po ostrov Elefantína. Ich účel nie je známy.[2] | |||||
rôzna[3] |
4. dynastiaUpraviť
Súčasný názov | Staviteľ | Obdobie vlády (cca) | Kult. pyr. | Kráľ. pyr. | Popis | |||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Pôvodný názov | Lokalita | Zákl. [m] | Výška [m] | Objem [m³] | Sklon | |||
Pyramída v Médúme | Snofru | 2575 – 2551 | 1 | Stupňovitá pyramída, pravdepodobne dokončená ako pravá, dnes veľmi poškodená. Staršia literatúra uvádzala ako staviteľa Huneja, dnes sa pokladá za staviteľa Snofru.[4] | ||||
Snofru pretrváva | Médúm | 84 | 20 | 47 040 | 51° 50′ 35″ | |||
Lomená pyramída | Snofru | 2575 – 2551 | 1 | Prvá pravá pyramída so zalomenými stenami. Vnútorný systém chodieb a komôr je jedinečný. Dva vchody, každý z inej strany a v rôznej výške, tvoria dve oddelené časti, spojené len úzkou nepravidelne vysekanou spojkou. Má najlepšie zachované obloženie zo všetkých pyramíd. Počas stavby sa objavili statické poruchy pre neadekvátne podložie pyramídy. | ||||
V žiari sa zjavuje Snofru – južná | Dahšúr | 188 | 105 | 1 237 000 | 54° 27′ 44″ 43° 22′ | |||
Červená pyramída | Snofru | 2575 – 2551 | Má najostrejší uhol sklonu stien zo všetkých pyramíd. Jej výstav prebiehala paralelne s výstavbou Médúmskej a Lomenej pyramídy. | |||||
V žiari sa zjavuje Snofru | Dahšúr | 220 | 105 | 1 694 000 | 43° 50′ | |||
Veľká pyramída | Chufu | 2551 – 2528 | 1 | 3 | Najväčšia a najznámejšia egyptská pyramída. Predstavuje vrchol v technike stavby a kvalite použitého materiálu v egyptskej histórii budovania pyramíd. | |||
Chufu je na obzore | Gíza | 230,33 | 146,59 | 2 583 283 | 51° 50′ 40″ | |||
Radžedefova pyramída | Radžedef | 2528 – 2520 | 1 | Nedokončená, dnes takmer zničená pyramída. Odkryté pozostatky subštruktúry so stopami po dvoch miestnostiach. | ||||
Radžedefovo hviezdne nebo | Abú Rawáš | 106 | 67 | 131 043 | 52° | |||
Rachefova pyramída | Rachef | 2520 – 2494 | 1 | Druhá najväčšia egyptská pyramída. Pri zádušnom chráme sa nachádza Veľká sfinga a chrám zasvätený Reovi. Má najlepšie dochovaný údolný chrám z obdobia Starej ríše. | ||||
Veľký je Rachef | Gíza | 215 | 143,5 | 2 211 096 | 53° 10′ 40″ | |||
Nedokončená pyramída | Baka (?) | Pozostatky stien a podlahy superštruktúry pyramídy možno Radžedefovho syna. Podľa spôsobu výstavby a materiálu by mohla byť radená medzi pyramídy Radžedefa a Rachefa.[5] | ||||||
Záwíja al-Arján | 200 | ? | ||||||
Menkaureho pyramída | Menkaure | 2590 – 2472 | 3 | Najmenšia a najmenej kvalitná pyramída z gízskej trojice, s najzložitejšou vnútornou štruktúrou chodieb a komôr. | ||||
Božský je Menkaure | Gíza | 102,2×104,6 | 65 | 235 183 | 51° 20′ 25″ | |||
Faraónova mastaba | Šepseskaf | 2472 – 2467 | Dvojstupňová mastaba v tvare sarkofágu, ktorej subštruktúra je pyramídového, nie mastabového typu. | |||||
Šepseskaf je čistý | Sakkára | 99,6×74,4 | 18 | 148 271 | 70° | |||
Hrobka Chentkaus I. | Chentkaus I. | Dvojstupňová hrobka, „štvrtá gízska pyramída“ pravdepodobne Menkaureho dcéry a možnej matky neskorších panovníkov Sahureho a Neferirkareho. | ||||||
Gíza | 45,5×45,8 | 17,5 | 6 372 | 74° | ||||
Pyramída Lepsius L | Ruina nedokončenej pyramídy s pozostatkami tehlovej rampy. Podľa okolitých nálezov môže patriť do obdobia 4. dynastie. | |||||||
Dahšúr |
5. dynastiaUpraviť
Súčasný názov | Staviteľ | Obdobie vlády (cca) | Kult. pyr. | Kráľ. pyr. | Popis | |||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Pôvodný názov | Lokalita | Zákl. [m] | Výška [m] | Objem [m³] | Sklon | |||
Veserkafova pyramída | Veserkaf | 2465 – 2458 | 1 | 1 | Značne poškodená pyramída s výnimočne usporiadaným komplexom v bezprostrednej blízkosti Stupňovitej pyramídy. | |||
Čisté sú Veserkafove miesta | Sakkára | 73,3 | 49 | 87 906 | 53° 7′ 48″ | |||
Veserkafov slnečný chrám | Veserkaf | 2465 – 2458 | Chrámový areál, ktorému dominoval obelisk a oltár. Pravdepodobne bol prepojený s okolitými pyramídami. | |||||
Reov Nechen | Abú Sír | |||||||
Sahureho pyramída | Sahure | 2458 – 2446 | 1 | Superštruktúra je v zlom stave, subštruktúra je jednoduchá a veľmi dobre zachovaná. Koncom 20. storočia boli na stranách chodby objavené jedinečné reliéfne vyobrazenia. | ||||
V žiari sa zjavuje Sahureho duša | Abú Sír | 78,75 | 47 | 96 542 | 50° 11′ 40″ | |||
Neferirkareho pyramída | Neferirkare | 2446 – 2426 | Nedokončená pyramída vo veľmi zlom stave, ktorej stavebný koncept bol niekoľkokrát zmenený počas výstavby. Na jej výskume sa podieľal Český egyptologický ústav. | |||||
Kakai je dušou | Abú Sír | 105 | 72 | 257 250 | 53° 7′ 48″ | |||
Pyramída Chentkaus II. | Chentkaus II. | 1 | Pyramída Neferirkareho kráľovskej manželky | |||||
Abú Sír | 25 | 17 | 52° | |||||
Raneferefova pyramída | Raneferef | 2419 – 2416 | Nedokončená pyramída. Zachované len okraje dolnej časti. Jej stav podstatným spôsobom obohacuje predstavu o spôsobe výstavby a štruktúre pyramíd z tohto obdobia. Od druhej polovice 70. rokov tu vykonáva systematický výskum Český egyptologický ústav. | |||||
Božská je moc Ranefera | Abú Sír | 67,05 (78) | 7 | |||||
Niuserreho pyramída | Niuserre | 2416 – 2388 | 1 | 1 | Pyramída v zlom stave, s bežnou vnútornou štruktúrou príslušného obdobia. | |||
Trvalé sú Niuserreho [kultové] miesta | Abú Sír | 78,9 | 51,68 | 112 632 | 51° 50′ 35″ | |||
Niuserreho slnečný chrám | Niuserre | 2416 – 2388 | Chrámový komplex s obeliskom a oltárom. Je to druhý z piatich slnečných chrámov, o ktorých sa vie zo zachovaných správ, ďalšie tri sa zatiaľ nenašli. | |||||
Reovo potešenie | Abú Guráb | |||||||
Pyramída Lepsius XXIV | Ruiny ženského člena Niuserreho kráľovskej rodiny, možno jeho manželky. Obnažená subštruktúra objektu. | |||||||
Abú Sír | ||||||||
Dvojhrobka Lepsius XXV | Hanebu s manž. (?) | Zničená dvojhrobka s odkrytou subštruktúrou, niektoré časti sú nedokončené. Podľa nápisov nájdených v ruinách je možné, že patrila princovi a jeho manželke. | ||||||
Abú Sír | ||||||||
Bezhlavá pyramída | Menkauhor (?) | Pozostatky pyramídy pravdepodobného Niuserreho syna. Prisudzuje sa tiež Merikaremu. V súčasnosti prebieha jej výskum.[6] | ||||||
Božské sú Menkauhorove miesta | Sakkára | 68 | ||||||
Džedkareho pyramída | Džedkare | 2388 – 2356 | 1 | 1 | Značne poškodená pyramída, rovnako aj jej vnútorná štruktúra, dodnes málo preskúmaná. | |||
Džedkare je krásny | Sakkára | 78,75 | 52,5 | 107 835 | 52° | |||
Venisova pyramída | Venis | 2356 – 2323 | 1 | Najmenšia pyramída Starej ríše. Prvá, v ktorej sa nachádzajú tzv. Texty pyramíd. Podzemná štruktúra pyramídy a rovnako aj jej komplex sa podobajú Džedkareho pyramíde. | ||||
Krásne sú Venisove miesta | Sakkára | 57,75 | 43 | 47 390 | 56° 18′ 35″ |
6. dynastiaUpraviť
Súčasný názov | Staviteľ | Obdobie vlády (cca) | Kult. pyr. | Kráľ. pyr. | Popis | |||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Pôvodný názov | Lokalita | Zákl. [m] | Výška [m] | Objem [m³] | Sklon | |||
Tetiho pyramída | Teti (II.) | 2323 – 2291 | 1 | 2 | Značne poškodená superštruktúra pyramídy. Subštruktúra je podobná s Džedkareho a Venisovou pyramídou. | |||
Trvalé sú Tetiho miesta | Sakkára | 78,75 | 52,5 | 107 835 | 53° 7′ 48″ | |||
Pyramída Pepiho I. | Pepi I. | 2289 – 2255 | 1 | 7 | Veľmi poškodená pyramída, v subštruktúre štandardnej kompozície sú Texty pyramíd, ktoré boli objavené ako prvé práve v tejto pyramíde. V súčasnosti prebieha jej výskum.[7] | |||
Pepiho krása trvá | Sakkára | 78,75 | 52,5 | 107 835 | 53° 7′ 48″ | |||
Merenreho pyramída | Merenre | 2255 – 2246 | Značne poškodená a málo preskúmaná pyramída. štandardná subštruktúra v zlom stave, v nej Texty pyramíd. | |||||
V kráse žiary sa zjavuje Merenre | Sakkára | 78,75 | 52,5 | 107 835 | 53° 7′ 48″ | |||
Pyramída Pepiho II. | Pepi II. | 2246 – 2152 | 1 | 3 | Posledná pyramída postavená „v najlepšej tradícii stavebného umenia Starej ríše.“[8] Štandardná subštruktúra s Textami pyramíd. | |||
Pepiho život trvá | Sakkára | 78,75 | 52,5 | 107 835 | 53° 7′ 48″ |
8. dynastiaUpraviť
Súčasný názov | Staviteľ | Obdobie vlády (cca) | Kult. pyr. | Kráľ. pyr. | Popis | |||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Pôvodný názov | Lokalita | Zákl. [m] | Výška [m] | Objem [m³] | Sklon | |||
Ibiho pyramída | Ibi | niekedy 2150 – 2134 | Veľmi poškodená malá pyramída. Známa aj pod názvom Lepsius XL. Subštruktúra s pozostatkami Textov pyramíd, ktoré sú v tomto prípade zatiaľ poslednými a najmladšími. | |||||
Sakkára | 31,5 | 3 |
Prvé prechodné obdobieUpraviť
9.–10. dynastiaUpraviť
Súčasný názov | Staviteľ | Obdobie vlády (cca) | Kult. pyr. | Kráľ. pyr. | Popis | |||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Pôvodný názov | Lokalita | Zákl. [m] | Výška [m] | Objem [m³] | Sklon | |||
Hrobka v Dare | Chui (?) | niekedy 2134 – 2040 | Pozostatok veľkej stavby, buď pyramídy alebo stupňovitej mastaby. | |||||
Dara | 130 | 15 |
Stredná ríšaUpraviť
12. dynastiaUpraviť
Súčasný názov | Staviteľ | Obdobie vlády (cca) | Kult. pyr. | Kráľ. pyr. | Popis | |||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Pôvodný názov | Lokalita | Zákl. [m] | Výška [m] | Objem [m³] | Sklon | |||
Pyramída Amenemheta I. | Amenemhet I. | 1991 – 1962 | Prvá pyramída s hlineným jadrom, vystuženým kamennými stenami. Množstvo kamenných prvkov komplexu pochádza zo starších stavieb, napr. z obdobia 4. a 5. dynastie. Subštruktúra je zatopená vodou. | |||||
Amenemhetove miesta sa zjavujú v žiare | Lišt | 84 | 55 | 129 360 | 54° 27′ 44″ | |||
Pyramída Senusreta I. | Senusret I. | 1971 – 1926 | 1 | 9 | Objekt v zlom stave. Subštruktúra je zatopená vodou. | |||
Senusret zhliada na Obe zeme | Lišt | 105 | 61,25 | 225 093 | 49° 23′ 55″ | |||
Biela pyramída | Amenemhet II. | 1926 – 1892 | Dnes je z pyramídy hromada nepálených tehál. Subštruktúra podobná Neferirkareho pyramíde. | |||||
Amenemhet je dobre zaopatrený | Dahšúr | 84 | ||||||
Pyramída Senusreta II. | Senusret II. | 1897 – 1878 | 1 | 1 | Subštruktúra je inovatívna, vstup no nej sa nachádza v jednej z blízkych hrobiek a jej dispozícia pripomína bludisko. | |||
Senusret sa zjavuje v žiary | Láhún | 106 | 48,6 | 185 665 | 42° 35′ | |||
Pyramída Senusreta III. | Senusret III. | 1878 – 1841? | 7 | Jadro pyramídy pozostáva len zo sušených tehál, bez kamennej výstuže. V komplexe sa našiel väčší počet šperkov a ďalších predmetov, ktoré patrili dcéram panovníka. | ||||
Božská moc premien [Senusreta] | Dahšúr | 105 | 78 | 288 488 | 56° 18′ 35″ | |||
Čierna pyramída | Amenemhet III. | 1844 – 1797 | Subštruktúru je členitá a rozdelená na dve, chodbou spojené časti pre kráľa a jeho dve manželky. Miestami sa podobá subštruktúre Stupňovitej pyramídy. Ešte počas stavby sa objavili statické poruchy kvôli neadekvátnemu podložiu pyramídy. | |||||
Amenemhet je mocný | Dahšúr | 105 | 75 | 274 625 | 57° 15′ 50″ | |||
Pyramída Amenemheta III. v Hawáre | Amenemhet III. | 1844 – 1797 | Dnes je z nej kopec sušených tehál, pri ktorej sa kedysi nachádzal rozľahlý chrámový komplex, považovaný za predobraz Mínóovho Labyrintu. Pyramída má originálne riešenie statického zabezpečenia subštruktúry.[9] | |||||
Amenemhet žije | Hawára | 105 | 58 | 200 158 | 48° 45′ | |||
Pyramída Amenemheta IV. | Amenemhet IV. (?) | 1799 – 1787 | Jednoduchá subštruktúra, inšpirovaná hawárskou pyramídou Amenemheta III. | |||||
Mazghúna | 52,5 | 30 316 | ||||||
Pyramída Neferusobek | Neferusobek (?) | 1787 – 1783 | Veľmi poškodená pyramída dcéry Amenemheta III. a možno manželky Amenemheta IV., s čiastočne zachovanou superštruktúrou. | |||||
Mazghúna |
13. dynastiaUpraviť
Súčasný názov | Staviteľ | Obdobie vlády (cca) | Kult. pyr. | Kráľ. pyr. | Popis | |||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Pôvodný názov | Lokalita | Zákl. [m] | Výška [m] | Objem [m³] | Sklon | |||
Pyramída Ameneja Aamua | Amenej Aamu | okolo 1750 | Takmer zničená pyramída málo známeho panovníka. | |||||
Dahšúr | 52,5 | |||||||
Chendžerova pyramída | Chendžer | okolo 1745 | 1 | Subštruktúra bola postavená podľa hawárskeho vzoru. | ||||
Sakkára | 52,5 | 37,35 | 44 096 | 55° | ||||
Pyramída v južnej Sakkáre | Pyramída má nedokončené jadro. Subštruktúra hawárskeho vzoru je dokončená a patrí k jedným z najkrajších zo Strednej ríše. | |||||||
Sakkára | 78,75 |
Druhé prechodné obdobie a Nová ríšaUpraviť
17. a 18. dynastiaUpraviť
Súčasný názov | Staviteľ | Obdobie vlády (cca) | Kult. pyr. | Kráľ. pyr. | Popis | |||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Pôvodný názov | Lokalita | Zákl. [m] | Výška [m] | Objem [m³] | Sklon | |||
Pyramída Nebucheperreho Antefa | Nebucheperre Antef | niekedy 1640 – 1532 | Zničená superštruktúra. | |||||
Dra Abú en-Naga | 12 | 60° | ||||||
Pyramída v Dra Abú en-Naga | Ahmose I. alebo Kamose | niekedy 1640 – 1532 | Superštruktúra zničená, subštruktúra nebola zatiaľ preskúmaná. Podľa nepriamych dôkazov z okolia objektu môže ísť o pyramídu Ahmoseho I. alebo jeho brata Kamosa. | |||||
Dra Abú en-Naga | 60° | |||||||
Pyramída v Abyde | Ahmose I. | niekedy 1640 – 1532 | Pyramída Titešeret, matky Ahmoseho I., ktorý založil 18. dynastiu, prvú obdobia Novej ríše. V súčasnosti prebieha jej výskum.[10] | |||||
Abydos | 50 | 60° |
PoznámkyUpraviť
- ↑ Všetky chronologické údaje podľa Baines & Málek (2000) a Lehner (1997).
- ↑ Lehner 1997, s. 96
- ↑ Behná (dnes už neexistuje), Sajlá, Záwíja el-Mejjitín, Sinki, Nagáda, Kula, Edfú a Elefantína
- ↑ Verner 2008, s. 121–122
- ↑ Iné hypotézy ju prisudzuj majiteľom s menami Nebka, Vehemka, Džedefhor a Baufre. (Lehner 1997, s. 139) a (Verner 2008, s. 183–184)
- ↑ Verner 2008, s. 255
- ↑ Verner 2008, s. 275
- ↑ Verner 2008, s. 283
- ↑ Verner 2008, s. 333
- ↑ Varner 2008, s. 343
Pozri ajUpraviť
LiteratúraUpraviť
- Baines, John; Málek, Jaromír (2000), Cultural Atlas of Ancient Egypt, New York, NY: Facts on File Publications, ISBN 9780871963345
- Lehner, Mark (1997), The Complete Pyramids, London: Thames & Hudson (vyd. 2008), ISBN 9780500285473
- Shaw, Ian, ed. (2003), Dějiny starověkého Egypta, Praha: BB/Art, ISBN 8072579754
- Verner, Miroslav (2008), Pyramidy, Praha: Academia, ISBN 9788020016171
- Zamarovský, Vojtech (1986), Jejich veličenstva pyramidy, Praha: Československý spisovatel