Mrkvovité
Mrkvovité[1][2] alebo zelerovité[3][4] (lat. Apiaceae alebo Daucaceae) alebo staršie okolíkaté[5] (lat. Umbelliferae) je čeľaď dvojklíčnolistových rastlín z radu mrkvotvaré/zelerotvaré (Apiales).
| Mrkvovité | |
 mrkva obyčajná | |
| Vedecká klasifikácia | |
|---|---|
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Do čeľade patria napríklad rody: mrkva (Daucus), zeler (Apium), petržlen (Petroselinum), paštrnák (Pastinaca), fenikel (Foeniculum), kôpor (Anethum), rasca (Carum), koriander (Coriandrum), bedrovník (Pimpinella), angelika (Angelica), boľševník (Heracleum), bolehlav (Conium), trebuľka (Anthriscus), žindava (Saniculum), kotúč (Eryngium), azorelka (Azorella), mekinleja (Mackinlaya), centela (Centella) a mnohé ďalšie (celkovo asi 450 rodov).[1]
Systematika upraviť
čeľaď mrkvovité (Apiaceae):[6][1][7]
- rod Platysace - staršie zaraďovaný do Mackinlayoideae
- podčeľaď mekinlejovaté (Mackinlayoideae)
- rod Klotzschia
- podčeľaď azorelkovaté (Azorelloideae)
- rod Hermas - staršie zaraďovaný do Azorelloideae
- podčeľaď mrkvovaté/staršie: zelerovaté[8] (Apioideae) v širšom zmysle
- podčeľaď žindavovaté (Saniculoidea)
- podčeľaď mrkvovaté/staršie: zelerovaté (Apioideae) v užšom zmysle
V minulosti sa do tejto čeľade niekedy zaraďoval napríklad aj rod pupkovník (Hydrocotyle; dnes patrí do čeľade aralkovité - Araliaceae), a naopak sa do tejto čeľade niekedy nezaraďovala časť dnešných podčeľadí mekinlejovaté a azorelkovaté. [8][9]
Rozšírenie upraviť
Čeľaď je rozšírená po celom svete, najmä v miernom pásme severnej pologule.[1]
Charakteristika upraviť
Do čeľade patria kry, polokry, vzácne stromy, ale najmä byliny s dutými, článkovanými a ryhovanými stonkami. [1]
Kvety sú obyčajne malé, zložené do súkvetia, ktorým je najčastejšie zložený okolík. Plod je rozdelený na nažky (dvojnažka), zriedkavo ide o kôstkovicu.[1]
Zdroje upraviť
- ↑ a b c d e f MIČIETA, Karol; ZAHRADNÍKOVÁ, Eva; HRABOVSKÝ, Michal; ŠČEVKOVÁ, Jana. Fylogenéza a morfogenéza cievnatých rastlín. Prvé. vyd. V Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave, 2018. 339 s. ISBN 978-80-223-4403-6. S. 264-266.
- ↑ ČERVENKA, Martin, et al. Slovenské botanické názvoslovie : rastlinná výroba. 1. vyd. Bratislava : Príroda, 1986. 517 s.
- ↑ Systém živej prírody (kompletný) 2008 [1]
- ↑ jedovaté rastliny. In: Encyklopédia Slovenska. 1. vyd. Zväzok II. E – J. Bratislava : Veda, 1978. 536 s.
- ↑ MACKŮ, Jan; KREJČA, Jindřich. Atlas liečivých rastlín (Vyše 200 druhov rastlín mal'ovaných pod'la prírody). [s.l.] : Vydavatel'stvo Slovenskej Akadémie vied, 1965. 466 s. S. 242.
- ↑ Stevens, P. F. (2001 onwards). Angiosperm Phylogeny Website. Version 14, July 2017 [and more or less continuously updated since] [2] 30.7.2021
- ↑ MAGEE, A. R. et al. New tribal delimitations for the early diverging lineages of Apiaceae subfamily Apioideae TAXON 59 (2) • April 2010: 567–580 [3]
- ↑ a b mrkvovité. In: Pyramída (encyklopedický časopis)
- ↑ Takhtajan, A. Diversity and Classification of Flowering Plants. 1997.