Otvoriť hlavné menu

Pavel Kohout (* 20. júl 1928, Praha) je český básnik, prozaik, dramatik, prekladateľ a významný spisovateľ samizdatu a exilu.

Pavel Kohout
český spisovateľ
český spisovateľ
Narodenie20. júl 1928 (91 rokov)
Praha
Odkazy
Webstránkaslovnikceskeliteratury.cz
CommonsSpolupracuj na Commons Pavel Kohout
Pavel Kohout a jeho žena, Jelena Mašínová, Praha, 25. október 2007
Pavel Kohout, Varšava (Poľsko), 12. marec 2008
2008.03.12. Pavel Kohout by Kubik 03.JPG
2008.03.12. Pavel Kohout by Kubik 04.JPG

Kohout prešiel osobnostným vývojom od počiatočnej bezvýhradnej podpory stalinizmu, cez postupné vytriezvenie, až po účasť na Pražskej jari a nútený odchod do exilu v 70. rokoch, pričom patril vždy medzi najaktívnejších v danom prúde.

Narodil sa v Prahe, kde v roku 1947 maturoval na reálnom gymnáziu. V tom čase bol presvedčeným komunistom, patril k takzvanému „kultúrnemu kádru“ komunistickej strany, z čoho mu plynul rýchly kariérny postup (v roku 1949 ako dvadsaťjedenročný pracoval ako kultúrny atašé v Moskve a medzi rokmi 1950 a 1952 bol šéfredaktorom humoristického časopisu Dikobraz).

V roku 1952 dokončil štúdium estetiky a divadelnej vedy na Univerzite Karlovej v Prahe.

Onedlho začal literárne tvoriť (v duchu budovateľského nadšenia – drámu a poéziu). Doteraz napísal asi 45 divadelných hier – aktoviek a adaptácií. Od roku 1957 bol spisovateľom z povolania, spolupracoval s rôznymi divadlami a začínal sa prikláňať k reformným komunistom.

V júli 1967 na IV. zjazde československých spisovateľov demonštratívne prečítal Solženicynov protestný list adresovaný zjazdu sovietskych spisovateľov, čím dovŕšil svoj obrat na kritika režimu. Podporoval Pražskú jar, za čo sa v 70. rokoch ocitol na indexe a jeho diela boli cenzúrované (Kohoutove nepriateľstvo k režimu sa týmto ešte prehĺbilo).

Stál pri zrode Charty 77, za čo bol ŠTB otvorene šikanovaný a v roku 1978 donútený emigrovať. Usadil sa v Rakúsku a aj dnes žije striedavo tam a v Česku.

Jeho manželka je scenáristka a spisovateľka Jelena Mašínová. Dcéra Tereza Boučková je tiež spisovateľkou.

DieloUpraviť

  • Dobrá píseň, 1952 - dráma (veršovaná komédia), prorežimová hra, mnoho vtipných scén; muž ide namiesto svadobnej noci do oceliarne; v čase vzniku veľmi hraná
  • Verše a písně, 1952 - básnická zbierka propagujúca socializmus
  • Čas lásky a boje, 1954 - básnická zbierka, budovateľská poézia, mladícka naivita – veril komunizmu; v čase vzniku obľúbená
  • Zářijové noci, 1955 - divadelná hra z vojenského prostredia; už mierny odvrat od ideológie, "rozpor teórie a praxe"
  • Chudáček, 1956, dráma zakázaná pred premiérou
  • Sbohem, smutku, 1957
  • Taková láska, 1957 Hra patrí medzi najlepšie české hry, hrala sa nielen v Česku, ale i v Nemecku, ZSSR.
  • Říkali mi soudruhu, 1960 - dráma, zakázaná po siedmej repríze
  • Třetí sestra, 1960
  • Cesta kolem světa za 80 dní, 1962 - divadelná adaptácia knihy Julesa Verna.
  • Dvanáct, 1963
  • Josef Švejk, 1963
  • Válka s mloky, 1963 - divadelná adaptácia Čapkovej Války s mloky
  • Vzpomínka na Biskaj, 1965
  • August, August, August, 1967 - cirkusové prostredie, hlavná postava, smutný klaun August, má sen, že bude drezírovať 8 bielych lipicanov → riaditeľ na neho ale pustí tigrov (= komunistické hľadisko)
  • Briefe über die Grenze, 1968
  • Nenávist v prosinci, 1968
  • Aksál, 1969
  • Z deníku kontrarevolucionáře, 1969, jednoaktovka vydaná vo Švajčiarsku
  • Bílá kniha o kauze Adam Juráček, profesor tělocviku a kreslení na Pedagogické škole v K., kontra Sir Isaac Newton, profesor fyziky na univerzitě v Cambridge - podle dobových materiálů rekonstruoval a nejzajímavějšími dokumenty doplnil P. K., 1970 vydané v samizdate - groteskný román písaný formou koláže, obsahuje zápisy, protokoly, prehlásenia a iné. Hlavná postava Adam Juráček chce okúzliť krásnu Kateřinu, niekoľko mesiacov sa cvičil v sústreďovaní myšlienok a naučil sa chodiť po strope, stranícky aparát sa to snaží zatajiť a zakázať → úrady ho obvinia z trestného činu a Adam sa nakoniec zblázni; Autor sa vysmieva komunistickým praktikám
  • Katyně, 1970 - román, hlavná postava dospievajúce dievča, ktoré sa nedostane na strednú školu a začne navštevovať špeciálny humanitný odbor s maturitou - školu pre katov. Náplňou štúdia sú popisy mučenia, história popravovania a iné.; humoristický pohľad na ľudské krutosti a praktiky totalitnej moci a tiež nebezpečnú schopnosť ľudí zmieriť sa s absurdnou situáciou; vysoko hodnotený a vydaný v mnohých jazykoch
  • Válka ve třetím poschodí, 1970, absurdná dráma
  • Ta muž, ten žena, 1971
  • Pech pod střechou, 1972
  • Ubohý vrah: Na motivy povídky Rozum Leonida Andrejeva, 1972 - divadelná adaptácia, hrala sa v USA
  • Amerika, 1973 - divadelná adaptácia Kafkovho románu (spoluautor Ivan Klíma)
  • Požár v suterénu, 1973, absurdná dráma
  • Život v tichém domě, 1974, absurdná dráma
  • Ruleta: Na motivy povídky Tma Leonida Andrejeva, 1976 - divadelná adaptácia
  • Atest,1979 - jednoaktovka, hlavná postava Ferdinand Vaněk postihnutý režimom chce pre svojho psa atest a prihlásiť ho do chovateľstva, to sa ale nedá, pretože on, majiteľ, má zlý kádrový posudok
  • Marie zápasí s anděly, 1981 jednoaktovka o živote herečky Vlasty Chramostovej
  • Marast, 1982
  • Nápady svaté Kláry, 1982 - bizarne alegorický román, satiricky nazerajúci na totalitné úrady; hlavná postava je žiačka 7. triedy obdarená jasnovideckými schopnosťami
  • Kde je zakopán pes, 1987 - memoárový román ukazuje praktiky ŠTB v dobe normalizácie; autor vychádza z vlastných spomienok (Kohoutovci mali jazvečíka, ktorého im otrávila ŠTB)
  • Ecce Constantia, 1988 - 'priamy prenos' z koncilu v Kostnici
  • Hodina tance a lásky, 1989 - román, nová téma v Kohoutovej tvorbe – téma 2. svetovej vojny; príbeh z terezínskej Malej pevnosti, ktorý zároveň ukazuje, čo môže u mladých ľudí spôsobiť vymývanie mozgov; mladá dievčina Kristína, ktorá je dcérou veliteľa tábora prichádza zo školy za otcom do koncentráku, zamiluje sa do mladého esesáka – ona je naivná, on uvedomelý mladý árijec; pripájajú sa osudy Židov (otec jej privedie mladú židovskú baletku, aby ju učila tancovať); dievčina stále viac chápe pomery v tábore; mladú židovku znásilní Kristínin vyhliadnutý esesák a nechá ju, aby sa utopila (o tom sa Kristína nedozvie); príbeh sa končí oslobodením tábora
  • Konec velkých prázdnin, 1991 - rozsiahle spracovanie témy emigrácie počas ČSSR (námet rovnomenného seriálu)
  • Sněžím, 1992 - román sa zaoberá aktuálnou politickou situáciou roku 91 – téma lustrácií
  • Klaun, 1994
  • Hvězdná hodina vrahů, 1995 - román spracováva posledné týždne okupácie vo forme detektívneho trileru
  • Kyanid o páté, (1996?)
  • Sex a šest, 1998
  • Ten žena a ta muž, 1998
  • Pat aneb Hra králů, (?)

OcenenieUpraviť

Iné projektyUpraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pavel Kohout