Pavol Žiška

ThDr. Pavol Žiška[1] alebo Pavol Žižka[2] (* 1. jún 1879, Skalica - † 17. september 1947, tamtiež) bol slovenský rímskokatolícky kňaz, pedagóg, teológ, spisovateľ a politik Československej strany ľudovej v prvej polovici 20. storočia.

ThDr. Pavol Žiška
slovenský politik, kňaz a pedagóg
Pavol Žiška
Senátor Národného zhromaždenia republiky Československej
V úrade
1929 – 1939
Biografické údaje
Narodenie1. jún 1879
Skalica, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie17. september 1947 (68 rokov)
Skalica, Česko-Slovensko
Politická stranaKDU-ČSL
Profesiakňaz
Národnosťslovenská
Vierovyznanierímskokatolícke

Pavol Žiška sa narodil do roľníckej rodiny. V rodnej Skalici navštevoval ľudovú školu. Gymnaziálne štúdiá absolvoval v Skalici, Ostrihome a v Trnave. Vydal sa na kňazskú dráhu. Študoval teológiu na Pázmáneu vo Viedni. Tam bol aj v roku 1903 vysvätený za kňaza. V roku 1905 dosiahol doktorát teológie.

Po štúdiách začínal ako kaplán v Mojmírovciach, odkiaľ prešiel do Topoľčian a neskôr do Dolnej Stredy nad Váhom. Pre svoje proslovenské postoje sa ho uhorská cirkevná vrchnosť rozhodla preložiť do maďarského prostredia a preto od roku 1906 pôsobil vo farnosti Svätý Ondrej (pri Budapešti) a od roku 1914 v samotnej Budapešti. Po zmene spoločenských pomerov sa v roku 1918 stal profesorom náboženstva a vicerektorom biskupského semináru sv. Cyrila a Metoda v Trnave.

Tak ako na začiatku 20. storočia sa činil v prospech slovenskej veci a spolupracoval s viacerými slovenskými národovcami (Milan Ivanka, Martin Kollár a pod.), aj po vzniku Česko - Slovenska vstúpil do politiky. Spočiatku bol členom Slovenskej národnej strany. Spolupracoval aj s Andrejom Hlinkom a bol členom Slovenskej ľudovej strany. Zasadal vo výkonom výbore slovenskej kňazskej rady a bol podpredsedom Slovenskej národnej rady v Budapešti. Svoje organizačné schopnosti a široký rozhľad uplatnil v rokoch 1919 - 1920, keď pôsobil ako hlavný redaktor Katolíckych novín. Zakladal aj Spolok profesorov Slovákov, ktorých bolo po vzniku nového štátu veľmi málo.[3]

S politikou Andreja Hlinku sa postupne rozišiel a začal kritizovať ľudácku koncepciu autonómie Slovenska. V roku 1925 spolu s Martinom Mičurom, Andrejom Cvninčekom a Karolom Antonom Medveckým zakladá slovenskú pobočku Československej strany lidovej. Stranu počas dvoch volebných období v rokoch 1929 - 1939 zastupoval ako jediný slovenský senátor v Národnom zhromaždení.[4] V závere roku 1938, v čase napätej vnútropolitickej i zahraničnopolitickej situácie, spolu s ostatnými slovenskými zástupcami centralistických politických strán vstúpil do spoločného senátorského klubu HSĽS.[5] Následne sa verejného života stiahol.

ReferencieUpraviť

  1. ŽIŠKA, Pavol. In: Slovenský biografický slovník. Zväzok VI. T – Ž. Martin : Matica slovenská, 1994. 660 s. ISBN 80-7090-111-X. S. 502.
  2. ŽIŽKA, Pavol. In: Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska. 1. vyd. Bratislava : Lúč, 2000. 852 s. ISBN 80-7114-300-6. S. 1548 – 1550.
  3. Pavol Žiška [online]. Dominikánsky knižný inštitút, [cit. 2022-07-31]. Dostupné online.
  4. Senát - register menný [online]. Spoločná Česko - Slovenská digitálna parlamentná knižnica, [cit. 2022-07-31]. Dostupné online.
  5. Senát - register menný [online]. Spoločná Česko - Slovenská digitálna parlamentná knižnica, [cit. 2022-07-31]. Dostupné online.