Pavol Janíček

slovenský hudobný skladateľ

Pavol Janíček (* 4. január 1938, Banská Bystrica)[1] je slovenský hudobný skladateľ.[1] Venuje sa rôznym hudobným žánrom, medzi ktoré patrí populárna aj vážna hudba. Venuje sa tvorbe pre deti, pre ktoré napísal množstvo piesní. Takisto sa zaoberá scénickou hudbou, hudbou k baletu či muzikálom. Počas svojej hudobnej činnosti sa venoval aj hudobnej réžii, dirigovaniu a mladým speváckym talentom. Momentálne žije a tvorí v Banskej Bystrici.

Pavol Janíček

Základné informácie
Popis umelca slovenský hudobný skladateľ
Narodenie 4. január 1938 (86 rokov)
Banská Bystrica, Česko-Slovensko
Žáner populárna hudba, klasická hudba

Osobný život upraviť

Pavol Janíček sa narodil v Banskej Bystrici. Základnú školu začal navštevovať najskôr v Česku, neskôr po skončení druhej svetovej vojny v roku 1945 v Banskej Bystrici. Svoje stredoškolské štúdiá prežil na banskobystrickom gymnáziu.

K láske k hudbe ho priviedla jeho mama, ktorá ho zapísala na Hudobnú školu v Banskej Bystrici (dnes Základná umelecká škola Jána Cikkera). Tu sa naučil hru na husle a patril medzi jej prvých absolventov.[1]

Hudobné pôsobenie upraviť

Počas štúdia na strednej škole založil svoj orchester, ktorý účinkoval nielen na tanečných školských večierkoch, ale aj podujatiach organizovaných mestom. V tomto období začal študovať tanečnú hudbu, najmä hudbu orchestrov, pod vedením Karla Vlacha a Gustava Broma. Orchester však po jeho odchode z gymnázia zanikol.[1]

V roku 1957 založil Vojenský tanečný orchester v Žatci, kam narukoval plniť si základnú vojenskú službu. Vojenský tanečný orchester mal 16 členov, vojakov. Niektorí z nich sa začali stretávať už v Liberci. Pri svojej činnosti bol súbor pod vplyvom zoskupení pod vedením Broma, Vlacha a Karla Krautgartnera, od ktorých Pavol Janíček získaval aj notový materiál.[1]

Po návrate z vojenčiny založil v Banskej Bystrici veľký tanečný orchester pod názvom Stavbár, ktorý pôsobil pri závodnom podniku Pozemné stavby Banská Bystrica. Tento súbor úspešne vystúpil 1. novembra 1959, čím sa definitívne zaradil do hudobného diania v Banskej Bystrici. V roku 1966 sa súbor premenoval na B-septet a neskôr B-sextet. Odčlenil sa od Pozemných stavieb a pôsobil ako samostatný big-bandový súbor, ktorý sa potom definitívne premenoval na Orchester Pavla Janíčka. Tento súbor sa stal neodmysliteľnou súčasťou Banskej Bystrice. Pravidelne účinkoval na tanečných nedeľných večierkoch v Parku kultúry a oddychu, neskôr v závodnom klube Slovenka. Bol však známy aj na celom Slovensku, pretože sa zúčastňoval na mnohých hudobných a tanečných súťažiach. Sprevádzal súťaže v oblasti spoločenských tancov. V 60. rokoch spolupracoval Orchester Pavla Janíčka s Československým rozhlasom, štúdiom Banská Bystrica, v ktorom pravidelne nahrával piesne. Úzko spolupracoval s orchestrom Gustáva Broma. Z Orchestra Pavla Janíčka sa postupne stal Orchester banskobystrického rozhlasu. Spolupracoval s hudobným redaktorom Vojtechom Tátošom, textármi Alojzom Čobejom, Jánom Štrasserom, Petrom Malárom, Rudolfom Rusiňákom, s režisérom Gregorom Roletzkým. S orchestrom si spolu zaspievali speváci ako Vlasta Krišková, Marta Barkáčová, Viera Lamačová, Zuzka Kollárová, Libuša Mažgútová, Helena Blehárová, Vlado Malinovský, Ján Bobok, Karol Konárik či Robo Kazík. V roku 1969 orchester sprevádzal súťaž v populárnej piesni Detvianska Zlatá ruža, kde sa ako nový talent zúčastnil Karol Konárik, a tak začala ich spolupráca, ktorá pokračovala na zahraničnom turné do Juhoslávie, kde v meste Pula účinkovali 5 mesiacov. V roku 1971 začala spolupráca orchestra s hudobným vydavateľstvom Opus v Bratislave a Československým rozhlasom, kde až do roku 1980 pôsobil ako dirigent Štúdiového orchestra štúdia Banská Bystrica. Významná je jeho spolupráca s banskobystrickým hercom, spevákom a režisérom Igorom Šimegom, pre ktorého skomponoval niekoľko skladieb.[1]

Autor spolupracuje s rôznymi inštitúciami mesta, napríklad so Štátnou vedeckou knižnicou.[2] S Verejnou knižnicou Mikuláša Kováča, ktorá o ňom spracovala bibliografický leták.[1]

Od roku 2009 spolupracuje so Soňou Kopčanovou na hudobno-vzdelávacom projekte pre deti predškolského veku pod názvom Krtkova zázračná muzika a Čarovná flauta.[1][3]

3. mája 2022 uzrelo svetlo sveta jeho celoživotné dielo, balet Babylon,[4] ktoré naštudovali herci a tanečníci divadla Štúdio tanca a Konzervatória Jána Levoslava Bellu v Banskej Bystrici.[5]

Dielo autora upraviť

Od roku 1975 zložil a nahral okolo 350 piesní a skladieb pre Slovenský rozhlas, Slovenskú televíziu, súkromný rozhlas a súkromné televízie ako T13.[1]

Venuje sa tvorbe pre deti, pre ktoré napísal okolo 100 piesní. Vydal 3 CD. Vyšlo leporelo Kotúľky mestom, pre ktoré vytvoril hudbu a kniha piesní TIP TOP.[6]

Hravé skladby pre klavír – pre deti 3. a 4. ročníkov základných umeleckých škôl.

Vytvoril hudbu k sedemdielnemu filmovému dokumentárnemu seriálu Slovenské rody s hranými epizódami (2011)[7] a hudbu k 13 absolventským prácam študentov Akadémie umení v Banskej Bystrici, okrem iných Žltá ľalija,[8] Holuby a Šulek, Ženský zákon, Matka, Deti slnka, režisérom ktorých bol Matúš Oľha.[1]

Zaujímavosti upraviť

Portrét Pavla Janíčka je zachytený v knihe Jozefa Frtúsa Fejsbúúk Kariportréty.[9]

Referencie upraviť

  1. a b c d e f g h i j DONOVALOVÁ, Katarína; KLINEC, Peter. Pavol Janíček [online]. Banská Bystrica: Verejná knižnica Mikuláša Kováča, 2018, [cit. 2023-11-24]. Dostupné online.
  2. Tlačová správa : Cyklus: Osobnosti – Pavol Janíček : [online]. Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici, 2013, [cit. 2023-11-24]. Dostupné online.
  3. "PALIČKY" /Pavol Janíček - Soňa Kopčanová, spev. Sonja Kopčanová/ SONYTA MUSIC - YouTube [online]. Soňa Kopčanová : YouTube, 2015-06-09, [cit. 2023-11-24]. Dostupné online.
  4. Babylon [online]. Trenčín: TRAKT, 2021-10-25, [cit. 2023-11-24]. Dostupné online.
  5. Video : Babylon premiéra (multicam) [online]. Banská Bystrica: Konzervatórium Jána Levoslava Bellu, [cit. 2023-11-24]. Dostupné online.
  6. Ilustrovaná a veršovaná kniha pre deti Kotúľky mestom [online]. enterprisebb.sk, 2017-11-28, [cit. 2023-11-24]. Dostupné online.
  7. Slovenské rody. Česko-Slovenská filmová databáze (Praha: POMO Media Group). Dostupné online [cit. 2023-11-25].
  8. Premiéry slovenských divadiel : sezóna 2004 / 2005 [online]. docplayer.hu, [cit. 2023-11-25]. Dostupné online.
  9. FRTÚS, Jozef. Fejsbúúk : kariportréty. 1. vyd. [Banská Bystrica] : Jozef Frtús, 2016. 230 s. ISBN 978-80-972404-2-4.

Externé odkazy upraviť