Peklo (prítok Bieleho potoka)
Peklo[1] je potok v regióne Stredné Pohronie v Banskobystrickom kraji v okrese Žiar nad Hronom na území obcí Janova Lehota a Kosorín. Je pravostranným prítokom Bieleho potoka v povodí Lutilského potoka. Je vodným tokom VI. rádu. Číslo hydronyma: 4-23-04-1086. Nachádza sa v geomorfologickom celku Kremnické vrchy a v geomorfologickom celku Žiarska kotlina.[2] Má dĺžku 3,4 km.[3]
| Peklo | |
| potok | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Banskobystrický kraj |
| Okres | Žiar nad Hronom |
| Obec | Janova Lehota, Kosorín |
| Prameň | Janova Lehota |
| - poloha | Peklo |
| - výška | 692 m |
| - súradnice | 48°40′54″S 18°47′10″V / 48,6816°S 18,7861°V |
| Ústie | Biely potok |
| - poloha | Kosorín |
| - výška | 397 m |
| - súradnice | 48°39′38″S 18°47′50″V / 48,6605°S 18,7973°V |
| Dĺžka | 3,4 km |
| Rád toku | VI. |
| Číslo hydronyma | 4-23-04-1086 |
  Poloha ústia
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Prameň upraviť
Pramení na území obce Janova Lehota na južnom svahu vrchu Peklo s 856 m n. m. v nadmorskej výške 692 m n. m. v lesnom extraviláne vo východnej časti katastrálneho územia Janova Lehota v okrese Žiar nad Hronom v Banskobystricklom kraji.
Opis toku upraviť
Od prameňa tečie juhovýchodným smerom cez lesný extravilán obce Janova Lehota, ľavým brehom obmýva úpätie vrchu Plešina so 753 m n. m., skrúca sa na juh a juhozápad, ľavým brehom obmýva úpätie lesa a poľa Na vŕšku, pravým brehom obmýva úpätie lúky a pasienka Hupon, skrúca sa na východ, vyteká z lesa do poľnohospodárskeho extravilánu, v 443 m n. m. vteká na obecnú hranicu medzi obcou Janova Lehota a obcou Kosorín, krátkym 100 m úsekom tečie po hranici, hranicu opúšťa a vteká na územie obce Kosorín. Pokračuje juhovýchodným smerom, prudko mení smer na východ a po 100 m toku v 397 m n. m. ústi do Bieleho potoka ako jeho pravostranný prítok. Biely potok je prítokom Kosorínskeho potoka a ten je prítokom Lutilského potoka v povodí Hrona.[4][5][6] Pramení na území obce Janova Lehota a ústi na území obce Kosorín v priestore geomorfologického celku Kremnické vrchy, geomorfologického podcelku Kunešovská hornatina (horné 2/3 toku) a geomorfologického celku Žiarska kotlina (dolná 1/3 toku).[7] Nemá prítoky.
Pôvod názvu upraviť
Názov vodného toku má pôvod v názve vrchu Peklo, na južnom svahu ktorého pramení a juhovýchodným smerom tečie, aj keď celkom nemožno vylúčiť opačný postup pomenovacieho procesu, t. j. že prvotne bol pomenovaný potok a sekundárne vrch. Toponymum Peklo bolo bez zmeny prenesené na potok a tak bolo utvorené jednočlenné hydronymum Peklo ako súčasť početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii.[8] Motivácia pomenovania toponyma Peklo je spojená s významom objekt spájaný s produkciou drevného uhlia a smoly. Porovnaj aj apelatívum peklina vo význame vyhĺbená jama pred pecným otvorom na výrobu smoly a drevného uhlia. Produkcia drevného uhlia ako jedného z produktov rozkladu dreva za vysokých teplôt bez prístupu alebo s obmedzeným prístupom vzduchu mala na Slovensku tradíciu od stredoveku až do druhej polovice 19. storočia s hlavným odberateľom hutníctvom, keď bola nahradená výrobou v kovových peciach.[9] Hydronymum Peklo bolo štandardizované v roku 2010.[10] V dnešnej slovenskej hydronymii hydronymum Peklo nie je jedinečným názvom (november 2023).
Referencie upraviť
- ↑ Názvy vodných tokov [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR dátum vydania =, [cit. 2023-11-01]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [1] [cit. 2023-11-02]
- ↑ Krško. Hydronymia povodia Hrona. 1. vyd. Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela Fakulta humanitných vied, 2008. 351 s. (Hydronymia Slovaciae.) ISBN 978-80-8083-611-5. S. 172.
- ↑ Priebeh vodného toku Peklo (prítok Bieleho potoka) v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [2] [cit. 2023-11-03].
- ↑ Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy nesídelných geografických objektov, Východoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-378/1975 z 19.11.1975, Kartografické informácie 8. 153 s. S. 109. Bratislava 1976. 79-002-76 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).
- ↑ Geografické názvy okresu Žiar nad Hronom A5. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-244/1986 z 29.7.1986. Bratislava 1986. 85 s. S. 31, 34, 68, 73, 77, 78. 79-911-86 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).
- ↑ Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 10, 82, 83, 183, 195. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).
- ↑ Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 25, 26, 140-144.
- ↑ Rudolf Krajčovič: Z lexiky stredovekej slovenčiny s výkladmi názvov obcí a miest (46). In: Kultúra slova, Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV a Jazykový odbor Matice slovenskej, Bratislava, 2014, ročník 48, č. 4, ISSN 0023-5202. S. 220-222. Dostupné online [3] [cit. 2023-11-02.]
- ↑ Rozhodnutie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. P-6813/2010 zo dňa 16.11.2010 o štandardizácii 114 názvov vodných tokov, vodných nádrží a prameňov z územia SR. Príloha č. 1 + č. 2. Spravodajca ÚGKK SR, 2010, ročník 42, čiastka 4, s. 46. Dostupné online [4] [cit. 2023-11-01.]