Janova Lehota

obec na Slovensku v okrese Žiar nad Hronom

Janova Lehota (nem. Drexlerhau) je obec na Slovensku v okrese Žiar nad Hronom. V obci je typická reťazová kolonizačná zástavba.[4]

Janova Lehota
obec
Vrch Hupon (731 m.n.m)
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Žiar nad Hronom
Región Horná Nitra, Stredné Pohronie
Vodný tok Lehotský potok
Nadmorská výška 422 m n. m.
Súradnice 48°39′33″S 18°46′59″V / 48,659167°S 18,783056°V / 48.659167; 18.783056
Rozloha 17,67 km² (1 767 ha) [1]
Obyvateľstvo 905 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 51,22 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1487
Starosta Božena Kováčová[3] (HLAS-SD)
PSČ 966 24
ŠÚJ 516872
EČV (do r. 2022) ZH
Tel. predvoľba +421-45
Adresa obecného
úradu
Janova Lehota 38
966 24 Janova Lehota
E-mailová adresa poslať email
Telefón 672 6262
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Janova Lehota
Webová stránka: janovalehota.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Polohopis

upraviť

Obec leží v údolí Lehotského potoka, v severnej časti Žiarskej kotliny, na juhozápadnom úpätí Kremnických vrchov na južnom svahu vrchu Hupon. Žiar nad Hronom je vzdialený 10 km juhovýchodným smerom, Handlová 13 km severne. Obcou prechádza cesta III/2482, vedúca od Dérerovho mlyna (križovatka s I/9) do Kosorína a Lutily.

Najstaršia písomná zmienka o obci Drexlerhau pochádza z roku 1376 a veľký podiel na jej založení mala kolonizácia. Popri potoku vznikla reťazová zástavba s lánmi pôdy, ktorých majitelia boli načas oslobodení od daní. V roku 1487 patrila do Ostrihomského arcibiskupstva a spomína sa gotický kostol. V roku 1601 v obci stála fara, škola i sklad a obývaných bolo 91 domov, o 84 rokov neskôr sa obec spomína už ako majetok Svätého Kríža nad Hronom. V druhej dekáde 18. storočia sa spomína mlyn aj krčma a celkom 51 daňovníkov, v roku 1739 bol vysvätený kostol a postavená kaplnka, v roku 1745 bola zriadená cirkevná škola. Od roku 1776 patrila do Banskobystrického biskupstva.[5]

Veľký požiar zachvátil obec v roku 1804 a pri sčítaní ľudu v roku 1828 mala Janova Lehota 961 obyvateľov, žijúcich v 142 domoch. V roku 1867 bola postavená kaplnka „Nepoškvrneného počatia Panny Márie“ a v rokoch 1897 a 1898 bol prestavaný kostol. Obecná ľudová škola vznikla v roku 1914 a elektrický prúd bol zavedený v rokoch 1930 až 1932. Štátna meštianska škola vznikla v roku 1941, v auguste 1944 a vo februári 1945 boli evakuovaní obyvatelia nemeckej národnosti. Zvyšní Nemci boli vysťahovaní v rokoch 1946 a 1947. Autobusové spojenie uľahčil pohyb obyvateľstva od roku 1950, miestny rozhlas bol zavedený o rok neskôr a v roku 1965 začala výstavba základnej školy. V obci boli vybudované obchody, kultúrny dom a dom smútku a Janova Lehota sa stala strediskovou obcou. Od roku 1989 bol zrekonštruovaný kostol a oplotenie cintorína, vybudovaný nový areál materskej školy a tenisový kurt a tiež začala plynofikácia obce.

Kultúra a zaujímavosti

upraviť

Pamiatky

upraviť
  • Rímskokatolícky kostol Kostol Božského Srdca Ježišovho, jednoloďová gotická stavba s polygonálnym presbytériom a predstavanou vežou z obdobia okolo roku 1487. Pôvodným patrocíniom bolo Narodenie Panny Márie. Kostol prešiel úpravami v rokoch 1897-1898.[6] V roku 1930 bola nevhodne predstavaná predieň pred vežu kostola.
  • Kaplnka Panny Márie Sedembolestnej z roku 1739.
  • Dérerov mlyn
  • Hrad nad Dérerovým mlynom, našli sa tu nepatrné zvyšky muriva, predpokladá sa, že tu stával hrádok, názov vrchu vznikol zo slova Burgenberg (hradný vrch).

Turizmus

upraviť

Obcou prechádza   turistický chodník vedúci z rázcestia Tri chotáre v hlavnom hrebeni Vtáčnika do Kremnice. Nad obcou sa nachádza Hojdačka pod Huponom a vrch Peklo.

Letisko Janova Lehota

upraviť

Letisko sa nachádza v blízkosti obce. Pristávacia plocha má charakter inej plochy pre lietadlá. Nachádza sa 2,4 km severo-východne od stredu obce Janova Lehota v nadmorskej výške 390 m n. m. (1280 ft).

Je určená na jednosmernú prevádzku a len nekomerčné lety. Druhy lietadiel, pre ktoré je určená sú letúny, motorizované vetrone, vetrone, ultraľahké lietadlá, balóny, LŠZ, vrtuľníky.[7]

Osobnosti

upraviť

Referencie

upraviť
  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. Janova Lehota - Kultúrne dedičstvo [online]. [Cit. 2014-06-11]. Dostupné online. Archivované 2015-09-23 z originálu.
  5. V Janovej Lehote na sviatok Nanebovzatia Panny Márie posvätia kostol, TKKBS 14.8.2007
  6. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  7. LZZH, s.r.o. - iná plocha pre lietadlá, Janova Lehota [online]. www.lzzh.sk, [cit. 2019-10-12]. Dostupné online.

Externé odkazy

upraviť

Iné projekty

upraviť
  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Janova Lehota