Muškát krúžkovaný
Muškát krúžkovaný (iné názvy: pelargónia zonále, muškát vzpriamený, muškát kríčkový, muškát pásikavý; lat. Pelargonium zonale) je kvitnúca okrasná rastlina pestovaná v záhradách od mierneho po tropické pásmo. Je súčasťou širokého rodu pelargónium tvoreného asi 280 druhmi a endemitom Juhoafrickej republiky. Rastie tam v pobrežných provinciách, od juhu Západného Kapska cez Východné Kapsko po sever provincie KwaZulu-Natal v horských údoliach, preliaklinách a na úpätiach skál v prostredí, kde dlhé obdobie neprší a je sucho.[1][2]
| Muškát krúžkovaný | |||||||||||||||
 | |||||||||||||||
| Vedecká klasifikácia | |||||||||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| |||||||||||||||
| Vedecký názov | |||||||||||||||
| Pelargonium zonale (L.) L'Hér. ex Aiton, 1789 | |||||||||||||||
| Synonymá | |||||||||||||||
| Geranium zonale muškát | |||||||||||||||
RozšírenieUpraviť
Asi roku 1700 boli semená pelargónie páskatej dopravené z Afriky do Leidenu v Holandsku, kde začali byť pestované v tamojšej botanickej záhrade. Za niekoľko rokov sa dostala na Britské ostrovy, do Francúzska, Talianska aj Španielska a stala sa tam obľúbenou. Postupne doputovala na ostrovy Karibiku a okolo roku 1800 už bola známa v Severnej Amerike, kde ju pestoval vtedajší americký prezident Thomas Jefferson. Dnes rastie vo voľnej prírode mnohých subtropických a tropických krajín a v chladnejších oblastiach je pestovaná v skleníkoch.[1][3]
EkológiaUpraviť
Pre úspešný rast potrebujú všetky pelargónie dobre priepustnú pôdu s pôdnou reakciou neutrálnou až mierne alkalickou a na dosiahnutie kvalitných kvetov je nutné plné osvetlené a stanovište dostatočné zásobené živinami. Vo svojej domovine a v oblastiach, kde v zime neklesá teplota pod 0°C, rastú ako trvalky a vytvárajú polokery.
V stredoeurópskych podmienkach sa na záhradách pestujú ako jednoročné, pred príchodom zimy sa ale môžu zdravé rastliny vytiahnuť a po prezimovaní v chlade ich možno na jar opäť vysadiť. Pri pestovaní v miestnosti rastú celoročne, pri nižšom osvetlení v zimnom období je vhodné im znížiť teplotu aj zálievku. Ani v lete nesmú byť korene dlhodobo podmáčané a nie je vhodné rastliny rosiť.[1][3][4][5]
PopisUpraviť
Vytrvalá rastlina krovitého vzrastu, ktorý za ideálnych podmienok vo svojej domovine dorastá do výšky okolo 1 m. Jej mäkko chlpaté, dužinaté letorasty, ktoré slúžia ako zásobáreň vody pre suché obdobie, v starobe od spodu drevnatia. Je porastená stopkatými listami s okrúhlymi alebo plytko päťlaločnými čepeľami, ktoré majú v priemere 5 až 8 cm. Čepele sú na vrchnej strane riedko mäkko chlpaté a pozdĺž vrúbkovaného okraja majú tmavý alebo červenavý pruh podkovitého tvaru.
Obojpohlavné kvety v počte až 70 sú združené do bohatých okolíkov s dlhými, bezlistými stopkami rastúcimi z úžľabia listov. Päťpočetný kalich má 1 cm dlhé, voľné, trojhranné plátky. Koruna veľká asi 3,5 cm je tvorená piatimi obkopinatými plátkami, horný z nich je pretvorený na tenkú, dutú ostrohu zrastajúcu s kvetnou stopkou. Korunné plátky bývajú sfarbené do rôznych odtieňov farby ružovej, červenej alebo sú biele. V kvete býva päť až sedem tyčiniek s tromi rôznymi dĺžkami a niekoľko patyčiniek, gyneceum je tvorených piatimi plodolistami. Vrchný semenník obsahuje päť puzdier po dvoch vajíčkach, z ktorých po opelení dospeje len jedno.
Plodom je rozpadavý zobákovitý plod, ktorý sa pri dozrievaní delí v 5 jednosemenných puzdier. Tie sa od seba aj od stredného stĺpika postupne oddeľujú a napínajú tak pružné osiny, ktoré zrelé semená vymršťujú. Čierne, hranaté semená sú drobné, jeden gram obsahuje asi 250 semien.[1][3][4][5][6]
RozmnožovanieUpraviť
Rastliny sa môžu rozmnožovať semenami alebo rezkovaním. Pri výseve semien sa zvyčajne nezachovávajú všetky vyšľachtené vlastnosti rodičov a nové rastlinky sa od seba rôznia, v praxi sa tento spôsob používa hlavne pri získavaní nových kultivarov. Boli však vyšľachtené hybridy, ktorých prvé F1 generácie si tieto vlastnosti zachovávajú a majú vyrovnané potomstvo. Tvrdé semená sa pred výsevom skarifikujú a pri teplote okolo 20°C vyklíčia do 14 dní.
Ku klasickému odrezkovaniu sa používajú dobre rastúce a kvitnúce materské rastliny, z jednej sa získa päť až pätnásť rezkov. Možno ich množiť aj tak, že rastliny rozrežeme na kúsky s jedným listom, zasypeme pôdou a tie zo spiaceho úžľabného púčika vypustia korene. Novším spôsobom vegetatívneho rozmnožovania, pri ktorom získame veľký počet identických jedincov, je tzv. mikropropagácia rastlín, kedy sa využívajú rastlinné explantáty.[3][4][5]
VýznamUpraviť
Pôvodný druh muškátu kríčkového sa v súčasnosti na trhové využitie takmer nepestuje, má však ako jeden z rodičov veľký význam pre vznik veľkej skupiny krížencov nazývaných Pelargonium × hortorum. Na vytvorení týchto hybridov sa podieľala spoločne s druhmi Pelargonium frutetorum, Pelargonium iquinans, Pelargonium scandens a ďalšími.
Všetky dnes predávané pelargónie sú rastliny vzniknuté umelým krížením a šľachtením. Takto získané kvety síce nevonia, ale mávajú výraznejšiu kresbu takmer celistvých listov, väčšie, početnejšie a lepšie vyfarbené a trvanlivejšie kvety, kompaktnejší vzrast a sú odolnejšie proti hubovým chorobám, ktoré im hrozia pri zvýšenej vlhkosti. Boli takto vyšľachtené, a stále sa šľachtia, stovky a stovky nových kultivarov vhodných na pestovanie v kvetináčoch alebo záhradách.[1][3][5]
GalériaUpraviť
Pelargonium × hortorum
Parková výsadba
Kvetenstvo
Typické listy
ReferencieUpraviť
- ↑ a b c d e PELARGONIUM ZONALE (L.) L'Hér. – pelargónie páskatá / pelargónia | BOTANY.cz [online]. [Cit. 2022-05-18]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ Catalogue of Life - 28th July 2016 : Search all names [online]. web.archive.org, 2016-08-14, [cit. 2022-05-18]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e Pelargonium zonale (horseshoe pelargonium) [online]. www.cabi.org, [cit. 2022-05-18]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b c Pelargonium zonale [online]. web.archive.org, 2015-01-23, [cit. 2022-05-18]. Dostupné online.
- ↑ a b c d HIEKE, Karel. Pokojové květiny ozdobné květem. Praha : Státní zemědělské nakladatelství, 1970. 363 s. 07-010-70-04/45. Kapitola Pelargonium, s. 224–238.
- ↑ Pelargonium zonale (Pelargonium zonale (L.) Ait.) - ATLAS KVĚTIN [online]. www.atlasbotani.eu, [cit. 2022-05-18]. Dostupné online.
Iné projektyUpraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Muškát krúžkovaný
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Muškát krúžkovaný
ZdrojUpraviť
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Pelargonie páskatá na českej Wikipédii.