Peter Pustovník
Peter Pustovník (iné mená pozri nižie; *1050, Amiens – † 8. júl 1131/polovica 12. storočia, Neufmoustier, pri Huy, Flámsko[1]) bol francúzsky žobravý mních, potulný kazateľ a jeden z účastníkov prvej križiackej výpravy. Spolu s Gautierom Sans Avoirom bol jedným z vodcov takzvanej ľudovej krížovej výpravy, ktorá dorazila na východ pred hlavnými armádami prvej krížovej výpravy.[1][2]
| Peter Pustovník | |
 Socha Petra Pustovníka v Amiens | |
| Biografické údaje | |
|---|---|
| Narodenie | okolo 1050 Amiens |
| Úmrtie | 8. júl 1131? Neufmoustier, pri Huy, Flámsko |
| Odkazy | |
 | Peter Pustovník (multimediálne súbory na commons) |
Mená upraviť
Život upraviť
Narodil sa okolo roku 1050 v meste Amiens, snáď do šľachtickej rodiny[2]. Pôvodne bol vojakom, ale neskôr sa stal žobravým mníchom a potulným kazateľom.[7] Odmietal mäso i chlieb a živil sa len rybami a vínom. Keďže počas svojho pôsobenia nielen kázal, ale aj zmieroval rôzne spory a pomáhal trpiacim, vyslúžil si medzi bežným ľudom povesť svätca.[8] Podľa Anny Komnény sa pokúsil vykonať púť do Svätej Zeme už pred rokom 1096, no bol zatknutý seldžuckými Turkami a vyhostený do Európy, čo spôsobilo jeho až fanatickú nenávisť k moslimom.[9] Po koncile v Clermonte vyzýval pospolitý ľud na vypočutie pápeža a zorganizovanie výpravy s cieľom oslobodiť Jeruzalem.[8] Vynikajúci rečnícky talent spôsobil, že dokázal osloviť obrovské masy chudobných, celkovo viac ako 15 000 pútnikov.[2] Sám potom viedol jeden húf chudobných pútnikov. V Konštantínopole sa tento húf spojil s húfom Gautiera Sans Avoir a aj napriek Petrovým radám sa pustil do bojom proti seldžuckým Turkom, nečakajúc na posily v podobe skutočného vojska. Táto prvá časť križiakov bola pobitá a hoci Peter sa zachránil, Gautier padol už v týchto prvých bojoch.
Peter po úteku do Konštantínopola vyčkal na príchod rytierskych vojsk a v ceste potom pokračoval spolu s hlavnou výpravou. Počas obliehania Antiochie sa tak ako mnohí ďalší účastníci výpravy pokúsil utiecť, ale keďže bol výraznou postavou dôležitou pre udržanie morálky vojska, oddiel Normanov pod vedením Tankreda ho priviedol naspäť.[10] Neskôr počas dobývania Jeruzalema viedol procesiu okolo mesta, na ktorú križiakov na základe zjavenia o dobytí Jericha vyzval Peter Desiderius.[11] Krátko po dobytí Jeruzalema sa vrátil do Európy.
O jeho neskoršom živote sa veľa nevie, no zachované správy naznačujú že sa vrátil do Európy a vo Flámsku založil augustiniánsky Kláštor Svätého hrobu. Ako prior tohto kláštora podľa Alberta Aquensia[2] v roku 1131 zomrel.[1]
Referencie upraviť
- ↑ a b c d Peter the Hermit In: Encyclopedia Britannica [online]. [Cit. 2021-10-29]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b c d e f PIOTR AMIENSKIJ In: ASEJNOV, P. M. Boľšaja rossijskaja enciklopedija [online]. Moskva: Naučnoje izdateľstvo Boľšaja rossijskaja encyklopedija, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online. Archivované 2021-07-27 z originálu.
- ↑ SEGEŠ, Vladimír. Kniha kráľov: panovníci v dejinách Slovenska a Slovákov. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2003. ISBN 978-80-10-00324-2. S. 76.
- ↑ CHALUPKA, Ján. Bendeguz, Gyula Kolompos a Pišta Kurtaforint: donquijotiáda podlá najnovešej módy. Bratislava : Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1953. S. 204.
- ↑ Prostredný katechismus. Budín : nákladom Spolku Sv. Štefana, 1861. S. 227.
- ↑ ŠPERA, A. M. Z dejin cirkve. Chicago : Slovenské socialistické nakladateľské društvo, 1910. S. 109.
- ↑ MCFALL, Arthur. First Crusade: People’s Crusade [online]. [Cit. 2021-10-24]. Dostupné online.
- ↑ a b HROCHOVÁ, Věra; HROCH, Miroslav. Křižáci ve Svaté zemi. 2. vyd. Praha : Mladá fronta, 1996. ISBN 80-204-0621-2. S. 14.
- ↑ BRIDGE, Antony. Křížové výpravy. Praha : Academia, 1995. ISBN 80-200-0512-9. S. 29.
- ↑ HROCHOVÁ, Věra; HROCH, Miroslav. Křižáci ve Svaté zemi. s. 39.
- ↑ RUNCIMAN, Steven. A History of the Crusades. Volume One: The First Crusade and the Foundation of the Kingdom of Jerusalem. Cambridge : Cambridge University Press, 1951. ISBN 978-0521061612. S. 284.
Ďalšia literatúra upraviť
- Peter the Hermit. In: BRÉHIER, L. The Catholic Encyclopedia. Vol. 11. New York : Robert Appleton Company, 1991. [Cit. 2021-10-29]. Dostupné online.