Jericho

Jericho (príd. meno znie jerišský alebo jerichovský [1]; hebrejsky: יְרִיחוֹ - Jericho, arabsky: أريحا - Aríhá, grécky: Ἱεριχώ - Ierichó) je mesto na západnom brehu Jordánu, severovýchodne od Jeruzalema.
Jericho | |
Mesto | |
Pozostatky paláca VIII.
| |
Oficiálny názov: أريحا | |
Štát | ![]() |
---|---|
Nadmorská výška | −200 m n. m. |
Súradnice | 31°51′0″S 35°28′0″V / 31,85000°S 35,46667°V |
Rozloha | 45 km² (4 500 ha) |
Obyvateľstvo | 20 600 (2007) |
Primátor | Hassan Saleh |
Časové pásmo | VEČ (UTC+2) |
- letný čas | VELČ (UTC+3) |
Poloha mesta
| |
Wikimedia Commons: Jericho | |
Webová stránka: www.jericho-city.org | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Jericho je považované za jedno z najdlhšie kontinuálne osídlených miest na svete. Prvé osídlenie (osada Tall as-Sultán) je datované pred rokom 9000 pred Kr. Výskum v oblasti začal Charles Warren už v roku 1868 a najrozsiahlejšie práce s použitím moderných postupov sa realizovali v rokoch 1952 až 1958 pod vedením Kathleen Kenyonovej.
Najstaršie osídlenieUpraviť
Najstaršia osada sa nachádzala v dnešnej lokalite Tall as-Sultán (Tell es-Sultán, doslova: Sultánov kopec), v centre súčasného mesta.. Slovo tall (po slovensky tell) v arabčine znamená mohylu a v archeologickej terminológii predstavuje umelo vytvorené návršie, ktoré vzniklo postupným vrstvením osídlení nad sebou. Takéto návršia sú typické pre Blízky východ a Anatóliu.
Prvé osídlenie z obdobia okolo roku 9000 pred Kr. sa nazýva natufská kultúra podľa vádí Natuf. V tomto období, nazývanom aj epipaleolit (neskorý paleolit), sa objavujú prvé kamenné stavby. V období medzi rokmi 8350 pred Kr. až 7370 pred Kr. (neolit A) tu bola kamenným múrom ohradená osada s rozlohou až 40 000 m2 s niekoľkými vežami (najvyššia z nich bola Jerišská veža), ktoré sú zrejme najstaršími mestskými hradbami na svete.[2] V meste stáli domy so stenami z mazanice a obyvatelia lovili zver a pestovali pšenicu, jačmeň a strukoviny.
V období neolitu B, približne medzi rokmi 7220 pred Kr. až 5850 pred Kr., sa objavujú prvé pravouhlé domy, s niekoľkými miestnosťami usporiadanými okolo dvora. Vznikol takzvaný kult lebiek, charakteristický uchovávaním lebiek, oddelených od tela zomretých, pochovaných pod podlahy domov. Pravdepodobne v tomto období došlo aj k domestikácii ovce.
Bronzová dobaUpraviť
V bronzovej dobe sa Jericho stalo jedným z najvýznamnejších miest v oblasti Syropalestíny. Najväčší rozkvet dosiahlo medzi rokmi 1700 až 1550 pred Kr., ktorý ukončilo zemetrasenie alebo dobytie.[3][4]
Novodobé dejinyUpraviť
Súčasné mesto sa až do roku 1967 nachádzalo na území Jordánska, no počas Šesťdňovej vojny bol celý Západný breh Jordánu dobytý izraelskou armádou. V roku 1994 bolo Jericho ako jedno z prvých miest odovzdané palestínskej správe, no už v roku 2001 došlo k jeho opätovnému obsadeniu Izraelčanmi počas tzv. Druhej intifády.
Partnerské mestáUpraviť
ReferencieUpraviť
- ↑ PSP uvádza jerichovský, ale v L. Dvonč v Slovenskej reči č. 2, roč. 42, 1977 píše, že hoci je napr. v Slovníku slovenského jazyka uvedené "jerichovský", tento tvar sa používa iba v spojení trúba jerichovská, inak je vraj správne jerišský, lebo inak by slovo jerichovský bolo jediné slovo tohto typu so zakončením -ovský v slovenčine.
- ↑ http://www.ourfatherlutheran.net/biblehomelands/palestine/jericho/jericho.htm
- ↑ Finkelstein, Israel. The Bible Unearthed.
- ↑ Sturgis, Matthew, a John McCarthy. It Ain't Necessarily So. London: Hodder Headline, 2001. pp 56-59. ISBN 0-7472-4506-1.
Iné projektyUpraviť
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jericho
ZdrojUpraviť
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jericho na českej Wikipédii.