Otvoriť hlavné menu
Dvojhviezda tvorená plazmovou a degenerovonou dvojhviezdou - Sírius

Plazmová hviezda je hviezda, v ktorej prebiehajú termojadrové reakcie a teda v nej vzniká elektromagnetické žiarenie. Najčastejšie to býva hviezda hlavnej postupnosti, obor alebo nadobor. Všetky hviezdy viditeľné na oblohe voľným okom alebo malým ďalekohľadom sú plazmové. Ich opakom sú degenerované hviezdy.

Plazmová hviezda má hmotnosť v rozpätí od 0,08 hmotností Slnka do približne 100 hmotností Slnka. Hornú hranicu nie je možné presne určiť. Príliš hmotné plazmové hviezdy, napr. Eta Carinae sa stávajú nestabilnými. Plazmová hviezda sa skladá z plazmy, tj. zo zmesi protónov, elektrónov, ionizovaných atómov a zriedkavo aj neutrálnych atómov. V jej jadre prebiehajú termojadrové reakcie, ktoré sú zdrojom všetkého jej žiarenia. Plazmová hviezda zahŕňa 3 štádiá vývoja hviezd: hviezda hlavnej postupnosti, obor a nadobor. Plazmová hviezda vzniká z protohviezdy v okamihu jej prechodu na hlavnú postupnosť, čiže v okamihu zapálenia termojadrových reakcií. Štádium plazmovej hviezdy končí zánikom obra alebo nadobra. Supernovy, bielych trpaslíkov, neutrónové hviezdy a čierne diery už zaraďujeme medzi degenerované hviezdy.

Najznámejšou plazmovou hviezdou je Slnko. Plazmové hviezdy sa samozrejme vyskytujú aj v dvoj- a viacnásobných systémoch, napríklad našu najbližšiu hviezdnu sústavu alfa Centauri tvoria tri plazmové hviezdy. Plazmové hviezdy sa však môžu nachádzať aj v pároch s degenerovanými hviezdami. Typickým príkladom je najjasnejšia dvojhviezda na oblohe Sírius, kde hlavnú zložku tvorí plazmová hviezda hlavnej postupnosti a vedľajšiu biely trpaslík. Degenerované hviezdy môžu zo svojich plazmových spoločníkov gravitáciou vysávať hmotu. Príkladom takýchto dvojhviezdnych systémov sú novy. Existuje hypotéza, podľa ktorej sa degenerované hviezdy môžu vrátiť do štádia plazmových hviezd, napríklad nahromadením veľkého množstva hmoty.

príklady plazmových hviezd hlavnej postupnosti