Alfa Centauri

najbližšia k Zemi a najjasnejšia trojhviezda v súhvezdí Kentaur

Alfa Centauri (α Cen / α Centauri) alebo Rigil Centaurus, Rigil Kent (používa sa pre A zložku dvojhviezdy), alebo Toliman (pre B zložku) je najjasnejšia trojhviezda v južnom súhvezdí Kentaur, a obsahuje štvrtú najjasnejšiu hviezdu na oblohe, s celkovou jasnosťou −0,01. Na južnej oblohe je známa ako ukazovateľ na Južný kríž, na severnej oblohe však nie je viditeľná. Je to najbližšia hviezdna sústava zložená z hviezd Alfa Centauri A, Alfa Centauri B a Proxima Centauri.[1]

Alfa Centauri A/B/C
Pozorovacie dáta
Epocha 2000,0
Spektrálny typG2 V/K1 V/M5,5 Ve
Rektascenzia14h 39m 36,5s
Deklinácia-60° 50′ 02″
Vzdialenosť4,365 ± 0,007 (1,338 ± 0,002)
Zdanlivá magnitúda (V)-0,01/+1,34/+11,05
Fyzikálna charakteristika
Hmotnosť(1,100/0,907/0,1 M)
Polomer(1,227/0,865/0,2 R)
Farba (B-V)0,65/0,85/1,97
Absolútna magnitúda (V)4,38/5,71/12,9
Svietivosť (V)1,519/0,500/0,00006 L
Povrchová teplota5 800/5 300/2700K K
Vek5-6 mld. rokov

Súradnice: Hviezdna mapa 14h 39m 37s; -60° 50′ 02″

Poloha systému Alfa Centauri na oblohe
Porovnanie veľkostí zložiek Alfa Centauri so Slnkom

Je to jedna z najznámejších hviezd na oblohe nielen pre svoju výnimočnú jasnosť, ktorá má celkovú hodnotu -0,27 mag, vďaka ktorej to je tretia najjasnejšia hviezda na oblohe, ale najmä preto, že je to Slnku najbližší hviezdny systém. Jeho vzdialenosť od Slnka je len 4,28 svetelného roka, čo je v prepočte 270 700-krát väčšia vzdialenosť než Zem od Slnka.

Alfa Centauri je trojhviezda; najjasnejšia hviezda sústavy, Alfa Centauri A, má spektrálny typ G2 V a jasnosť presne 0,0 mag. Je veľmi podobná Slnku – jej spektrálny typ je rovnaký, iba svietivosť o niečo väčšia ako slnečná. Vyskytuje sa na nej aj tzv. päťminútová oscilácia podobne ako na Slnku. V jej tesnej blízkosti sa nachádza menej jasná hviezda, Alfa Centauri B, ktorá má spektrálny typ K1 V a jasnosť 1,3 mag. Jej vzdialenosť od Alfa Centauri A je 23-krát väčšia, ako vzájomná vzdialenosť Zeme a Slnka, čo sa rovná približnej vzdialenosti medzi Uránom a Slnkom. Obidve hviezdy obehnú spoločné ťažisko za 80,1 roka.[1]

V systéme Alfa Centauri bola objavená planéta Alfa Centauri Cb veľkosti Zeme, v súčasnosti najbližšia známa exoplanéta.

Proxima Centauri upraviť

Bližšie informácie v hlavnom článku: Proxima Centauri

Tretia zložka systému je červený trpaslík s označením Alfa Centauri C alebo aj Proxima Centauri, čo značí „najbližšia v Kentaurovi“. V súčasnosti je k Zemi o jeden svetelný mesiac bližšie, ako ostatné dve hviezdy sústavy. Dočasne je to k našej Slnečnej sústave najbližšia hviezda, jej jasnosť však taká malá, že voľným okom ju nemožno pozorovať. Bola objavená až v roku 1915 ďalekohľadom.

Magnitúda hviezdy je 11,3 a dosahuje 7 stotisícin svietivosti Slnka. Od hlavnej zložky je vzdialená 2,2° a obehne centrálnu dvojhviezdu raz za niekoľko tisícročí. Momentálne je z pohľadu zo Zeme pred dvojhviezdou a približuje sa. O niekoľko tisíc rokov sa pri svojom obehu dostane za Alfa Centauri a tak sa najbližšou hviezdou k Slnku stane Alfa Centauri A alebo B.

Proxima Centauri patrí k najviac preskúmaným červeným trpaslíkom.[1]

Planéty upraviť

 
Umelecké znázornenie planéty pri Alfa Centauri B

16. októbra 2012 bol zverejnený objav planéty na obežnej dráhe hviezdy Alfa Centauri B. Planéta s označením Alfa Centauri Bb má hmotnosť minimálne 1,13 hmotnosti Zeme, obežnú dobu 3.236 dňa, vzdialenosť od materskej hviezdy 0,04 AU a povrchovú teplotu minimálne 1500 K. Planétu objavili astronómovia z Európskeho južného observatória.[2]

Zaujímavosti upraviť

Veľmi častým námetom vo vedecko – fantastickej literatúre sú mimozemšťania z Alfa Centauri. Často sa vo vzťahu k Alfa Centauri hovorí ako o prvom možnom medzihviezdnom lete, ale pri dnešných možnostiach pozemských vesmírnych lodí je to zatiaľ nemožné, pretože cesta tam by trvala minimálne 40 000 rokov[3].

Ak by sa Zem nachádzala v systéme Alfa Centauri, hviezdy by sa na oblohe nepatrne posunuli; pričom tie blízke by svoju polohu zmenili vo väčšej miere, vzdialenejšie v menšej miere a najvzdialenejšie hviezdokopy a galaxie by svoju polohu na oblohe nezmenili. Súhvezdia by sa v dôsledku premiestnenia zo Zeme k Alfa Centauri pozmenili len málo, avšak v Kasiopeji by bolo možné vidieť v blízkosti dvojitej hviezdokopy Chí a h Persei jasnú žltú hviezdu navyše – Slnko.[1] Mierne by sa pozmenilo aj súhvezdie Orion. Vedľa hviezdy Betelgeuze by pribudla hviezda Sírius z Veľkého psa. Tento posun je spôsobený malou vzdialenosťou Síria od Slnka ako aj od Alfa Centauri.

Referencie upraviť

  1. a b c d PLAUCHOVÁ, Jana. Súhvezdia od Andromedy po Žirafu. Redakcia Eduard Koči; ilustrácie Peter Zimnikoval; Beata Zimnikovalová, Michal Mojžiš, Tibor Krátky. prvé vyd. Hurbanovo : Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo, 2023. 592 s. ISBN 978-80-89998-357. Kapitola Centaurus, s. 153 – 156.
  2. DUMUSQUE, X., Pepe, F.; Lovis, C.; et al. An Earth mass planet orbiting Alpha Centauri B. Nature, 2012-10. Dostupné online [cit. 2012-10-17].
  3. Náš sused Alfa Centauri má planétu