Absolútna hviezdna veľkosť
Absolútna hviezdna veľkosť alebo absolútna magnitúda (značka mag alebo M) je v astronómii pozorovaná hviezdna veľkosť (m), ktorú by mal objekt, keby bol pozorovaný zo štandardizovanej vzdialenosti.
Umožňuje porovnávať celkové jasnosti objektov bez ohľadu na ich vzdialenosti.
Absolútna hviezdna veľkosť pre hviezdy a galaxie (M)
upraviťV stelárnej a galaktickej astronómii je štandardizovanou vzdialenosťou 10 parsekov (1 parsek je približne 3,2616 svetelných rokov alebo 3×1013 kilometrov). Hviezda vo vzdialenosti desať parsekov má paralaxu 0,1" (100 oblúkových milisekúnd).
Pri definovaní absolútnej hviezdnej veľkosti je potrebné presne určiť typ elektromagnetického žiarenia, ktoré odmeriavame. Keď hovoríme o celkovom výdaji energie, správne je pomenovanie bolometrická magnitúda. Čím temnejšie by objekty (zo vzdialenosti 10 parsekov) vyzerali, tým vyššia je ich absolútna hviezdna veľkosť. Čím nižšia je absolútna magnitúda objektu, tým je väčšia jeho svetelnosť. Matematická rovnica uvádza vzťah pozorovanej magnitúdy s absolútnou magnitúdou cez paralaxu.
Veľa hviezd viditeľných voľným okom má absolútnu hviezdnu veľkosť, ktorá by bola schopná zo vzdialenosti 10 parsekov vrhať tiene; Rigel (-7,0), Deneb (-7,2), Naos (-7,3) a Betelgeuze (-5,6).
Pre porovnanie, Sírius má absolútnu magnitúdu 1,4 a Slnko má absolútnu vizuálnu magnitúdu 4,83 (slúži nám ako referenčný bod).
Absolútne magnitúdy pre hviezdy sú vo všeobecnosti v rozsahu od -10 do +17. Absolútne hviezdne veľkosti pre galaxie môžu dosahovať oveľa nižšie (jasnejšie) hodnoty. Napríklad obrovská eliptická galaxia M87 má absolútnu hviezdnu veľkosť -22.
Výpočet
upraviťAk poznáme vzdialenosť a pozorovanú hviezdnu veľkosť hviezdy, možno vypočítať jej absolútnu hviezdnu veľkosť takto:
kde je 10 parsekov (≈ 32,616 svetelných rokov) a je hviezdna vzdialenosť; alebo:
kde je paralaxa hviezdy a je 1 oblúková sekunda (arcsec).
Príklady
upraviť- Rigel má vizuálnu magnitúdu mV=0,18 vo vzdialenosti asi 773 svetelných rokov.
- MVRigel = 0,18 + 5*log10(32,616/773) = -6,69
- Vega má paralaxu 0,133" a pozorovanú hviezdnu veľkosť +0,03
- MVVega = 0,03 + 5*(1 + log10(0,133)) = +0,65
- Alfa Centauri má paralaxu 0,750" a pozorovanú magnitúdu -0,01
- MVα Cen = -0,01 + 5*(1 + log10(0,750)) = +4,37
Pozorovaná hviezdna veľkosť
upraviťAk je daná absolútna magnitúda , je možné tiež vypočítať pozorovanú magnitúdu z akejkoľvek vzdialenosti :
Absolútna hviezdna veľkosť pre planéty (H)
upraviťPre planéty, kométy a planétky (asteroidy) sa používa iná definícia absolútnej magnitúdy, ktorá je zmysluplnejšia pre nehviezdne objekty.
V tomto prípade je absolútna hviezdna veľkosť definovaná ako zdanlivá hviezdna veľkosť, ktorú by mal daný objekt, ak by sa nachádzal vo vzdialenosti jednej astronomickej jednotky (au) od Slnka a Zeme zároveň pri fázovom uhle nula stupňov. Je to fyzikálne nemožná situácia, ale je vhodná na účely výpočtov.
Výpočet
upraviťVzorec pre H: (absolútna magnitúda)
kde je zdanlivá magnitúda Slnka zo vzdialenosti 1 au (-26,73), je geometrické albedo telesa (číslo medzi 0 a 1), je jeho polomer a je 1 au (≈149,6 Gm).
Príklad
upraviťMesiac: = 0,12, = 3 476/2 km = 1 738 km
Zdanlivá hviezdna veľkosť
upraviťAbsolútnu hviezdnu veľkosť možno použiť pri výpočte zdanlivej magnitúdy telesa pri rôznych podmienkach.
kde
je 1 au, je fázový uhol, uhol medzi priamkami telesom-Slnko a teleso-pozorovateľ; podľa kosínusového pravidla dostávame:
je fázový integrál (integrácia odrazeného svetla; číslo v rozsahu medzi 0 a 1)
- Príklad: (Ideálna difúzna zrkadlová sféra) – rozumná prvá aproximácia pre planetárne telesá
- Celofázová difúzna guľa odráža 2/3 z celkového svetla, ktoré by odrážal difúzny disk rovnakého priemeru
- Vzdialenosti:
- je vzdialenosť medzi pozorovateľom a telesom
- je vzdialenosť medzi Slnkom a telesom
- je vzdialenosť medzi pozorovateľom a Slnkom
Príklady
upraviťMesiac
- = +0,25
- = = 1 au
- = 384,5 Mm = 2,57 mau
- Aký jasný je Mesiac zo Zeme?
- Spln: = 0, ( ≈ 2/3)
- (v skutočnosti -12,7) Mesiac v splne odráža o 30% viac svetla než predpovedá dokonalé difúzne zrkadlo.
- Prvá štvrť: = 90°, (použitím difúzneho zrkadla)
- (v skutočnosti približne -11.0) Vzorec pre difúzne zrkadlo funguje lepšie pre menšie fázy.
- Spln: = 0, ( ≈ 2/3)
Pozri aj
upraviť- Hertzsprung-Russellov diagram opisuje vzťah medzi absolútnou magnitúdou alebo svietivosťou oproti spektrálnemu typu alebo povrchovej teplote.
Zdroj
upraviťTento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Absolute magnitude na anglickej Wikipédii.