Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Vega pozri Vega (rozlišovacia stránka).

Vega (α Lyr / α Lyrae / Alfa Lyrae) je najjasnejšia hviezda v súhvezdí Lýra a piata najjasnejšia hviezda na nočnej oblohe. Je to druhá najjasnejšia hviezda na severnej nočnej oblohe, po hviezde Arktúr, a často je viditeľná blízko zenitu počas leta v stredných severných zemepisných šírkach na severnej pologuli. Zároveň patrí k našim najbližším hviezdam.

Vega na snímke zo Spitzerovho vesmírneho ďalekohľadu
Letný trojuholník s uvedením názvov a magnitúd hviezd
Porovnanie veľkosti a tvaru Vegy (vľavo) so Slnkom (vpravo)

Všeobecné informácie upraviť

Jej názov znamená „(orol) vrhajúci sa strmhlav“. Podľa čínskej povesti to bola nebeská krajčírka. Niekde sa uvádza, že je dokonca jasnejšia než Arktúr a pri svojej kulminácii skutočne jasnejšie vyzerá. Pri hornej kulminácii je totiž len okolo 10° vzdialená od zenitu, takže jej svetlo prechádza cez podstatne tenšiu vrstvu atmosféry, ako keď kulminuje Arktúr. Dojem jasnosti podporuje i jej žiarivobiela farba.

Vega je jedným z vrcholov asterizmu Letný trojuholník spolu s Denebom z Labute a Altairom z Orla. Je zo všetkých hviezd trojuholníka najjasnejšia.

Pred 13 tisíc rokmi bola Vega polárnou hviezdou, čiže sa v jej blízkosti nachádzal severný svetový pól. Ten sa však v dôsledku precesie presunul k Polárke. Je možné, že o ďalších pár tisícročí sa Vega polárkou opäť stane.

Fyzikálne vlastnosti upraviť

Patrí do spektrálnej triedy A0 V. Žiarivosť Vegy je 50-krát väčšia než žiarivosť Slnka. Ako veľa hviezd jej typu, aj Vega rotuje rýchlo, na rovníku rýchlosťou až 270 km/s. Odstredivou silou rotácie je na póloch výrazne sploštená a tiež horúcejšia ako na rovníku, lebo póly sú bližšie k jej žeravému jadru. Na povrchu má škvrny, ktoré spôsobujú veľmi malé zmeny jej jasnosti.

Zároveň je to jedna z našich najbližších hviezd. Jej vzdialenosť od nás je len 25 svetelných rokov. V roku 1983 infračervená družica IRAS zistila, že hviezdu pravdepodobne obklopuje plynoprachový disk zahrievaný Vegou na priemernú teplotu -190 °C. Ukázali ho aj snímky z Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu. Okrem infračerveného sa dá pozorovať aj v rádiovom žiarení. Tento disk je veľmi rozsiahly a siaha asi 2-krát ďalej, než je vzdialenosť Pluta od Slnka. Je pravdepodobné, že z neho práve vzniká planetárna sústava. Vega je však pomerne mladá hviezda (asi 300 – 400 miliónov rokov) a planetárna sústava sa ešte nestihla utvoriť. Z jeho deformácie sa dá usudzovať, že sa vytvorila už jedna veľká protoplanéta.

Vega je takisto základná hviezda pre tzv. štandardný systém hviezdnej veľkosti. V tomto systéme sa meria jasnosť hviezdy cez tri farebné filtre.

Zdroj upraviť

  • PLAUCHOVÁ, Jana. Súhvezdia od Andromedy po Žirafu. Redakcia Eduard Koči; ilustrácie Peter Zimnikoval; Beata Zimnikovalová, Michal Mojžiš, Tibor Krátky. prvé vyd. Hurbanovo : Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo, 2023. 592 s. ISBN 978-80-89998-357. Kapitola Lýra, s. 191 – 192.