Plešná
Plešná (pred 2010 aj Plašná alebo Pľašná)[1] je potok v regióne Zamagurie na území obce Lechnica v okrese Kežmarok. Je to pravostranný prítok Lipníka v povodí Dunajca; má dĺžku 1,7 km. Je vodným tokom IV. rádu.
| Plešná | |
| potok | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Prešovský kraj, Zamagurie, Pieniny |
| Okres | Kežmarok |
| Obec | Lechnica |
| Prameň | Plešná (vrch 889 m n. m.) |
| - poloha | Lechnica, Zamagurie, Pieniny |
| - výška | 789 m |
| - súradnice | 49°23′21″S 20°26′59″V / 49,389286°S 20,449629°V |
| Ústie | Lipník (prítok Dunajca) |
| - poloha | Lechnica, Zamagurie, Pieniny |
| - výška | 479 m |
| - súradnice | 49°22′56″S 20°26′07″V / 49,382303°S 20,435265°V |
| Dĺžka | 1,7 km |
| Rád toku | IV. |
  Poloha ústia
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Opis toku
upraviťVodný tok Plešná pramení na severovýchodnom okraji územia obce Lechnica vo vzdialenosti 150 m od hrebeňa, po ktorom prebieha obecná hranica medzi obcami Lechnica z jednej strany a Lesnicou a Haligovcami v okrese Stará Ľubovňa z druhej strany. Pramení v nadmorskej výške 789 m na severozápadnom úbočí vrchu Plešná (Pieniny)[2] (889 m n. m.) (pred 2010 aj Plašná alebo Pľašná). Pramení a preteká geomorfologickými jednotkami: geomorfologická oblasť Východné Beskydy, geomorfologický celok: Pieniny[3][4]. Od prameňa tečie cez les západným smerom územím obce Lechnica; po 400 m sa stáča do juhozápadného smeru stále v lese; posledných 200 m svojho toku tečie južným smerom v lese tvoriac obecnú hranicu medzi Lechnicou a Haligovcami a na okraji lesa vo výške 479 m n. m. ústi do potoka Lipník. Lipník ďalej ústi do Dunajca ako jeho pravostranný prítok.
Pôvod názvu
upraviťNa vodný tok Plešná bol prenesený bez zmeny názov vrchu Plešná (pred 2010 aj Plašná alebo Pľašná)[5][6] s nadmorskou výškou 889 m n. m. v geomorfologickom celku Pieniny; do rovnakej formálnej kategórie názvov sa zaraďujú názvy s adjektívami s formantom -n-á (adjektíva ženského gramatického rodu), napr. Blatná, Dolná, Hradná, Kamenná, Krížna, Lazná, Lúčna, Zlatná[7]. Názov vrchu Plešná má pôvod vo všeobecnom podstatnom mene pleš, plešina s významom drevinami neporastená obyčajne trávnatá plocha v lese, najčastejšie kopec, vrch, čiže plešina, holina, lysina. V pomenovacom procese vrchu Plešná bola v období pomenovania motivačným prvkom vlastnosť vrchu porasteného lesom s charakteristickými plochami bez stromového porastu[8]. Najstaršia písomná zmienka o obci Lechnica je v listine z roka 1272, o obci Lesnica 1297 a o obci Haligovce 1338[9].
Podobný pôvod názvu zo slovného základu pleš má veľmi veľký počet slovenských toponým, z ktorých na ilustráciu vyberáme jednoslovné geografické názvy: Plešel, Plešík, Plešivá, Plešivka, Pleškov, Plieška, Pliešky, Podplieštie a veľmi početné názvy s frekvenciou výskytu vyše 10 × Pleš, Plešina, Plešiny, Plešivec.
Referencie
upraviť- ↑ Rozhodnutie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. P-6813/2010 zo dňa 16.11.2010 o štandardizácii 114 názvov vodných tokov, vodných nádrží a prameňov z územia SR. Príloha č. 2. S. 47. Spravodajca ÚGKK SR, 2010, ročník 42, čiastka 4, s. 41. Dostupné online na [1] [cit. 2021-07-23].
- ↑ Geografické názvy okresu Stará Ľubovňa A10. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-196/1988 zo 11.7.1988. 58 s. S. 15, 25 a 51. ISBN 80-85164-14-0.
- ↑ Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S.12. 079-902-87 NVA.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [2] [cit. 2021-07-16].
- ↑ Rozhodnutie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. P-6811/2010 zo dňa 16.11.2010 o štandardizácii 92 názvov geografických objektov z územia Slovenskej republiky. Príloha č. 2. Spravodajca ÚGKK SR, 2010, ročník 42, čiastka 4, s. 41-44. Dostupné online na [3] [cit. 2021-07-22].
- ↑ Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy nesídelných geografických objektov, Východoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-378/1975 z 19.11.1975, Kartografické informácie 8. 153 s. S. 98. Bratislava 1976. 79-002-76.
- ↑ MAJTÁN, Milan. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1996. 1991 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 135, 144.
- ↑ KRAJČOVIČ, Rudolf: Z lexiky stredovekej slovenčiny s výkladmi názvov obcí a miest (1-53). In: Kultúra slova, 2014, roč. 48, č. 6, s. 333-335. ISSN 0023-5202.
- ↑ Vlastivedný slovník obcí na Slovensku. 1. vyd. Zväzok I. Bratislava : Veda, 1977. 526 s. S. 401. ; Vlastivedný slovník obcí na Slovensku. 1. vyd. Zväzok II. Bratislava : Veda, 1977. 519 s. S. 140, 144.