Cintorín

miesto určené na pochovávanie mŕtvych
(Presmerované z Pohrebisko)

Cintorín (v západo- a východoslovenských nárečiach cinter, cintor, cintir, vo východných stredoslovenských nárečiach cinterín, cinťarín, cinterím, cincerín, v nárečiach častí severného Slovenska cmiťer, cmiter, cmitier[1], ďalšie zastarané či nárečové názvy: temetov, hrobitov, hroby, nahrobiech[2]) môže byť:

  • a) osobitné miesto určené na pochovávanie mŕtvych (podľa niektorých definícií len na pochovávanie uložením do zeme)[3][4]
  • b) podtyp kresťanského pohrebiska (miesto určené na pochovávanie mŕtvych v okolí kostola či inej stavby cirkevného charakteru, napríklad kaplnky, resp. v novoveku aj len miesto určené na pochovávanie mŕtvych označené kresťanským symbolom kríža) a/alebo židovské pohrebisko[5]; v slovenských podmienkach aj len kresťanské pohrebisko zakladané pri stredovekých kostoloch v rámci farskej organizácie zavádzanej prvými uhorskými kráľmi, ktoré sa od 16. storočia sťahovalo preč od kostolov alebo sa novo budovalo na okrajoch obcí [6]; (pozri aj kresťanský cintorín a židovský cintorín)
  • c) v slovenskom práve od roku 2005: verejné pohrebisko iné než (?výlučné/-ný/-ná) kolumbárium, urnový háj, rozptylová lúka a vsypová lúka (podrobnosti pozri nižšie)
Cintorín Green-Wood, Brooklyn, New York
Starý cintorín v Čile.
Cintorín v Galbinasi, Rumunsko

Podobný je termín pohrebisko (zastarano pohrebište), ktorý znamená:

  • osobitné miesto určené na pochovávanie mŕtvych od praveku do konca protohistorického obdobia alebo (podľa iných názorov) do prelomu 12. a 13. storočia[5][7][8]
  • osobitné miesto určené na pochovávanie mŕtvych iné než cintorín v užšom zmysle (t. j. iné než definícia vyššie označená ako „b“)[5][9]
  • akékoľvek osobitné miesto určené na pochovávanie mŕtvych (v užšom zmysle výslovne len do hrobov a mohýl[10]), prípadne aj akékoľvek miesto koncentrácie hrobov (t. j. miesto hromadného, aj jednorazového, pochovania ľudí)[5][11][12][13][14]
  • v slovenskom práve od roku 2005 (podrobnosti pozri nižšie):

Zvláštnym druhom pohrebiska je nekropola. Pozri aj článok pochovávanie (pohrebisko).

Delenie

upraviť

Pohrebiská podľa spôsobu pochovávania[7][5]:

Pohrebiská podľa vonkajšieho výzoru[7][5]:

 
Civilný cintorín Čakovec, Chorvátsko

Pohrebiská podľa rozmiestnenia hrobov[7][5]:

Cintoríny podľa účelu:

Pri cintorínoch sa často rozlišujú podľa náboženstva najmä kresťanský cintorín a židovský cintorín.

Definícia podľa slovenských právnych predpisov

upraviť

V rokoch 1966 až 1985 (vyhláška č. 47/1966 Zb.) platilo nasledovné:

  • Pohrebisko je vymedzené len zátvorkou v texte vyhlášky Pohrebiská (cintoríny, kolumbária, urnové háje a rozptylové lúky) (§ 19). Z ostatného textu vyhlášky však vyplýva, že sa na pohrebisku môže vykonať aj voľné zmiešanie popola so zemou (§ 16).
  • Cintorín je vymedzený len nepriamo ako pohrebisko, na ktorom sa nespopolnení mŕtvi ukladajú do zeme (§ 11)

V rokoch 1985 až 2005 (vyhláška č. 46/1985 Zb.) platilo nasledovné:

  • Pohrebisko je vymedzené len zátvorkou v texte vyhlášky Pohrebiská (cintoríny, kolumbária, urnové háje a rozptylové lúky) (§ 17). Z ostatného textu vyhlášky však vyplýva, že sa na pohrebisku môže vykonať aj voľné zmiešanie popola so zemou a vsyp (§ 15).
  • Cintorín je vymedzený len nepriamo ako pohrebisko, na ktorom sa nespopolnení mŕtvi ukladajú do zeme (§ 11)

V rokoch 2005 až 2010 (zákon 470/2005 Z.z.) platilo nasledovné:

  • Zákon pozná verejné pohrebisko (legislatívna skratka pohrebisko), ktoré je výslovne definované ako cintorín, kolumbárium, urnový háj, rozptylová lúka a vsypová lúka (§ 2), a neverejné pohrebisko, ktoré je výslovne definované ako určené na pochovávanie príslušníkov cirkví, ktorým vnútorné predpisy neumožňujú pochovávanie ľudských pozostatkov na [verejnom] pohrebisku (§ 17).
  • Cintorín definovaný nie je a v celom texte zákona sa toto slovo vyskytuje len raz v definícii pohrebiska.

Od roku 2011 (zákon 131/2010 Z.z.) platí nasledovné:

  • Zákon pozná verejné pohrebisko (legislatívna skratka pohrebisko), ktoré je výslovne definované ako cintorín, kolumbárium, urnový háj, rozptylová lúka a vsypová lúka (§ 2), a neverejné pohrebisko, ktoré je výslovne definované ako určené na pochovávanie príslušníkov cirkví, ktorým vnútorné predpisy neumožňujú pochovávanie ľudských pozostatkov na [verejnom] pohrebisku (§ 16).
  • Cintorín je výslovne definovaný ako [verejné] pohrebisko určené na pochovanie (§ 2), pričom pochovanie je definované nasledovne: ukladanie ľudských pozostatkov alebo ľudských ostatkov do hrobu alebo hrobky na verejnom pohrebisku (ďalej len "pohrebisko"), uloženie spopolnených ľudských pozostatkov alebo ľudských ostatkov rozptylom na rozptylovej lúke alebo vsypom popola na vsypovej lúke, alebo uloženie urny s popolom na pohrebisku; popol sa môže uložiť aj na inom mieste. (§ 2). Тáto definícia cintorína zahŕňajúca akékoľvek pochovávanie však (zdá sa) priamo protirečí definícii pohrebiska uvedenej v tom istom paragrafe (pozri vyššie). Z toho vyplýva, že buď došlo k chybe a definícia cintorína má správne znieť "[verejné] pohrebisko určené na pochovanie tela priamo do zeme" (alebo podobne), alebo je definícia cintorína správna a definíciu pohrebiska treba chápať tak, že pohrebisko je "cintorín [ktorý môže obsahovať aj kolumbárium, urnový háj a podobne], výlučné kolumbárium, výlučný urnový háj, výlučná rozptylová lúka a výlučná vsypová lúka".

Časti súčasných cintorínov

upraviť

Súčasťou cintorínov okrem hrobov býva[3]:

Referencie

upraviť
  1. HABOVŠTIAK, Anton. Zo slovensko-slovanských lexikálnych vzťahov: (so zreteľom na lingvistickú geografiu). Bratislava : Veda, 1993. ISBN 8022403660. S. 192.
  2. cintorín. In: Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska 1. Vyd. 1. Bratislava : Veda, 1995. 484 s. ISBN 80-224-0234-6. S. 63.
  3. a b cintorín. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2001. 686 s. ISBN 80-224-0671-6. Zväzok 2. (Bell – Czy).
  4. Friedhof. In: Brockhaus. Enzyklopädie in 30 Bänden, 2005
  5. a b c d e f g heslá hřbitov a pohřebiště. In: MALINA, Jaroslav, a kol. Antropologický slovník, aneb, Co by mohl o člověku vědět každý člověk : (s přihlédnutím k dějinám literatury a umění). Brno : Akademické nakladatelství CERM, 2009. ISBN 978-80-7204-560-0. S. 303.
  6. [=cintor%C3%ADn][nefunkčný odkaz]
  7. a b c d pohrebiská in: Pyramída - encyklopedický časopis moderného človeka
  8. pohrebisko. In: Malá encyklopédia Slovenska A – Ž. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1987. 664 s. S. 395.
  9. pohrebisko. In: Malá encyklopédia Slovenska A – Ž. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1987. 664 s. S. 395. (posledná veta hesla; porov. však heslo cintorín)
  10. pohrebisko. In: Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska 2. Vyd. 1. Bratislava : Veda, 1995. 448 s. ISBN 80-224-0235-4. S. 57-58.
  11. pohrebisko. In: NOVOTNÝ, Bohuslav, et al. Encyklopédia archeológie. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1986. 1032 s. S. 707. (text hesla pohrebisko je prakticky totožný s textom hesla pohrebiská v Pyramíde - encyklopedickom časopise moderného človeka, upravená je len úvodná definícia)
  12. pohrebisko. In: Krátky slovník slovenského jazyka. 4. dopl. a upr. vyd. Bratislava : Veda, 2003. 985 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0750-X. S. 502.
  13. Havránek, B. et al.: Slovník spisovného jazyka českého
  14. Hujer, O. et al.: Příruční slovník jazyka českého, 1935 – 1957

Ďalšia literatúra

upraviť
  • BEDNÁRIK, Rudolf. Cintoríny na Slovensku. 1. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1972. 172 s. (Klenotnica slovenskej ľudovej kultúry; zv. 7.)

Iné projekty

upraviť
  •   Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Cintorín
  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Cintorín
  •   Wikislovník ponúka heslo Cintorín