Redaktor:AdamCAPEK/Sedžong Veľký

Sedžong Veľký 세종대왕
Panovanie
Dynastia	Čosǒn
Panovanie	10. augusta 1418 – 17. februára 1450
Predchodca	Tchädžong
Nástupca	Mundžong
Biografické údaje
Pôvodné meno	I Do 이도
Narodenie	10. apríla 1397
Úmrtie	17. februára 1450
Historický portál  Biografický portál

Sedžong Veľký (세종대왕) (10. apríla 1397 – 17. februára 1450), vlastným menom I Do (이도), bol štvrtým vládcom kórejskej dynastie Čosŏn a autorom kórejského písma Hangŭl. Dnes je považovaný za jedného z najväčších vodcov v kórejskej histórii.

Pôvodne menom Veľký Princ Čchungnjŏng (충녕대군), Sedžong bol tretím synom kráľa Tchädžonga a kráľovnej Wŏngjŏng. V roku 1418 Sedžong nahradil svojho najstaršieho brata I Džeho ako korunného princa a o pár mesiacov neskôr sa jeho otec dobrovoľne vzdal trónu v jeho prospech. Napriek tomu bol však Sedžong iba bábkou, zatiaľ čo jeho otec mal stále moc vo svojich rukách a vládol krajine až do jeho smrti v roku 1422.

Sedžong podporoval kórejskú konfuciánsku a neokonfuciánsku politiku a uzákonil mnohé významné právne dodatky. Osobne vytvoril a vyzdvihoval kórejskú abecedu , podporoval pokroky vo vede a technike, prijal opatrenia pre rýchlejší ekonomický rast, snažil sa o vojenské kampane na severe a zaviedol Samin Čŏngčchäk (사민정책, doslova „Politika premiestňovania roľníkov“), aby prilákal nových osadníkov do regiónu. Na juhu sa zaslúžil o podmanenie si japonských pirátov pri invázii do Oei .

Od roku 1439 bol čoraz viac chorý a jeho najstarší syn, korunný princ I Hjang (budúci kráľ Mundžong), pôsobil ako regent.

Meno

Hoci titul „Veľký“ (대왕; 大王) bol posmrtne udeľovaný takmer každému panovníkovi z dynastie Korjŏ a Čosŏn, toto označenie sa zvyčajne spája iba s dvomi panovníkmi v kórejskej histórii, a to s Kwanggätchoom a Sedžongom.

Detstvo

Narodil sa 10. apríla 1397, ale dátum bol neskôr upravený na 15. mája, po tom, čo Kórea prijala gregoriánsky kalendár v roku 1896. Tento dátum je oficiálne uznaný ako jeho narodeniny a v Južnej Kórei sa oslavuje spolu s Dňom učiteľov.

Sedžong bol synom kráľa Tchädžonga a kráľovnej Wŏngjŏng. Keď mal dvanásť rokov, stal sa Veľkým Princom Čchungnjŏngom (충녕대군). Počas celého svojho detstva bol uprednostňovaný pred svojimi dvoma staršími bratmi.

Ako tretí syn kráľa bol jeho nástup na trón jedinečný. Najstarší Tchädžongov syn, I Dže (이제), bol vymenovaný za následníka trónu v roku 1404. Jeho slobodná povaha a uprednostňovanie voľnočasových aktivít však viedli k odvolaniu z jeho funkcie v júni 1418. Hoci sa hovorí, že abdikoval v prospech Sedžonga, neexistujú o tom žiadne záznamy. Tchädžongov druhý syn, Veľký Princ Hjorjǒng (효령대군), sa stal budhistickým mníchom.

Po zosadení I Džeho sa Tchädžong snažil, aby rýchlo zabezpečil miesto pre svojho tretieho syna ako zjavného následníka trónu, a aby vláda bola očistená od úradníkov, ktorí so zmenou nesúhlasili. V septembri 1418 Tchädžong abdikoval, ale aj po odstúpení z funkcie naďalej ovplyvňoval vládnu politiku. Sedžongova politická zručnosť a kreativita sa prejavili až po smrti jeho otca v roku 1422.

Vláda

Náboženstvo

Sedžong reorganizoval vládu vymenovaním ľudí z rôznych spoločenských vrstiev za štátnych úradníkov. Vykonával vládne kroky podľa konfucianizmu a vyzýval ľudí, aby konali podľa Konfuciovho učenia.

Potlačil vplyv budhizmu tým, že zakázal mníchom vstup do Hansŏngu (dnešný Soul) a znížil počet škôl budhizmu zo siedmych na dve, Sŏn a Kjo, čím drasticky znížil moc a bohatstvo náboženských lídrov. Jedným z kľúčových faktorov bola Sedžongova reforma pozemkového systému. Táto reforma viedla k tomu, že územia, na ktorých predtým stáli buddhistické chrámy boli nanovo prerozdelené v prospech štátu, pričom mnísi stratili veľké množstvo ekonomického vplyvu. Budhizmus bol považovaný za nesprávnu filozofiu a mnísi boli vnímaní ako skazení mocou a peniazmi. Sǒkbosangdžǒl (석보상절), 24-zväzkový preklad čínskych budhistických textov do kórejčiny (biografia Budhu a niektoré jeho kázne), bol vydaný za vlády Sedžonga jeho synom Sujangom pri smútení za kráľovnou Sohǒn.

V roku 1427 vydal Sedžong dekrét proti skupine ľudí Huihui (kórejskí moslimovia), ktorá mala osobitné postavenie a štipendiá od vlády dynastie Jüan. Huihui boli nútení prestať nosiť pokrývku hlavy, zatvoriť svoju „obradnú sieň“ (mešitu v meste Kägjǒng, v dnešnom Käsǒngu ) a praktikovať vieru ako všetci ostatní. Počas éry Čosǒn neexistujú žiadne ďalšie zmienky o moslimoch.

Ekonomika

V prvých rokoch dynastie Čosǒn bola ekonomika založená na výmennom obchode, pričom najbežnejšie formy meny boli látky, obilie a bavlna. V roku 1423, za vlády kráľa Sedžonga, sa vláda pokúsila vytvoriť národnú menu podľa vzoru dynastie Tang. Čosǒn tchongbo ( 조선통보) bola bronzová minca so strieborným štandardom, pričom 150 mincí sa rovnalo 600 gramom striebra. Výroba týchto mincí sa zastavila v roku 1425, pretože bola príliš drahá, pričom výmenný kurz klesol pod vnútornú hodnotu mince.

Zahraničná politika

Kráľ Sedžong úzko spolupracoval s čínskou dynastiou Ming. V súvislosti s Džurdženmi dosadil v severnej časti polostrova desať vojenských posádok.

Pre zlepšenie obchodných vzťahov s Japonskom otvoril tri prístavy; podnikol však aj výpravy s cieľom zničiť japonských pirátov vo Východočínskom mori.

Armáda

Kráľ Sedžong bol dobrý vojenský stratég. Vytvoril rôzne vojenské predpisy na posilnenie bezpečnosti svojho kráľovstva a podporoval rozvoj vojenskej technológie vrátane vývoja kanónov. V tejto dobe sa testovali rôzne druhy mínometov a ohnivých šípov, ako aj použitie pušného prachu.

V roku 1433 poslal Sedžong prominentného generála Kim Čong-sǒa na sever, aby porazil Džurdženov (neskôr známych ako Mandžuovia ). Kimova vojenská kampaň dobyla niekoľko pevností, zatlačila na sever a rozšírila kórejské územie až po rieku Sungari. Tu založil štyri pevnosti a šesť stanovíšť (사군육진) na ochranu ľudí pred Džurdženmi.

Veda, technika a poľnohospodárstvo

Moderne zrekonštruovaný a zmenšený model vodných hodín od Čang Jǒng-sila

V roku 1420 ho jeho láska k vede viedla k zavedeniu inštitútu v paláci Kjǒngbok. Inštitút vykonával vedecký výskum s cieľom technologicky napredovať. V paláci sa mali stretávať najlepší a najbystrejší myslitelia tejto doby, pričom vláda ponúkala granty a štipendiá, aby mladých vedcov povzbudila v činnosti.

Chcel tiež pomôcť farmárom, a tak sa rozhodol zostaviť farmársku príručku, knihu – Nongsa Čiksǒl ( 농사직설, vydaná v roku 1429) – zaoberala sa sadením, zberom, prácou s pôdou a obsahovala informácie o rôznych poľnohospodárskych technikách, ktoré zhromaždili vedci z rôznych oblastí Kórey.

Jedným z jeho blízkych spolupracovníkov bol vynálezca Čang Jǒng-sil. Ako mladý človek bol Čang prirodzene kreatívny a inteligentný mysliteľ, ktorého zručnosti si Sedžong všimol a okamžite si ho dal zavolať na svoj dvor v Hansǒngu. Po tom ako mu udelil vládne postavenie a financoval jeho vynálezy, úradníci začali protestovať, pretože verili, že osoba z nižších vrstiev by sa nemala dostať medzi šľachtu. Sedžong ale veril, že si zaslúži podporu kvôli svojim schopnostiam, vďaka ktorým sa stal autorom významných návrhov vodných hodín, armilárnej sféry a slnečných hodín.

V roku 1442 vyrobil Čang Jǒng-sil jeden z prvých štandardizovaných zrážkomerov na svete s názvom čchǔgugi (측우기) . Tento model sa nezachoval, pričom najstarší existujúci kórejský zrážkomer bol vyrobený v roku 1770, za vlády kráľa Jǒngdžoa.

V roku 1434 Čang Jǒng-sil, poverený kráľom Sedžongom, vynašiel kabindžu (갑인자), nový typ knihtlače. Tento tlačiarenský stroj bol údajne dvakrát rýchlejší ako predchádzajúci model a bol zložený zo zliatin medi, zinku, olova a cínu.

Kórejský nebeský glóbus prvýkrát vyrobený za vlády kráľa Sedžonga

Sedžong chcel tiež reformovať kórejský kalendár, ktorý bol v tom čase založený na zemepisnej dĺžke čínskeho hlavného mesta. Dal svojim astronómom vytvoriť kalendár so základným poludníkom v meste Hansǒng. Tento nový systém umožnil astronómom presne predpovedať zatmenia Slnka a Mesiaca.

V oblasti tradičnej kórejskej medicíny boli počas jeho vlády napísané dva dôležité traktáty, a to Hjangjak Čipsǒgbang (향약집성방) a Ǔibang Jučchwü ( 의방유취), o ktorých historik Kim Jong-sik hovorí, že predstavujú „úsilie Kórejcov o rozvoj vlastných medicínskych znalostí, ktoré sú odlišné od tých Čínskych“.

Verejné blaho

V roku 1426 Sedžong prijal zákon, ktorý udeľoval otrokyniam 100 dní materskej dovolenky po pôrode a v roku 1430 sa toto obdobie predĺžilo o jeden mesiac pred pôrodom. V roku 1434 priznal 30 dní otcovskej dovolenky aj mužom.

S cieľom zabezpečiť rovnosť a spravodlivosť v zdaňovaní obyčajných ľudí, vydal Sedžong v roku 1430 kráľovský dekrét o vykonaní celoštátneho prieskumu verejnej mienky týkajúceho sa nového daňového systému s názvom Kongbǒp. V priebehu piatich mesiacov sa prieskumu zúčastnilo 172 806 ľudí, z ktorých približne 57% súhlasilo s navrhovanou reformou.

Ekonomika krajiny závisela od poľnohospodárskej produkcie farmárov, takže Sedžong im umožnil platiť väčšiu či menšiu daň podľa výkyvov v ekonomickej situácii. Z tohto dôvodu sa poľnohospodári mohli menej starať o daňové kvóty a namiesto toho pracovať na udržiavaní a predaji svojich plodín.

Hovorí sa, že raz, keď mal palác značný prebytok potravín, kráľ ich rozdal chudobným občanom, ktorí to potrebovali.

Hangǔl

Hunmindžǒngǔm

Kráľ Sedžong hlboko ovplyvnil kórejskú históriu tým, že vytvoril a zaviedol hangǔl, fonetické písmo pre kórejský jazyk. Hoci sa všeobecne predpokladá, že nariadil učencom, aby vymysleli toto písmo, súčasné záznamy ako Kráľovské anály dynastie Čosŏn a Čǒng In-džiho predhovor k Hunmindžǒngǔm Härje zdôrazňujú, že Sedžong ho vymyslel sám.

Pred vytvorením novej abecedy, ľudia v krajine písali predovšetkým pomocou klasickej čínštiny spolu s fonetickými systémami písania založených na čínskom písme, ktoré predchádzali hangǔl o stovky rokov, vrátane idu, hjangčchal, kugjǒl a kakpchil . Avšak kvôli zásadným rozdielom medzi kórejským a čínskym jazykom a veľkému počtu znakov, ktoré bolo potrebné vedieť, mali nižšie triedy, ktorým často chýbala možnosť vzdelávať sa, veľké problémy s učením sa písať. Ako riešenie tohto problému vytvoril kráľ Sedžong túto jedinečnú abecedu (ktorá pri svojom uvedení mala 28 písmen, z ktorých štyri písmená sú zastarané) na podporu gramotnosti medzi obyčajnými ľuďmi. Každé spoluhláskové písmeno je založené na zjednodušenom diagrame vytvorenom ľudskými rečovými orgánmi (ústami, jazykom a zubami) pri vytváraní zvuku súvisiaceho s písmenom, zatiaľ čo samohlásky sú tvorené kombináciou bodiek a čiar predstavujúcich nebo (bodka), zem (vodorovná čiara) a ľudí (zvislá čiara). Morfémy sa vytvárajú písaním znakov do slabičných blokov.

Hangǔl bol dokončený v roku 1443 a vydaný v roku 1446 spolu s 33-stranovým návodom s názvom Hunmindžǒngǔm, ktorý vysvetľuje, čo sú písmená, ako aj filozofické teórie a motívy, ktoré sa za nimi skrývajú. V príručke sa uvádzalo, že každý sa môže naučiť abecedu v priebehu niekoľkých dní. Ľudia, ktorí ju predtým neovládali, dokážu zvyčajne správne vyslovovať kórejské slová už po niekoľkých hodinách.

Kráľ Sedžong čelil odporu zo strany jangbanov, pretože mnohí nesúhlasili s myšlienkou spoločného písma, pričom niektorí boli otvorene proti tomu, aby ho vytvoril. Mnohí v rámci šľachty verili, že ak budú vedieť roľníci čítať a písať, umožní im to nájsť a zneužiť medzery v zákone. Iní sa domnievali, že hangǔl by ohrozil postavenie ich rodín na kráľovskom dvore tým, že by sa zvýšil počet úradníkov. Čosǒnská elita naďalej používala čínske znaky hanja ešte dlho po Sedžongovej smrti. A tí, ktorí boli pri moci, sa o hangǔle často zmieňovali s opovrhnutím, písmo dostávalo kritiku vo forme prezývok ako napríklad „vulgárne písmo“, „písmo pre ženy“ alebo „písmo pre deti“. Napriek tomu si písmo získalo obľubu medzi ženami a spisovateľmi beletrie.

V roku 1504 kráľ Jǒnsangun zakázal štúdium a šírenie hangǔlu. Jeho rozšírenie a zachovanie možno do značnej miery pripísať trom hlavným faktorom: knihám vydávaným pre ženy, využívaniu budhistickými mníchmi a zavedeniu kresťanstva v Kórei v roku 1602. Hangǔl sa do popredia dostal v 16. storočí vďaka renesancii v literatúre a poézii. Pokračoval v získavaní popularity až do 17. storočia a širšie využitie získal po období nacionalizmu v 19. storočí. V roku 1849 bol prijatý ako národné písmo v Kórei a prvýkrát sa začal používať v oficiálnych vládnych dokumentoch. Po zmluve z roku 1910 bol hangǔl opäť zakázaný až do oslobodenia Kórey v roku 1945.

Smrť

Hrobka Sedžonga Veľkého

Sedžong stratil zrak po komplikáciách s cukrovkou, ktorá ho nakoniec v roku 1450 pripravila o život. Bol pochovaný v Jǒngnǔng (영릉), v tej istej mohyle ako jeho manželka, kráľovná Sohǒn, ktorá zomrela štyri roky pred ním. Hrobka sa nachádza v Jǒdžu v provincii Kjǒnggi v Južnej Kórei.

Jeho nástupcom bol jeho prvý syn I Hjang (posmrtne vyznamenaný ako kráľ Mundžong ). Sedžong vedel, že chorý Mundžong pravdepodobne nebude dlho žiť, a na smrteľnej posteli požiadal učencov, aby sa postarali o jeho vnuka Dandžonga . Ako sa predpovedalo, Mundžong zomrel dva roky po jeho korunovácii a politická stabilita sa rozpadla, keď sa Dandžong stal šiestym kráľom Čosǒnu ako dvanásťročný. Nakoniec si trón v roku 1455 uzurpoval Sedžongov druhý syn, Veľký Princ Sujang (neskôr známy ako kráľ Sedžo). Keď bolo šesť dvorných úradníkov zapletených do sprisahania na obnovu vlády jeho synovca, Sedžo dal popraviť Dandžonga spolu s niekoľkými ministrami, ktorí slúžili počas Sedžongovej vlády.

Posmrtná sláva

Socha a expozícia v múzeu

V roku 2009 bola 9.5 metra vysoká bronzová socha kráľa Sedžonga postavená na námestí Kwanghwamun v Soule. Podstavec sochy obsahuje jeden z niekoľkých vchodov do podzemnej expozície s rozlohou 3 200 m ² s názvom „Príbeh kráľa Sedžonga“. Otvorili ho v deň Hangǔlu (9. októbra) pri príležitosti 563. výročia vytvorenia kórejskej abecedy.

Pomenované po Sedžongovi

Ulica Sedžong (Sedžongno; 세종로) a Centrum múzických umení, ktoré sa nachádzajú v centre Soulu, sú pomenované po kráľovi Sedžongovi.

Začiatkom roku 2007 sa vláda Kórejskej republiky rozhodla vytvoriť špeciálnu administratívnu oblasť z časti provincie Južný Čchungčchǒng, blízko Tädžǒnu, „Špeciálne autonómne mesto Sedžong“.

Vyobrazenie na kórejskej bankovke

Kráľ Sedžong Veľký, znázornený na 10 000 wonovej bankovke

Portrét Sedžonga Veľkého je zobrazený na 10 000 wonovej bankovke spolu s rôznymi vedeckými nástrojmi vynájdenými za jeho vlády.

Referencie

[[Kategória:Osobnosti zo Soulu]] [[Kategória:Úmrtia na diabetes mellitus]] [[Kategória:Úmrtia v 1450]] [[Kategória:Narodenia v 1397]]