Wikipédia

Cukrová repa

(Presmerované z Repa cukrová)
Cukrová repa (alebo cukrovka) môže byť zastarano alebo nepresne názov repy obyčajnej pravej kŕmnej (lat. Beta vulgaris subsp. vulgaris convar. crassa), t.j. taxónu zahŕňajúceho okrem vlastnej cukrovej repy aj kŕmnu repu a cviklu, pozri repa obyčajná pravá kŕmna

Cukrová repa (lat. Beta vulgaris subsp. vulgaris Skupina Altissima; iné slovenské a latinské názvy pozri nižšie) je taxón (obyčajne hodnotený ako Skupina, (kon)varieta či poddruh) z druhu repa obyčajná (Beta vulgaris). V minulosti sa občas zaraďoval ako samostatný druh. Je to dvojročná poľnohospodárska plodina, z ktorej sa získava cukor.

Cukrová repa
(=repa obyčajná pravá kŕmna cukrová)
Vedecká klasifikácia
 
Synonymá
Beta vulgaris subsp. vulgaris Skupina Altissima
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Niekedy sa do cukrovej repy zaraďuje aj repa polocukrová.

Názvy

upraviť

Slovenské názvy tohto taxónu sú: cukrová repa[1][2], repa cukrová[3], cukrovka[4][1], repa obyčajná cukrová[1], repa obyčajná pravá cukrová[2], repa obyčajná pravá kŕmna cukrová[3][4], zriedkavo biela repa[5], zastarano burgundská repa[5]. Slovenské ľudové názvy tohto taxónu sú: cukrová cvikla[6][7], cukrová burgyňa[6], cukrovica[8], repa cukrovica[9], bumbur(ic)a[10], biela burguľa[11]; ďalšie ľudové názvy (napr. burgyňa, runkľa, cvikla) má cukrová repa spoločné s kŕmnou repou - ich zoznam pozri v poznámke v článku repa obyčajná.

Latinské názvy tohto taxónu sú napr.:[12]

  • ako taxón v rámci druhu repa obyčajná (Beta vulgaris):
    • Beta vulgaris subsp. vulgaris Skupina Altissima,
    • Beta vulgaris Skupina Altissima,
    • Beta vulgaris subsp. vulgaris convar. crassa [alebo convar. vulgaris] var. altissima [alebo provar. altissima]
    • Beta vulgaris subsp. vulgaris var. altissima
    • Beta vulgaris subsp. esculenta var. altissima
    • Beta vulgaris var. altissima
    • Beta vulgaris var. saccharifera
    • Beta vulgaris convar. altissima
    • Beta vulgaris Var.-Gr. crassa var. saccharifera
    • Beta vulgaris esculenta f. altissima
    • Beta vulgaris vulgaris f. esculenta altissima
    • Beta vulgaris subsp. altissima
    • Beta vulgaris subsp. saccharifera
    • Beta vulgaris altissima
  • Beta crassa subsp. europaeum convar. altissima
  • Beta maritima saccharifera
  • ako samostatný druh (skôr zastarano):
    • Beta altissima
    • Beta saccharifera
    • Beta rapa
    • Beta silesiaca
    • Beta alba

Charakteristika

upraviť

Pestuje sa jeden rok. Patrí medzi okopaniny. Prevažná časť zbieranej masy (cca 80 %) je ukrytá pod zemou vo forme zásobného koreňa, tzv. buľvy. Listy vyrastajúce z buľvy sa nazývajú chrást. Pri zbere sa pri automatizovanom zbere chrást rozreže a rozmetie do plochy na pôdu. Zozbierané buľvy sú využívané v cukrovarníckom priemysle, na výrobu liehu a v obmedzenom množstve ako krmivo pre hospodárske zvieratá.

Najväčší producenti cukrovej repy:

Top producenti cukrovej repy 2012
Krajina Produkcia (mil. ton)
  Rusko 45,1
  Francúzsko 33,7
  USA 32,0
  Nemecko 27,9
  Ukrajina 18,4
  Turecko 15,0
  Poľsko 12,3
Svet spolu 269,9
Zdroj: FAO[13]

Galéria

upraviť
  •  
    Cukrová repa, nadzemná i podzemná časť
  •  
    Buľva
  •  
    Cukrová repa na skládke, pripravená na odvoz do cukrovaru

Referencie

upraviť
  1. ↑ a b c Flóra Slovenska. Ed. Kornélia Goliašová, Eleonóra Michalková. 1. vyd. Zväzok VI/4, Angiospermophytina, Dicotyledonopsida, Caryophyllales (2. časť), Ericales. Bratislava : Veda; Botanický ústav SAV, 2016. 778 s. ISBN 978-80-224-1501-9. S. 186.
  2. ↑ a b cukrová repa. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2001. 686 s. ISBN 80-224-0671-6. Zväzok 2. (Bell – Czy), s. 656.
  3. ↑ a b ČERVENKA, Martin, et al. Slovenské botanické názvoslovie : rastlinná výroba. 1. vyd. Bratislava : Príroda, 1986. 517 s. S. 129.
  4. ↑ a b MIČIETA, Karol; ZAHRADNÍKOVÁ, Eva; HRABOVSKÝ, Michal; ŠČEVKOVÁ, Jana. Fylogenéza a morfogenéza cievnatých rastlín. Prvé. vyd. V Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave, 2018. 339 s. ISBN 978-80-223-4403-6. S. 221.
  5. ↑ a b Pozri poznámky v článku repa obyčajná
  6. ↑ a b cukrový. In: Slovník slovenských nárečí. 1. vyd. Zväzok I A – K. Bratislava : Veda, 1994. 933 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0183-8. S. 222.
  7. ↑ ORLOVSKÝ, J. Nárečové slová a výrazy. Stráže n/Myjavou (Nitrianska). In: Slovenská reč 5-6 1942 [1] S. 179
  8. ↑ cukrovica. In: Slovník slovenských nárečí. 1. vyd. Zväzok I A – K. Bratislava : Veda, 1994. 933 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0183-8. S. 222.
  9. ↑ RIPKA, Ivor. Vecný slovník dolnotrenčianskych nárečí. [s.l.] : Veda, 1981. 336 s. S. 218.
  10. ↑ bumbura. In: Slovník slovenských nárečí. 1. vyd. Zväzok I A – K. Bratislava : Veda, 1994. 933 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0183-8. S. 183. ; bumburica. In: Slovník slovenských nárečí. 1. vyd. Zväzok I A – K. Bratislava : Veda, 1994. 933 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0183-8. S. 183.
  11. ↑ burguľa. In: Slovník slovenských nárečí. 1. vyd. Zväzok I A – K. Bratislava : Veda, 1994. 933 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0183-8. S. 186.
  12. ↑ Pozri zdroje k systematike uvedené v článku repa obyčajná.
  13. ↑ Najväčší producenti cukrovej repy na svete [online]. FAO, [cit. 2014-03-21]. Dostupné online. Archivované 2012-06-19 z originálu.

Iné projekty

upraviť
  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Cukrová repa
  Tento článok týkajúci sa botaniky je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Cukrová_repa&oldid=7931780“