Reváň

vrch v Malej Fatre

Reváň (1 204,6 m n. m.[1]) je vrch v hlavnom hrebeni Lúčanskej Malej Fatry. Leží približne 14 km južne od Rajca.[2]

Reváň
vrch
Revan v MF.jpg
Reváň (vpravo) a Kľak
Štát Slovensko Slovensko
Regióny Žilinský, Trenčiansky
Okresy Žilina, Martin, Prievidza
Obce Fačkov, Vrícko, Kľačno
Časť Kľak
Pohorie Malá Fatra
Podcelok Lúčanská Fatra
Povodia Rajčanka, Turiec, Nitra
Nadmorská výška 1 204,6 m n. m.
Súradnice 48°57′53″S 18°38′00″V / 48,9648°S 18,6334°V / 48.9648; 18.6334
Orogenéza/vrásnenie alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po žltá turistická značka značke z Fačkovského sedla
Relief Map of Slovakia.png
Fire.svg
Poloha v rámci Žilinského kraja
Fire.svg
Poloha v rámci Žilinského kraja
Wikimedia Commons: Reváň (vrch v Malej Fatre)
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

PolohaUpraviť

Nachádza sa v južnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Lúčanská Fatra a jej časti Kľak.[3] Vrch leží na hranici Žilinského a Trenčianskeho kraja, na rozhraní okresov Žilina, Martin a Prievidza. Zasahuje na katastrálne územia obcí Fačkov, Vrícko a Kľačno.[4] Reváň je považovaný za posledný, najjužnejší vrch hlavného malofatranského hrebeňa, hoci ten sa pod vrchom stáča východným smerom a cez Bukovec (1 148 m n. m.) vedie do Vríckeho sedla. Západným smerom pohorie končí vo Fačkovskom sedle, kde nadväzujú Strážovské vrchy. S Reváňom ho vytvára vrch Homôľka (1 073 m n. m.), severným smerom sa vypína dominantný Kľak (1 352 m n. m.) a juhovýchodným susedom je Bukovec (1 148 m n. m.).[2]

OpisUpraviť

Vrch leží na hlavnom hrebeni, ktorým vedie chodník na Kľak. Patrí tak medzi hojne navštevované vrcholy, čomu však vďačí i relatívne dobrej dostupnosti. Veľkú časť vrchu pokrýva zmiešaný les, vrcholová časť s riedkym porastom a vrcholovou lúkou ponúka zaujímavý výhľad.[2]

VýhľadyUpraviť

Mimo severného horizontu, ktorému kraľuje mohutný Kľak, ponúka Reváň panoramatický rozhľad. Pozorovateľné sú niektoré okolité vrchy Lúčanskej Fatry, no veľmi dobre vidieť veľkú časť Veľkej Fatry, Kremnické vrchy, Žiar, Vtáčnik i Strážovské vrchy. Pri vhodných podmienkach možno dovidieť na Lysú horu v Moravsko-sliezskych Beskydách, Inovec v Považskom Inovci, Veľký Choč či hrebeň Západných a Vysokých Tatier.[5]

PrístupUpraviť

ReferencieUpraviť

  1. Slovenská republika: podrobný autoatlas so zemepisnou sieťou WGS-84 pre GPS. 8. vyd. Harmanec : Vojenský kartografický ústav, 2007. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola mapová časť, s. 34.
  2. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2020-08-13]. Dostupné online.
  3. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2020-08-13]. Dostupné online.
  4. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava : Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2020-08-13]. Dostupné online.
  5. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2020-08-13]. Dostupné online.

Pozri ajUpraviť

Iné projektyUpraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Reváň

Externé odkazyUpraviť

ZdrojUpraviť

  • Autoatlas Českej republiky a Slovenskej republiky 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, akciová spoločnosť, 1998. S. 44.