Rokošské predhorie
Rokošské predhorie je geomorfologickou časťou Nitrických vrchov.[1]
| Rokošské predhorie | |
| geomorfologická časť Nitrických vrchov | |
 Okolie Uhroveckého hradu
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Trenčiansky |
| Okresy | Prievidza, Bánovce nad Bebravou, Partizánske |
| Časť | Nitrických vrchov |
| Hranice | Kšinianska kotlina, Suchý, Rokoš, Vestenická brána, Bánovská pahorkatina |
| Rieky | Bebrava, Nitrica |
| Súradnice | 48°45′11″S 18°22′01″V / 48,753°S 18,367°V |
| Najnižší bod | južný okraj územia |
| - výška | cca 230 m n. m. |
   Poloha územia v rámci Slovenska
| |
  Poloha územia v rámci Trenčianskeho kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Vymedzenie upraviť
Územie zaberá západnú polovicu centrálnej časti Nitrických vrchov, tvoriacich podcelok na juhu Strážovských vrchov. Severným smerom nadväzuje pohorie Kšinianskou kotlinou a časťou Suchý, východným smerom pokračuje hornatý Rokoš a južný okraj vymedzuje Vestenická brána. Západný okraj Rokošského predhoria plynule nadväzuje na Bánovskú pahorkatinu, ktorá je severným výbežkom Podunajskej pahorkatiny.[1]
Ochrana územia upraviť
Táto časť pohoria leží mimo veľkoplošnej Chránenej krajinnej oblasti Strážovské vrchy. Osobitne chránenými lokalitami sú prírodná rezervácia Jankov vŕšok a na okraji ležiace prírodné pamiatky Čerešňová a Hradná jaskyňa.[2]
Turizmus upraviť
Rokošské predhorie patrí medzi pokojnejšie horské oblasti, výnimku tvoria atraktívne lokality chránených jaskýň, ruina Uhroveckého hradu či Jankov vŕšok. Z Uhrovca vedie práve cez Jankov vŕšok na hlavný hrebeň Nitrických vrchov 
červeno značená trasa, ktorou sa dá prísť na vrchol Rokoša (1 010 m n. m.). Zo Žitnej-Radiše je 
modrou značkou prístupný Uhrovecký hrad, z obce Miezgovce vedie 
zelená trasa na Jankov vŕšok.[2]
Referencie upraviť
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-03-16]. Dostupné online.
- ↑ a b mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-03-31]. Dostupné online.