Rokoš (geomorfologická časť)

Rokoš je geomorfologickou časťou Nitrických vrchov.[1] Zaberá centrálnu časť tohto podcelku Strážovských vrchov a najvyšším vrchom je rovnomenný vrch Rokoš (1 010 m n. m.).[2]

Rokoš
geomorfologická časť
Nitrických vrchov
Pohľad od východu
Štát Slovensko Slovensko
Región Trenčiansky
Okresy Prievidza, Bánovce nad Bebravou
Časť Nitrických vrchov
Hranice Suchý, Rokošské predhorie, Vestenická brána, Rudnianska kotlina
Rieky Bebrava, Nitrica
Súradnice 48°46′05″S 18°25′55″V / 48,768°S 18,432°V / 48.768; 18.432
Najvyšší bod Rokoš
 - výška 1 010 m n. m.
Najnižší bod južný okraj územia
 - výška cca 230 m n. m.
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Trenčianskeho kraja
Poloha územia v rámci Trenčianskeho kraja
Poloha územia v rámci Trenčianskeho kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Vymedzenie

upraviť

Územie zaberá východnú polovicu centrálnej časti Nitrických vrchov, tvoriacich podcelok na juhu Strážovských vrchov. Severným okrajom Rokoš susedí s časťou Suchý, západný okraj nadväzuje na Rokošské predhorie a v južnej časti leží Vestenická brána, všetko časti Nitrických vrchov. Východným smerom susedí Rudnianska kotlina, patriaca Hornonitrianskej kotline.[1]

Ochrana územia

upraviť

Táto časť pohoria leží mimo veľkoplošnej Chránenej krajinnej oblasti Strážovské vrchy. Osobitne chránenými lokalitami sú národná prírodná rezervácia Rokoš, prírodná rezervácia Jedlie, prírodná pamiatka Čerešňová jaskyňa, Hradná jaskyňa, Žernovská jaskyňa a Košútova jaskyňa.[2]

Turizmus

upraviť

Rokoš patrí v rámci regiónu medzi atraktívne oblasti, vyhľadávané v zimnej i letnej sezóne. Z Uhrovca cez Jankov vŕšok vedie hlavným hrebeňom Nitrických vrchov   červeno značená trasa, ktorá prechádza vrcholom Rokoša (1 010 m n. m.) a Košútova (840 m n. m.) a severným smerom pokračuje na Suchý vrch (1 028 m n. m.). Na túto magistrálu sa pripájajú značené trasy z okolitých obcí, čím vzniká hustá sieť, umožňujúca množstvo alternatív pre turistiku. Viaceré lokality ponúkajú vďaka značnej nadmorskej výške zaujímavé výhľady na okolité kotliny i pohoria.[2]

Referencie

upraviť
  1. a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-03-16]. Dostupné online.
  2. a b c mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-03-31]. Dostupné online.

Pozri aj

upraviť