Suchý vrch (Strážovské vrchy)
Suchý vrch (1 027,8 m n. m.[1][2]) je vrch Strážovských vrchov. Leží nad obcou Liešťany, približne 14 km severovýchodne od Bánoviec nad Bebravou.[3]
| Suchý vrch | |
| vrch | |
 Suchý vrch od juhovýchodu
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Trenčiansky |
| Okresy | Bánovce nad Bebravou, Prievidza |
| Obce | Kšinná, Liešťany, Rudnianska Lehota |
| Časť | Suchý |
| Pohorie | Strážovské vrchy |
| Podcelok | Nitrické vrchy |
| Povodie | Nitra |
| Nadmorská výška | 1 027,8 m n. m. |
| Súradnice | 48°50′27″S 18°25′09″V / 48,8407°S 18,4191°V |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  značke z Liešťan
|
  | |
 Poloha v rámci Trenčianskeho kraja
| |
| Freemap.sk: mapa | |
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
PolohaUpraviť
Nachádza sa v centrálnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Nitrické vrchy a časti Suchý.[4] Vrchol leží v Trenčianskom kraji, na pomedzí okresov Bánovce nad Bebravou a Prievidza a zasahuje na katastrálne územia obcí Kšinná, Liešťany a Rudnianska Lehota.[5] Je najvyšším vrchom Nitrických vrchov a je súčasťou mohutného hrebeňa, vystupujúceho medzi Rudnianskou a Kšinianskou kotlinou a Bánovskou pahorkatinou.[4][3]
OpisUpraviť
Suchý vrch leží v severnej, najvyššej časti hlavného hrebeňa Nitrických vrchov a jeho mohutnosť zvýrazňujú susedné, nízko položené kotliny. Hrebeň vedie od Demovca a pokračuje na Rokoš a Jankov vŕšok. Severným smerom leží Okrúhly vrch (914 m n. m.), západným Cvingel (723 m n. m.), južným Čierny vrch (997 m n. m.) a Rokoš (1 010 m n. m.) a východným Lomnický vrch (865 m n. m.). Východnú časť hrebeňa odvodňujú prítoky Nitrice, západnú riečka Radiša, smerujúca do Bebravy. Najbližšími obcami sú Liešťany a Nevidzany na východe a Závada pod Čiernym vrchom na západe.[3]
Geologická stavbaUpraviť
Geologicky tvorí oblasť budovanú hercýnskym kryštalinikom tatrika, prevažne karbónskeho veku. Tvoria ho hlavne granitoidné horniny (leukokratné granity a apliticko-pegmatitové granity, syntektické granitoidy).[6]
VýhľadyUpraviť
Suchý vrch s riedkym porastom vo vrcholovej časti umožňuje obmedzený výhľad na široké okolie. Viditeľné sú okolité vrchy pohoria a časť Hornonitrianskej kotliny a Bánovskej pahorkatiny. Pri vhodných podmienkach je možné pozorovať južnú časť Malej Fatry, Kremnické vrchy, Vtáčnik či Biele Karpaty.[7]
PrístupUpraviť
- po
značke po hlavnom hrebeni:
- z juhu z Rokoša cez Kšiniansku poľanu
- zo severu zo sedla pod Capárkou
- po
značke z obce Liešťany - po
značke cez Kšiniansku poľanu:
- z obce Rudnianska Lehota
- z obce Kšinná[3]
ReferencieUpraviť
- ↑ Strážovské vrchy – Trenčianske Teplice. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2001.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 55.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2021-11-22]. Dostupné online.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2021-11-22]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2021-11-22]. Dostupné online.
- ↑ Maheľ, M. (ed.), Kahan, Š., Gross, P., Vaškovský, I. a Salaj, J., 1981: Geologická mapa Strážovských vrchov 1:50 000. GÚDŠ, Bratislava.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2021-11-22]. Dostupné online.
Pozri ajUpraviť
- Suchý – geomorfologická časť
- Nitrické vrchy – geomorfologický podcelok
- Zoznam vrcholov v Strážovských vrchoch