Rokoš (vrch)

vrch v Strážovských vrchoch
O národnej prírodnej rezervácii pozri Rokoš (národná prírodná rezervácia).

Rokoš (1 009,9[1] m n. m.)[2] je druhý najvyšší vrch Nitrických vrchov, geomorfologického podcelku Strážovských vrchov. Leží približne 8 km severozápadne od mesta Nováky.[3]

Rokoš
vrch
Pohľad od východu
Štát Slovensko Slovensko
Región Trenčiansky kraj
Okresy Prievidza, Bánovce nad Bebravou
Obce Nitrianske Rudno, Uhrovské Podhradie
Časť Rokoš
Pohorie Strážovské vrchy
Podcelok Nitrické vrchy
Povodie Nitra
Nadmorská výška 1 009,9 m n. m.
Súradnice 48°46′16″S 18°26′03″V / 48,771111°S 18,434167°V / 48.771111; 18.434167
Najľahší výstup po značke z Uhrovského Podhradia
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Trenčianskeho kraja
Poloha v rámci Trenčianskeho kraja
Poloha v rámci Trenčianskeho kraja
Wikimedia Commons: Rokoš
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Poloha upraviť

Nachádza sa v južnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Nitrické vrchy a jej časti Rokoš.[4] Vrch leží v Trenčianskom kraji, na hranici okresov Prievidza a Bánovce nad Bebravou a na jeho vrchole sa stretávajú hranice katastrálnych území obcí Nitrianske Rudno a Uhrovské Podhradie.[5] Najbližšími vrcholmi sú južným smerom po hrebeni ležiaci Malý Rokoš (953 m n. m.), východne ležiaca Plevňa (901 m n. m.) a Predný Rokoš (812 m n. m.), severne v hlavnom hrebeni situovaná Košútova skala (840 m n. m.) a západne, v bočnom hrebeni ležiaca Srnná (620 m n. m.).[3]

Opis upraviť

Dominantný vrch južnej časti pohoria je súčasťou hlavného hrebeňa Nitrických vrchov, ktorý vedie od Homôľky juhozápadným smerom cez Suchý vrch. Masívny hrebeň Nitrických vrchov vybieha nad severný okraj Podunajskej pahorkatiny, rozkladajúcej sa južným a juhozápadným smerom. Východne leží Rudnianska kotlina, čoby geomorfologický podcelok Hornonitrianskej kotliny a práve tieto nížiny umožňujú ďaleké rozhľady najmä južným a juhozápadným smerom. Pomerne husto zalesnený vrch poskytuje obmedzené výhľady, napriek tomu zastáva významné miesto medzi turisticky vyhľadávanými lokalitami. Napriek značnej relatívnej výške, dosahujúcej oproti okolitým nížinám cca 700 metrov, patrí medzi najľahšie dostupné tisícovky západného Slovenska. Najbližšími sídlami sú na západnom úpätí Uhrovské Podhradie a Omastiná, na východnom úpätí sú to Nitrianske Rudno, Diviaky nad Nitricou a Diviacka Nová Ves. Západnú časť hrebeňa odvodňuje Podhradský potok a Omastiná do Radiše a Bebravy, východné svahy odvodňuje Diviacky potok do Nitrice. Veľká časť vrchu patrí do rovnomennej národnej prírodnej rezervácie.[3]

Výhľady upraviť

Vrchol Rokoša pokrýva zmiešaný les a preto obmedzené výhľady ponúkajú menšie lokality s riedkou vegetáciou. Vysoká nadmorská výška a zvažujúci sa terén v okolí tak umožňujú ďaleký rozhľad najmä západným a južným smerom. Mimo blízkych kotlín je výborný výhľad na Vtáčnik a okolité časti Strážovských vrchov, dobre viditeľné sú aj Považský Inovec a Tribeč. Výnimočne možno pozorovať Pohronský Inovec, Kremnické vrchy, Nízke Tatry, Veľkú i Malú Fatru a Biele Karpaty.[6]

Prístup upraviť

Referencie upraviť

  1. Turistický atlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2004. ISBN 80-8042-402-0. Kapitola Mapová časť, s. 55.
  2. Strážovské vrchy – Trenčianske Teplice. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2001.
  3. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2020-08-09]. Dostupné online.
  4. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2021-01-28]. Dostupné online.
  5. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2021-01-28]. Dostupné online.
  6. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2021-01-28]. Dostupné online.

Pozri aj upraviť

Iné projekty upraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rokoš (vrch)

Externé odkazy upraviť