Rytiersky rád krížovníkov s červenou hviezdou
Rytiersky rád krížovníkov s červenou hviezdou (lat. Ordo militaris Crucigerorum cum rubea stella, O.Cr., O.Crucig.) je jediný rád českého pôvodu, ktorý sa vyvinul z laického špitálskeho bratstva, založeného v roku 1233 sv. Anežkou Přemyslovnou (* 1211 – † 1282) pri Kostole sv. Haštala v Prahe.
| Rytiersky rád krížovníkov s červenou hviezdou | |
 | |
| Základné informácie | |
|---|---|
| Latinský názov | Ordo militaris Crucigerorum cum rubea stella |
| Krátky názov | O.Cr., O.Crucig. |
| Motto | Concordia res parva crescunt. Discordia res maxima dilabuntur (Svornosťou nepatrné veci rastú. Nesvornosťou sa aj najväčšie veci rozpadávajú) |
| Patrón | svätá Anežka Česká svätý Augustín z Hippa svätý Ján Nepomucký a ostatní patróni Českých krajín |
| Vznik | 1233 1237 pápež Gregor IX. povýšil bratstvo na rád |
| Typ | pôvodne: rytiersko-vojenský rád, dnes: mníšsky rád |
| Úloha | pôvodne: ochrana pútnikov a služba chorým; dnes: duchovná správa niekoľkých farností, finančná podpora nemocníc |
| Sídlo |
|
| Veľmajster | Jozef Šedivý |
| Pôsobenie | Česko a Rakúsko |
| Jazyk | čeština, nemčina, latinčina |
| Celkový počet členov | 18 |
| Ďalšie informácie | |
| Wikimedia Commons | Rytiersky rád krížovníkov s červenou hviezdou |
| Webová stránka | https://krizovnici.eu/ |
História upraviť
V roku 1237 povýšil pápež Gregor IX. bratstvo na rád s rehoľnými pravidlami. Od roku 1238 mal rád už vlastnú samosprávu. Po kratšom pobyte pri Kostole sv. Petra na Poříčí sa v roku 1252 krížovníci trvalo usídľujú pri Juditinom moste, kde bol vzápätí vybudovaný kláštor, špitál Svätého Ducha s Kostolom sv. Františka.[1] Z výhodnej polohy konventu pri dôležitej obchodnej trase vyplývali rehoľníkom aj isté povinnosti (opevňovacie práce, údržba mosta a i.).[1] Pražský konvent sa stal hlavným sídlom najvyššieho predstaveného. Po svojom vzniku sa rád rýchlo rozšíril na území Moravy, Sliezska, Poľska i Uhorska. Hlavnou patrónkou rádu je jeho zakladateľka sv. Anežka Přemyslovna (sv. Anežka Česká), ktorej liturgický kult bol krížovníkom povolený Svätou stolicou už v stredoveku, teda dávno pred jej blahorečením (3. decembra 1874) a svätorečením (12. novembra 1989). Vedľa sv. Augustína, ktorého rehoľou sa rád riadi, si osobitne uctieva tajomstvo utrpenia Krista a ďalej úcta k sv. Krížu, najmä jeho Nájdenie a Povýšenie. Preto je rádom tiež ctená sv. Helena, sv. Konštantín Veľký a cisár Hérakleios, ako aj sv. Florián, sv. Ján Nepomucký i ostatní českí patróni, ako zvláštny ochrancovia rýdzo tohto českého rádu. Krížovníci, ktorí vznikli zo špitálskeho bratstva, sa starali o chorých chudobných a pútnikov, avšak väčšina ich nemocníc (špitálov) a hospicov zanikla počas husitských vojen. Kongregácia pre inštitúty zasväteného života a pre spoločnosti apoštolského života vymenovala 20. júna 2011 P. PharmDr. Mgr. Jozefa Šedivého, O. Cr. 48. veľmajstrom a generálom Rytierskeho rádu krížovníkov s červenou hviezdou na dobu 6 rokov. Slávnostné uvedenie do úradu prebehlo 14. septembra 2011 v hlavnom rádovom Kostole sv. Františka z Assisi pri Karlovom moste.[2]
Erb upraviť
Erb rádu tvorí pôvodne rovnoramenný červený kríž na čiernom plášti, od roku 1252 dolu doplnený o červenú hviezdu. Použitie týchto farieb sa prieči zaužívaným heraldickým pravidlám (tzv. kladenie „farby na farbu“). Neskôr sa objavuje aj tlapovitý kríž. V priebehu 17. storočia prevládal kríž kotvicový a až začiatkom a hlavne v priebehu 18. storočia prevládol kríž osemhrotý, všeobecne zvaný maltézsky. Najprv bol rádový kríž prevýšený čiernym klobúkom, spravidla zo štyrmi strapcami, ale od roku 1701 začal veľmajster Franchimont užívať na jeho mieste mitru a berlu. Barok obohatil rádový erb ešte o ďalšie honosné prvky, a to o veľmajstrovský klobúk, zvaný galerus (biely so zlatou stuhou), o meč a šíp, ktoré sú umiestnené na hornej hrane štítu, alebo je nimi štít podložený. Erbonosičmi sa stali postavy sv. Heleny a sv. Konštantína (právoplatne svätorečený pravoslávnou cirkvou, ale v katolíckej cirkvi nebol nikdy oficiálne kanonizovaný). Snáď aj preto býva tento erbonosič niekedy interpretovaný ako cisár Herakleios.[2]
Odev upraviť
Odev krížovníkov tvorila pôvodne čierna kapucňa, škapuliar, surcot (čiže vrchná sukňa) a plášť zdobený červeným rovnoramenným krížom, od roku 1252 doplnený dolu o červenú hviezdu. V roku 1292 povolil pápež Mikuláš IV. nosiť krížovníkom meč, ktorý však pri príchode do konventu museli odovzdávať predstavenému. Dnes sa rehoľný odev krížovníkov skladá z čierneho taláru, zdobeného dvoma bielymi jazýčkami na koláriku, aké predtým nosievalo aj svetské duchovenstvo, a osemhrotovým červeným krížom, dole sprevádzaným šesťhrotovou červenou hviezdou, ktorý je vyšitý aj na ľavej strane čierneho rádového plášťa. Veľmajster si od čias baroka oblieka drahocenný hermelínový plášť, okolo šije má zavesenú kolanu s rádovým odznakom a na boku nosí skvostný meč. Hlavu mu pokrýva veľmajsterský hodvábny klobúk, zvaný galerus.[2][3]
Súčasnosť upraviť
V súvislosti s relatívnym poklesom počtu duchovenstva, prechádza k postupnému pretvoreniu špitálskeho rádu na rád rehoľných kanonikov, ktorých hlavnou činnosťou je duchovná správa v inkorporovaných farách. Rád však dodnes finančne podporuje činnosť mnohých nemocníc, hoci sám žiadnu nespravuje. Krížovníci v súčasnosti spravujú tiež význačný Kostol sv. Karla Boromejského vo Viedni.
Galéria upraviť
-
Wenzel Friedrich Hlava, prepošt krížovníkov, 1807 -
Pečať pražského prepošta rádu, okolo roku 1700 -
Krížovnícky erb na kostole sv. Jakuba Väčšieho, Popovice u Benešova -
Krížonvícky dvor v pražskom Hloubětíne -
Portál fary v Řevniciach (Česko) z krížovníckym znakom a sochou Dobrého pastiera -
Krížovník v typickom rádovom odeve
Aktivity rádu na Slovensku upraviť
Krížovníci podporili v roku 2017, na intervenciu člena krížovníckeho rádu J.M. can. Mgr. Jiřího Hladíka O. Cr, preláta, medzinárodný projekt obnovy neskorobarokovej sochy sv. Jána Nepomuckého v Divine. Projekt bol podporený vďaka skutočnosti, že sv. Ján Nepomucký je jeden z patrónov krížovníckeho rádu. Kamenná socha sv. Jána Nepomuckého bola vytesaná v roku 1796 a pôvodne stála vedľa cesty pri vstupe do Diviny. V roku 1822, počas masívnej povodne, voda sochu podmyla a odniesla.[4] Z týchto dôvodov sochu po nájdení (vtedy sa našla bez hlavy) premiestnili na súčasné miesto pod farou na nový murovaný podstavec. Socha je Národnou kultúrnou pamiatkou. V roku 2016 začala generálna obnova pamiatky, ktorá bola zrealizovaná pod záštitou Veľvyslanectva Nemeckej Spolkovej republiky na Slovensku. Sochu na novom podstavci, tentoraz vychádzajúceho z analógie tvorby neskorého baroka, v piatok 2. júna 2017 odhalil Joachim Bleicker, veľvyslanec Spolkovej republiky Nemecko na Slovensku spolu so starostom Diviny Emilom Molkom a autorom projektu Markom Sobolom. Následne ju požehnal Mons. Tomáš Galis, žilinský diecézny biskup.[5]
Externé odkazy upraviť
Referencie upraviť
- ↑ a b Křižovníci [online]. krizovnici.eu, [cit. 2018-04-11]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ a b c SOBOLA, Marek (ed.). Príbeh svätojánsky, Socha sv. Jána Nepomuckého v Divine / The Story of St. John, Statue of St. John of Nepomuk in Divina / ដំណើររឿងរបស់ St. John, រូបចម្លាក់ St. John Nepomuk នៅក្រុង Divina / Die Johannisgeschichte, Die Staute des hl. Johannes Nepomuk in Divina / Историята на св. Ян, Статуята на св. Ян Непомуцки в Дивина. prvé. vyd. Žilina : Servare et Manere, o. z. a Kysucké múzeum v Čadci, 2017. ISBN 978-80-972614-3-6. S. 90 - 91.
- ↑ Křižovníci [online]. krizovnici.eu, [cit. 2018-04-11]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ V Divine zachránili sochu s neobyčajným príbehom | Žilinský večerník [online]. www.zilinskyvecernik.sk, [cit. 2018-04-11]. Dostupné online.
- ↑ V malej dedine v srdci Európy postavili most komunikácie a priateľstva – Žilinská diecéza – Rímskokatolícka cirkev [online]. www.dcza.sk, [cit. 2018-04-11]. Dostupné online.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rytiersky rád krížovníkov s červenou hviezdou
