Salzburské rokovania

Salzburské rokovania (iné názvy: salzburské porady[1], salzburský diktát; nem. Salzburger Verhandlungen, Salzburger Diktat) je označenie samitu delegácie Slovenskej republiky (v počiatočnom zložení Jozef Tiso, Vojtech Tuka, Alexander Mach, Matúš ČernákFerdinand Ďurčanský) s vrchnými predstaviteľmi nacistického Nemecka, najskôr s ministrom zahraničných vecí Joachimom von RibbentropomSalzburgu a následne s kancelárom a vodcom Adolfom Hitlerom v jeho horskom letnom sídle Berghof.[2] Obe stretnutia sa uskutočnili 28. júla 1940.[3] Ich priebeh a výsledky znamenali výrazný nemecký zásah do vnútropolitických pomerov Slovenska, ktorý bol reakciou najmä na oslabenie pronacistického radikálneho krídla Hlinkovej slovenskej ľudovej strany – Strany slovenskej národnej jednoty (HSĽS) na čele s V. Tukom a A. Machom.[4] Výsledkom salzburských rokovaní bola rekonštrukcia vlády (V. Tuka sa stal ministrom zahraničných vecí, A. Mach ministrom vnútra) a politické zmeny na osoh radikálov v HSĽS a v prospech posilnenia nemeckého vplyvu na Slovensku (príchod beráterov ap.).[5]

ReferencieUpraviť

  1. Jablonický a Kropilák 1970, s. 242
  2. 230 Záznam z časti rokovaní slovenskej delegácie s nemeckými predstaviteľmi v Salzburgu. In Dokumenty slovenskej národnej identity a štátnosti II, s. 263
  3. Letz 2012, s. 94-95
  4. Pekár 2007, s. 14-15
  5. Kamenec 2015, s. 165

Použitá literatúraUpraviť

Pozri ajUpraviť