Beráter
Beráter (z nem. Berater – poradca) bol predstaviteľ nacistického Nemecka, ktorý pôsobil vo vojnovej Slovenskej republike (SR) ako poradca vo vláde, na ministerstve alebo v inom ústrednom úrade štátnej správy, v generálnom sekretariáte Hlinkovej slovenskej ľudovej strany (HSĽS) alebo na hlavnom veliteľstve Hlinkovej gardy (HG).
Nemecké úrady vysielali beráterov buď z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť slovenských štátnych činiteľov (najaktívnejší boli v tomto smere predstavitelia radikálneho krídla HSĽS Vojtech Tuka a Alexander Mach). Postavenie beráterov nebolo právne zakotvené, napriek tomu mali na Slovensku diplomatické výsady.[1] Ich cieľom bolo zabezpečiť nacifikáciu režimu SR a dohliadať na to, aby slovenské zdroje čo najviac prispievali k nemeckému vojnovému úsiliu.[2]
Na Slovensku začali prví beráteri pôsobiť na základe Dôverného protokolu o hospodárskej a finančnej spolupráci medzi Nemeckou ríšou a štátom Slovensko, ktorý bol podpísaný 23. marca 1939 v Berlíne a pripojený k Zmluve o ochrannom pomere medzi Nemeckou ríšou a Slovenským štátom. Jeho znenie poznal len úzky okruh vládnych predstaviteľov. Článok II protokolu ustanovoval, že „Slovensko si vytvorí vlastnú menu a Slovenskú národnú banku ako centrálny ceduľový ústav,“ pričom Ríšskonemecká banka (Deutsche Reichsbank) „vyšle do riaditeľstva tejto banky poradcu, ktorý bude spolupracovať pri všetkých dôležitých rozhodnutiach“ a slovenská vláda „priberie tohto poradcu aj k zostavovaniu a plneniu svojho štátneho rozpočtu a bez jeho súhlasu neschváli žiadne úvery“.[3] Nemecko ich postavenie plne presadilo po salzburských rokovaniach v júli 1940.[1]
Na Slovensku pôsobilo asi 20 beráterov (spolu s viacerými spolupracovníkmi),[2] pričom najväčší vplyv mali v rokoch 1940 – 1941, za pôsobenia vyslanca Manfreda von Killingera. Úlohu beráterov vykonávali tiež členovia nemeckej vojenskej a policajnej misie. Medzi najvýznamenších beráterov patril Obersturmbannführer Viktor Nageler ako poradca pre HG, Erich Gebert ako poradca pre hospodárstvo a financie, Obersturmbannführer Albert Smagon ako poradca pre sociálne veci a Hauptsturmführer Dieter Wisliceny ako poradca pre židovskú otázku,[4] ktorého v roku 1944 nahradil ešte bezohľadnejší Hauptsturmführer Alois Brunner.[5] Po vypuknutí Slovenského národného povstania činnosť beráterov nahradila priama moc nemeckých okupačných síl.[4]
Referencie upraviť
- ↑ a b Gronský, Ján (2005), Komentované dokumenty k ústavním dějinám Československa, I. 1914 – 1945 (1. vyd.), Praha: Nakladatelství Karolinum, str. 485, ISBN 80-246-1027-2, pozn. 2
- ↑ a b Jablonický, J.[ozef]; Kropilák, M.[iroslav] (1970), „beráteri“, Slovník Slovenského národného povstania (2. vyd.), Bratislava: Nakladateľstvo Epocha, str. 26
- ↑ Pekár, Martin (2015), Komentované pramene k dejinám Slovenska 1939 – 1945 (1. vyd.), Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Filozofická fakulta, str. 83, ISBN 978-80-8152-268-0, https://www.academia.edu/18389719/Komentovan%C3%A9_pramene_k_dejin%C3%A1m_Slovenska_1939_-_1945, dok. č. 22
- ↑ a b Plevza, Viliam, ed. (1984), „beráteri“, Dejiny Slovenského národného povstania 1944, 5. zväzok, Encyklopédia odboja a SNP (1. vyd.), Bratislava: Nakladateľstvo Pravda, str. 38-39
- ↑ Základné pojmy, Bratislava: Dokumentačné stredisko holokaustu, [s. a.], http://www.holokaust.sk/basic-terms, dost. 2018-08-12