Schistosoma

Schistosoma je rod parazitických motolíc známych aj ako krvné motolice[1]. U človeka spôsobujú schistozomózu, ktorú považuje Svetová zdravotnícka organizácia za druhé socioekonomicky najničivejšie parazitické ochorenie (po malárii) so stovkami miliónov infikovaných po celom svete.[2][3]

Schistosoma
Schistosoma mansoni2.jpg
Schistosoma mansoni, dospelé jedince.
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Schistosoma
Weinland, 1858
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Dospelé jedince parazitujú na krvných kapilárach buď v mezentérii alebo plexe močového mechúra, v závislosti od infikujúceho druhu. Medzi motolicami a ploskavcami sú jedinečné v tom, že sú to gonochoristy s výrazným sexuálnym dimorfizmom medzi samcami a samicami. Samica môže vyprodukovať denne až tisíc vajíčok, ktoré sa uvoľňujú močom alebo výkalmi (podľa infikujúceho druhu) a tieto potom infikujú sladkú vodu. Vajíčko sa vo vode vyvinie na larvu. Larva (miracídium) potom musí prejsť cez medzihostiteľa, slimáka. V slimákovi prejde viacerými larválnymi štádiami. Až ďalšie larválne štádium (furkocerkária) môže infikovať cicavce priamym preniknutím cez kožu, kde sa potom zmení na schistosomulu. Následne larva migruje v tele hostiteľa a o mesiac dospieva. Prežívajú 3 až 7 rokov, zriedkavo dlhšie.[1]

Dospelé jedince zdieľajú všetky základné znaky radu Digenea. Majú základnú bilaterálnu symetriu, ústne a ventrálne prísavky, pokrytie tela syncytiálnou epidermou, uzavretú tráviacu sústavu pozostávajúcu z úst, pažeráka a bifurkačného slepého čreva; oblasť medzi tegumentom a tráviacou sústavou vyplnená voľnou sieťou mezodermových buniek a vylučovacím alebo osmoregulačným systémom založeným na plamienkových bunkách. Dospelé červy bývajú dlhé 10 – 20 mm (0,39–0,79 palca) a používajú globíny z hemoglobínu hostiteľa pre svoju vlastnú obehovú sústavu.

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie sa vyskytujú v týchto oblastiach (január 2017, v abecednom poradí): Afrika, Brazília, Kambodža, Karibik, Čína, Korzika, Indonézia, Laos, Stredný východ, Filipíny, Surinam a Venezuela.[4] Od roku 1965 sa v Európe nevyskytli žiadne prípady, až kým nedošlo v roku 2013 k prepuknutiu ochorenia na Korzike.[5]

ReferencieUpraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Schistosoma na anglickej Wikipédii.

  1. a b ONDRISKA, František, a kol. Klinická parazitológia. 1. vyd. Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave, 2016. ISBN 978-80-223-4217-9.
  2. Schistosomiasis Fact Sheet [online]. World Health Organization. Dostupné online.
  3. Schistosomiasis [online]. Centers for Disease Control and Prevention. Dostupné online.
  4. Schistosomiasis [online]. who.int, [cit. 2021-03-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  5. Jérôme Boissier; Sébastien Grech-Angelini; Bonnie L Webster. Outbreak of urogenital schistosomiasis in Corsica (France): an epidemiological case study. The Lancet Infectious Diseases, 2016, s. 971–979. DOI10.1016/S1473-3099(16)00175-4. PMID 27197551.

Iné projektyUpraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Schistosoma