Sela (hebr. סֶלָה‎, v Septuaginte starogr. diapsalma, iný prepis: diápsalma) je židovský hudobno-liturgický výraz s nejasným významom, ktorý sa v Starom zákone nachádza 74-krát.[1][2]

Výskyt upraviť

Slovo sela sa vyskytuje[3][4][5]:

V septuagintom preklade knihy žalmov sa nachádza ako diapsalma 92-krát.[6][7]

Nachádza sa v strede alebo na konci žalmu[1] alebo slohy[8], nikdy nie na začiatku[5].

Význam upraviť

Neexistuje zhoda medzi starovekými verziami Starého zákona a stredovekými židovskými komentátormi ohľadom významu a funkcie slova sela.[5]

Etymológia je problematická a aj masoretská vokalizácia je asi druhotná. Septuagintný preklad „diapsalma“ je rovnako nejasný ako hebrejský originál.[5] Hoci inde je výklad LXX prekladu jasnejší: „inštrumentálna medzihra“[7] alebo štrukturálny znak, ktorý člení žalm na slohy[9].

Pri súčasnom stave vedomostí nie je žiadne riešenie záhady slova sela možné.[5]

Možné vysvetlenia významu sú: značka pre medzihru, zopakovanie (refrénu), zosilnenie spevu, pozdvihnutie rúk či úklon, prestávka na požehnanie alebo hudobnú pauzu.[4][10]:64-65[10]:166-167[3][1][11]

Ján Zlatoústy píše: „Ak on (Dávid) poukázal zastať uprostred žalmu a dať nasledujúcu časť žalmu druhému zboru, tak takéto odovzdanie spevu žalmu sa nazvalo zmenou spôsobu spevu, diapsalma, v hebr. sela. A keď chcel Dávid uprostred žalmu zmenu na tzv. pastierske píšťaľky, to sa nazvalo odi diapsálmatos, pretože píšťalky prevzali hru ostávajúcej časti žalmu (Ž 9,17)“.[10]:64-65

Targúm, Aquilla a Vulgáta prekladajú výraz sela ako „navždy“ (podobne ako amen alebo aleluja)[3], Talmud ako „na veky vekov“.[11] Jakub z Edesy porovnáva sela s kresťanským amen.[2]

V (pravoslávnej) exegéze Ž 3,3 je k výskytu slova sela uvedené: „Na tomto mieste je tento termín použitý aj v súvislosti s prechodom od prorokovej ponosy k oslavnej óde na Božiu zvrchovanosť, neporaziteľnosť a majestát. Ide tu teda o obsahovú zmenu, ktorá snáď mohla vyžadovať zmenu prednesu alebo sprievodnej hudobnej melódie, príp. jej zosilnenie.“[10]:166-167

Referencie upraviť

  1. a b c sela. In: HERIBAN, Jozef. Príručný lexikón biblických vied. 3. opr. a dopl. vyd. Bratislava : Don Bosco, 1998. 1366 s. (Biblica; zv. 4.) ISBN 80-88933-07-2. S. 911 – 912.
  2. a b Sélah. In: NOVOTNÝ, Adolf. Biblický slovník. 2. zcela přepracované a rozšíř. vyd. Praha : Ústřední církevní nakladatelství, 1956. 1404 s. S. 864 – 865.
  3. a b c SELA. In: Nový biblický slovník. Ed. J. D. Douglas; preklad Alena Koželuhová et al. 2. vyd. Praha : Návrat domů, 2009. 1243 s. ISBN 978-80-7255-193-4. S. 913 – 914.
  4. a b Študijná Biblia. Banská Bystrica; [Bratislava] : Slovenská biblická spoločnosť; Porta libri, 2015. 2516 s. ISBN 978-80-8156-052-1. S. 834, 850.
  5. a b c d e PSALMS, BOOK OF. In: Encyclopaedia Judaica. Ed. Fred Skolnik. 2nd ed. Volume 16 Pes – Qu. Detroit : Macmillan Reference USA in association with the Keter Pub. House, 2007. ISBN 978-0-02-865944-2. S. 674 – 675.
  6. TRSTENSKÝ, František. Úvod do Knihy žalmov. 2. opr. a rozš. vyd. Ružomberok : Pedagogická fakulta Katolíckej univerzity, 2008. 145 s. ISBN 978-80-8084-299-4. S. 35.
  7. a b LIMBURG, James. PSALMS, BOOK OF. In: The Anchor Bible Dictionary. Volume 5. O – Sh. New York : Doubleday, 1992. 1230 s. ISBN 0-385-19363-7. S. 527.
  8. RENDTORFF, Rolf. Hebrejská bible a dějiny : úvod do starozákonní literatury. Vyd. 1. Praha : Vyšehrad, 1996. 376 s. ISBN 80-7021-190-3. S. 306.
  9. Žalmy. Preklad Veronika Černušková, Jana Plátová, Ladislav Tichý. Vyd. 1. Zväzok I : žalm 1–40 podle řeckého překladu Septuaginty. Praha : Vyšehrad, 2019. 152 s. (Septuaginta; zv. 3.) ISBN 978-80-7601-201-1. S. 17, 18.
  10. a b c d HUSÁR, Ján. Kniha žalmov : izagogika do knihy a exegéza žalmov prvej kafizmy. 1. vyd. Prešov : Vydavateľstvo Prešovskej univerzity, 2014. 409 s. ISBN 978-80-555-1086-6.
  11. a b Sela. In: RUNES, Dagobert D. Slovník judaizmu. Preklad Oľga Horská-Hadrabová. 1. vyd. Bratislava : Danubiapress, 1992. 184 s. ISBN 80-218-0113-1. S. 152.

Ďalšia literatúra upraviť

  • EISSFELDT, Otto. Einleitung in das Alte Testament : unter Einschluss der Apokryphen und Pseudepigraphen sowie der apokryphen- und pseudepigraphenartigen Qumrān-Schriften. 3., neubearb. Aufl. Tübingen : J. C. B. Mohr (Paul Siebeck), 1964. 1129 s. S. 612 – 613.