Sergej Konstantinovič Krikaľov
Sergej Konstantinovič Krikaľov (rus. Сергей Константинович Крикалёв, * 28. august 1958, Leningrad) je bývalý sovietsky, resp. ruský kozmonaut. V rokoch 1988 – 2005 absolvoval šesť kozmických letov s celkovou dĺžkou 803 dní a osem výstupov do vesmíru. Od roku 2005 drží rekord v celkovej dĺžke pobytu v kozme. Od marca 2009 je prvým civilným náčelníkom Strediská prípravy kozmonautov J. A. Gagarina v Hviezdnom mestečku.
| Sergej Krikaľov | |
| kozmonaut RKK Energija | |
 Sergej Krikaľov v roku 2005 | |
| Št. príslušnosť | ZSSR/Rusko |
|---|---|
| Narodenie | 28. august 1958 (66 rokov) Leningrad, Ruská SFSR, ZSSR (dnešné Rusko) |
| Predchádzajúce zamestnanie | strojársky inžinier |
| Čas vo vesmíre | 803 dní, 9 hodín, 38 minút |
| Kozmonaut od | 2. septembra 1985 |
| Misie | Sojuz TM-7/Mir Sojuz TM-12/Mir/ Sojuz TM-13 STS-60 STS-88/ISS Sojuz TM-31/ISS/ STS-102 Sojuz TMA-6/ISS |
| Znaky misií |      |
| Kozmonaut do | 27. marca 2009 |
Život
upraviťMladosť
upraviťSergej Krikaľov sa narodil v Leningrade, roku 1981 získal titul inžiniera na Leningradskom mechanickom inštitúte (dnes Baltská štátna technická univerzita "Vojenmech" D. F. Ustinova).[1] Roku 1981 nastúpil do NPO Energija, tu sa zúčastnil na vypracúvaní pokynov pre kozmonautov a palubnej dokumentácie, bol pridelený do Strediska riadenia letov v Koroľove, po strate spojenia sa Saľutom 7 roku 1985 bol v skupine, ktorá pripravovala opravárenský let ku stanici.[2]
Kozmonaut
upraviťČoskoro po nástupe do NPO Energija sa Krikaľov prihlásil medzi kozmonautov, v júni 1983 získal súhlas lekárov k výcviku. Členom oddielu kozmonautov NPO Energija sa stal 2. septembra 1985. Prešiel všeobecnou vesmírnou prípravou a 28. novembra 1986 získal kvalifikáciu skúšobný kozmonaut.[2] Bol zaradený v skupine pripravujúcej sa na lety raketoplán Buran, v posádke s kozmonautom Letecko-výskumného inštitútu Alexandrom Ščukinom.[3]
Prvý let (1988/89)
upraviťV marci 1988 bol prevedený do programu letov na orbitálnu stanicu Mir. V posádke Sojuzu TM-7 zamenil na poste palubného inžiniera Alexandra Kaleriho, vyradeného zo zdravotných dôvodov.[2] Sojuz TM-7 odštartoval 26 . novembra 1988 s Alexandrom Volkovom, Sergejom Krikaľovom a Jeanom-Loupom Chrétienom na palube. Chrétien sa po mesiaci vrátil s Vladimirom Titovom a Musom Manarovom. Na stanici zostali ako 4. základná posádka Volkov, Krikaľov a z predošlej posádky Valerij Poľakov. Trojica zostala na stanici do apríla 1989, keď sa vrátila na Zem, stanicu ponechali v automatickom režime letu.
Druhý let (1991/92)
upraviťOd júna 1990 bol palubným inžinierom záložnej posádky letu Sojuz TM-11 (v posádke s Anatolijom Arcebarským a Helen Sharmanovou).[2] Po štarte Sojuzu TM-11 sa posádka Arcebarskij, Krikaľov, Sharmanová stala hlavnou pre nasledujúci let. So Sojuzom TM-12 odštartovali 18. mája 1991, po prevzatí stanice od vtedajšej posádky táto so Sharmanovou pristála a Arcebarskij s Krikaľovom zostali na Mire ako 9. základná posádka. Krátko pred plánovaným pristátím bolo rozhodnuté o ponechaní Krikaľova v nasledujúcej základnej posádke. Vo výmennom Sojuze TM-13 v októbri 1991 totiž leteli rakúsky a kazašský kozmonaut, ktorí sa okamžite vrátili.[4] Preto mohol iba Arcebarského nahradiť Alexandr Volkov. Volkov s Krikaľovom pristáli 25. marca 1992. Krikaľovov druhý let tak trval 311 dní a 20 hodín, počas letu šesťkrát vystúpil do otvoreného vesmíru.[2]
Tretí let (1994)
upraviťV septembri 1992 bol vybraný pre prvý let ruského kozmonauta v americkom raketopláne. Od novembra 1992 sa v houstonskom stredisku NASA pripravoval na misiu STS-60. Tretíkrát sa vydal do vesmíru z mysu Canaveral na palube Discovery 3. februára 1994, raketoplán pristál 11. februára po 8 dňoch a 7 hodinách letu.[2]
V Houstone
upraviťOd apríla 1994 do februára 1995 pôsobil v Houstone ako náhradník Vladimira Titova pre let STS-63. Pri letoch programu Shuttle-Mir (STS-63, STS-71, STS-74 a STS-76) zastával funkciu vedúceho skupiny ruských pracovníkov Strediska riadenia letov pridelených do Houstonu.[2]
Štvrtý let (1998)
upraviťV januári 1996 bol vymenovaný za palubného inžiniera v Expedícii 1, štart sa odložil, preto bol medzitým zaradený do posádky STS-88. Raketoplán Endeavour odštartoval 4. decembra, pripojil k základnému bloku ISS Zarja blok Unity a pristál 16. decembra 1998. Let trval 11 dní 19 hodín.[2]
Piaty let (2000/01)
upraviťDňa 31. októbra 2000 napokon odštartovala v Sojuze TM-31 prvá základná posádka ISS (William Shepherd, Jurij Gidzenko a Sergej Krikaľov), ku stanici sa pripojili 2. novembra a zostali na nej do 19. marca 2001.[2][1]
Šiesty let (2005)
upraviťV októbri 2000 bol menovaný za veliteľa záložnej posádky Expedície 7.[2] Po havárii raketoplánu Columbia vo februári 2003 boli posádky niekoľkokrát zreorganizované, nakoniec bol Krikaľov určený za veliteľa Expedície 11. Na šiesty let odštartoval 15. apríla 2005 v Sojuze TMA-6, pristál 10. októbra 2005 po 179 dňoch letu.[1]
Po letoch
upraviťV máji 2006 bol predbežne určený za veliteľa záložnej posádky Expedície 17 a hlavnej Expedície 19, už v marci 2007 bol z prípravy odvolaný a nahradený Gennadijom Padalkom.[2]
Manažér
upraviťVo februári 2007 bol menovaný za viceprezidenta spoločnosti RKK Energija pre pilotované lety, pri zachovaní statusu kozmonauta. V lete 2007 po reorganizácii vedenia spoločnosti zostal len námestníkom hlavného konštruktéra spoločnosti.[1] V marci 2009 odišiel z oddielu kozmonautov aj vedenie spoločnosti Energija a prevzal funkciu náčelníka Vedeckovýskumného skúšobného strediska prípravy kozmonautov J. A. Gagarina.[1]
Rodina, záujmy
upraviťKrikaľov je ženatý, manželka je inžinierka v RKK Energija, majú dcéru.[2] Od roku 1977 sa venoval leteckej akrobacii na klzákoch, bol členom reprezentácie Leningradu (1980 – 81). Roku 1983 sa stal absolútnym majstrom Moskvy v leteckej akrobacii, reprezentoval Sovietsky zväz, neskôr Rusko. Roku 1997 bol na svetových majstrovstiev v Turecku členom víťazného ruského družstva, individuálne získal striebornú medailu. Roku 2001 na 2. svetových leteckých hrách v Barcelone bol hlavným trénerom ruskej reprezentácie.[2]
| „ | Ustanovil som rekord v počte dní strávených vo vesmíre. Ale na rekordoch nezáleží, dôležité sú výsledky. | “ |
| – Sergej Krikaľov | ||
Vyznamenania
upraviťReferencie
upraviť- ↑ a b c d e UFARKIN, Nikolaj Vasiljevič. Крикалёв Сергей Константинович [online]. Проект "Герои Страны"., [cit. 2009-04-09]. Dostupné online. (po rusky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m IVANOV, Ivan, a kol. Космическая энциклопедия astronóm [online]. Moskva: rev. 2009-01-13, [cit. 2009-04-08]. Kapitola Отряд космонавтов РКК «Энергия». Dostupné online. (po rusky)
- ↑ MARTÍNEK, František. Jednou a dost [online]. Malá encyklopédia kozmonautiky, rev. 2003-12-28, [cit. 2009-04-08]. Dostupné online.
- ↑ BURCEVOVÁ, N.. Космический долгожитель [online]. Moskva: Roskosmos, 2008-08-23, [cit. 2009-04-09]. Dostupné online. (po rusky)
Iné projekty
upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sergej Konstantinovič Krikaľov
Zdroj
upraviťTento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Sergej Krikaljov na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).
