Oddiel kozmonautov RKK Energija
Oddiel kozmonautov RKK Energija je jedným z oddielov kozmonautov v Rusku, resp. do roku 1991 v Sovietskom zväze. Vlastné skupina kozmonautov, formálne "skúšobných inžinierov", bola založená v apríli 1966 z iniciatívy vedenia CKBEM (vtedajší názov dnešnej RKK Energija[p 1]). V máji 1968 bola už úplne oficiálne reorganizovaná na oddiel kozmonautov. Členovia oddielu pravidelne obsadzujú miesta v ruských, predtým sovietskych, kozmických lodiach a orbitálnych staniciach.
Vznik oddielu
upraviťInžinieri OKB-1 prejavili záujem o účasť na kozmických letoch už v roku 1962, vedenie OKB a osobne Sergej Koroľov myšlienku podporoval a začal presadzovať vo vláde. Koncom roka 1962 boli v OKB-1 pre záujemcov zorganizované prednášky o raketách a raketových motoroch, konštrukcii kozmických telies, biológii a lekárstve, spojení, v lete 1963 aj zoskoky v aeroklube.[1]
V máji 1964 vláda rozhodla o úprave lode Vostok na trojmiestny variant nazvaný Voschod a účasti civilistov na lete. Do výberu pre Voschod 1 sa OKB-1 plne zapojilo, pre výber a prípravu budúcich kozmonautov vznikol v podniku útvar č. 90 (roku 1966 prečíslovaný na č. 731, neskôr zmenil označenie ešte niekoľkokrát), do ktorého čela bol postavený Sergej Anochin. Letu Voschodu 1 sa z OKB-1 zúčastnil Konstantin Feoktistov.[2]
Aj po lete Feoktistova vo Voschode tlačil Koroľov na vytvorenie oddielu. Vo vláde, resp. vojensko-priemyselnej komisii vlády ale nedosiahol úspech. Nezávisle od pozície nadriadených úradov na jar 1965 OKB-1 poslalo do Inštitútu lekársko-biologických problémov (IMBP) na prehliadky skupinu asi 50 (podľa niektorých zdrojov až 200) kandidátov, vrátane niekoľkých žien. Lekársky súhlas na výcvik získalo dvanásť z nich.[3]
Keď sa priblížili lety lodí Sojuz, pohla sa aj formálna stránka veci. 15. marca 1966 minister všeobecného strojárstva poveril OKB-1 prípravou civilných kozmonautov a 9. apríla 1966 Koroľovov nástupca Vasilij Mišin rozhodol o sformovaní skupiny kozmonautov, formálne nazvaných skúšobní inžinieri (rus. инженеры-испытатели), v útvare č. 90. Kozmonauti sa mali zúčastniť letov lodí Sojuz, L-1 a L-3. Dvanástka z minulého roka bola znova podrobená ďalšiemu kolu prehliadok v IMBP, do skupiny bolo nakoniec vymenovaných osem ľudí – Sergej Anochin, Jevgrafovič Bugrov, Vladislav Volkov, Georgij Grečko, Gennadij Dolgopolov, Alexej Jelisejev, Valerij Kubasov a Oleg Makarov. Všetci začali všeobecnú kozmickú prípravu v CKBEM, vrátane letov v beztiaži a nácviku pristátia na mori.[3][4]
V auguste 1966 spoločný výcvik s vojenskými kozmonautmi v CPK povolili vojaci až po vlastných lekárskych testoch iba štvorici Volkov, Jelisejev, Kubasov a Grečko (po mesiaci nahradený Makarovom), ostatní pokračovali vo výcviku v CKBEM. Od januára 1967 bola skupina rozšírená o Vitalija Sevastianova a Nikolaja Rukavišnikova, obaja boli zaradení do programu L-1.[3]
27. marca 1967 vláda stanovila postup pri výbere a výcviku kozmonautov. Súčasne rozhodla o vytvorení oddielov kozmonautov v rezortoch – ministerstva obrany, všeobecného strojárstva, zdravotníctva a Akadémii vied.[p 2] V auguste 1967 prípravu v rámci programu L-3 začali v CKBEM Anochin, Bugrov, Dolgopolov a traja nováčikovia Nikitskij, Pacajev a Jazdovskij. 27. mája 1968 bol príkazom ministra všeobecného strojárstva založený oddiel kozmonautov CKBEM a do oddielu bolo zaradených 9 z členov doterajšej skupiny, totiž Volkov, Grečko, Jelisejev, Kubasov, Makarov, Pacajev, Rukavišnikov, Sevastianov a Jazdovskij. Ďalej Konstantin Feoktistov (jediný sa skúsenosťami kozmického letu) a Vladimir Fartušnyj z Inštitútu elektrozvárania Akadémie vied Ukrajiny v Kyjeve.[3]
Doplňovanie oddielu
upraviťInžinieri z CKBEM/NPO Energija/RKK Energija si podávali žiadosti na zaradenie do oddielu, vhodní kandidáti boli poslaní na pozorovanie do IMBP a priebežne získavali súhlas Hlavnej lekárskej komisie na výcviku. Potom (aj po niekoľkých letoch) Štátna medzirezortná komisia dávala odporúčanie na zaradenie do oddielu ako skúšobného kozmonauta. Ku kozmonautom oddielu CKBEM tak prišli v marci 1972 Boris Andrejev, Valentin Lebedev a Jurij Ponomariov. Už po roku (v marci 1973) ešte Vladimir Aksionov, Alexandr Ivančenkov, Valerij Riumin a Gennadij Strekalov. Po dlhšej prestávke bolo do oddielu prijatých sedem nových kozmonautov v decembri 1978.[5][6]
Začiatkom 80. rokov bol zmenený postup prijímania kozmonautov. Štátna medzirezortná komisia odporúčala uchádzačov na zaradenie do oddielu ako "kandidáta na skúšobného kozmonauta", po absolvovaní všeobecnej vesmírnej prípravy v stredisku NPO Energija a stáži v Hviezdnom mestečku, kandidátovi Medzirezortná kvalifikačná komisia priznala kvalifikáciu "skúšobný kozmonaut".
V rokoch 1980 – 1983 boli prijaté dve ženy, ďalšia bola prevedená z inej organizácie. V rokoch 1983 – 1989 prišlo do oddielu deväť nových kozmonautov. V deväťdesiatych rokoch bol oddiel rozširovaný o 2 – 3 členov spravidla po dvoch rokoch, celkovo bolo prijatých jedenásť nováčikov. V novom storočí prebehli dva nábory. Roku 2003 boli prijatí traja kandidáti. Pri nábore roku 2006 bol medzi zamestnancami spoločnosti tak nízky záujem, že bola zrušená podmienka aspoň troch rokov zamestnania v spoločnosti, napriek tomu boli prijatí len dvaja kandidáti.[1][7]
Lunárny program
upraviťV druhej polovici roka 1966 sa rozbehol sovietsky lunárny program. Pozostával z troch častí. V lodi Sojuz si kozmonauti mali nacvičiť stretávanie a spájanie lodí v kozme, v lodi L-1 obletieť Mesiac a v lodi L-3 pristáť na Mesiaci.
Sojuz
upraviťOd septembra 1966 sa v CPK spoločne s vojenskými kozmonautmi pripravovali na let Sojuzom Volkov, Jelisejev, Kubasov a Grečko, ten si po mesiaci zlomil nohu a bol nahradený Makarovom, už v januári 1967 opätovne prideleným do programu L-1. Po niekoľkých neúspechoch (lety Sojuzu 1, Sojuzu 2 a 3) sa Sojuz 4 a 5 spojili a Jelisejev a Chrunov (z CPK) preručkovali po vonkajšom povrchu lode z jednej do druhej. V septembri 1969 sa Jelisejev, Kubasov a Volkov zúčastnili skupinového letu troch Sojuzov, pokus o spojenie Sojuzu 7 a 8 a prestup kozmonautov novým stykovacím uzlom vnútrom lode sa nepodaril.
Program Sojuz pokračoval dlhodobým letom Sojuzu 9 v júni 1970. 17 dní a 16 hodín vtedy strávil vo vesmíre Nikolajev z oddielu CPK a Sevastianov. V záložných posádkach boli za CKBEM Grečko a Jazdovskij.
Stretnutie a spojenie lunárneho orbitálneho a pristávacieho modulu mal nacvičiť ďalší let Sojuzu v rámci programu Kontakt. Na let sa z kozmonautov oddielu pripravovali od mája 1969 Pacajev, od marca 1970 aj Makarov a Rukavišnikov, neskôr tiež Jazdovskij a Grečko. V júli 1971 bol let zrušený a kozmonauti preradení.
Programy L-1 a L-3
upraviťNa oblet Mesiaca (loď L-1) sa v Hviezdnom mestečku spoločne s vojenskými kolegami od januára 1967 pripravovali Sevastianov, Rukavišnikov a Makarov, neskôr aj Grečko.
Do skupiny určenej na pristátie na Mesiaci (loď L-3) boli v septembri 1967 začlenení Anochin, Bugrov, Nikitskij (neboli v máji 1968 zaradení do oddielu CKBEM a odišli), Jazdovskij (iba do roku 1968) a Pacajev. Od začiatku roka 1968 aj Makarov, Sevastianov a Rukavišnikov, krátko aj Feoktistov. Už vo februári 1969 boli Grečko a Sevastianov preradení do skupiny pripravujúcej sa na let troch Sojuzov. V máji 1969 Pacajev a v januári 1970 Rukašvinikov s Makarovom prešli do programu Kontakt. V programoch L-1 a L-3 tak neostal nikto.[1]
Orbitálna stanica – Saľut 1, Saľut 4
upraviťRoku 1970 sa rozbehol program Saľut. V júni až septembri boli sformované trojčlenné posádky pre stanice, pozostávajúce z kozmonautov oddielov CPK a CKBEM. Do kozmu leteli vždy veliteľ z CPK a dvaja kozmonauti oddielu CKBEM. Pri prvom lete – Sojuzu 10 – sa kozmonautom nepodarilo prestúpiť do stanice. V nasledujúcom Sojuze 11 po úspešnom štvortýždennom lete posádka zahynula pri pristátí.
Po nešťastí bol počet kozmonautov lietajúcich v Sojuze znížený na dvoch. Bolo zavedené pravidlo, že kapitán lode je kozmonaut oddielu CPK, palubný inžinier člen oddielu CKBEM. Pokusy o vypustenie ďalších staníc roku 1972 a 1973 sa nestretli z úspechom, upravené Sojuzmi boli využité k dvom samostatným letom (Sojuz 12 a 13). Ďalšie úspešné vypustenie orbitálnej stanice radu Saľut prebehlo až v decembri 1974. Stanica Saľut 4 bola počas roka 1975 obývaná dvakrát, jeden let pri spojení neuspel.
Sojuz – Apollo
upraviťPo rozhodnutí o vykonaní letu Sojuz-Apollo boli pre program vyčlenení Andrejev, Ivančenkov, Rukašvinikov a Kubasov. Rukavišnikov bol zaradený do skúšobného letu Sojuzu 18, Kubasov sa zúcastnil sovietsko-amerického letu.
Orbitálna stanica – Saľut 6, Saľut 7, Mir
upraviťV septembri 1977 bola vypustená ďalšia orbitálna stanica – Saľut 6. Obývaná bola dvojčlennými posádkami. Prvý pokus o obývanie stanice (let Sojuz 25 s dvoma nováčikmi Kovaľonokom a Riuminom) nebol úspešný. Preto bolo zavedené pravidlo, že v každej posádke bude aspoň jeden skúsený kozmonaut.[8]
Koncom roka 1976 začali výcvik v Hviezdnom mestečku prví zahraniční kozmonauti, vrátane česko-slovenských, v rámci programu Interkozmos. Medzinárodné posádky navštevovali počas týždňového letu orbitálnu stanicu, veliteľom bol vždy sovietsky kozmonaut s letovou skúsenosťou. Vzhľadom na nedostatok takých kozmonautov v oddiele CPK, boli do programu zaradení aj členovia oddielu NPO Energija Rukavišnikov (náhradník česko-slovenského letu, letel s Bulharom) a Kubasov (náhradník poľského letu, letel s Maďarom). Boli to prvé prípady, keď v posádke nebol kozmonaut – vojak z CPK.
Na stanicu Saľut 7 od roku 1982 a jej podstatne mohutnejšieho nástupcu Mir, v rokoch 1986 – 2000, lietali kozmonauti v trojmiestnych lodiach Sojuz T (od 1986 Sojuz TM). Členovia oddielu NPO Energija (od 1994 premenovanej na RKK Energija) zastávali v posádkach tradične funkciu palubných inžinierov, kapitán bol vždy z oddielu CPK, tretí člen posádky bol doplnený v závislosti na programe letu.
Raketoplán Buran
upraviťVedenie NPO Energija zastávalo názor, že aj v raketopláne Buran, tak ako v ostatných kozmických lodiach, musí letieť vedľa pilota-veliteľa palubný inžinier z ich oddielu.[9] Na lety raketoplánom boli pridelení:[1]
- Alexandr Balandin (1979 – 1984)
- Alexandr Lavejkin (1979 – 1984)
- Musa Manarov (1979 – 1982)
- Valentin Lebedev (1983 – 1986)
- Alexandr Ivančenkov (1983 – 1992)
- Gennadij Strekalov (1985 – 1988)
- Sergej Krikaľov (1986 – 1988)
Orbitálna stanica – ISS
upraviťNa stanicu ISS lietajú zástupcovia oddielu RKK Energija pravidelne v rámci ruskej polovice posádky. O miesta sa kozmonauti oddielu Energija delia s členmi oddielu CPK, vzhľadom na komplikované zostavovanie posádok bolo pravidlo o dôstojníkov z CPK a palubných inžinieroch z Energije opustené.[4] Ruských kozmonautov do posádok vyberá komisia zložená zo zástupcov Roskosmosu, CPK a RKK Energija.
Náčelníci oddielu
upraviť- Sergej Anochin 23. mája 1966 – 27. marca 1974
- Oleg Makarov 27. marca 1974 – 1977
- Vitalij Sevastianov 5. januára 1977 – 9. februára 1979
- Valerij Kubasov 1979 – 1985
- Gennadij Strekalov 25. marca 1985 – 2003
- Pavel Vinogradov 6. februára 2003 – 30. októbra 2007
- Jurij Usačov 30. októbra 2007 -
Prehľad kozmonautov oddielu
upraviťUvedení sú členovia skupiny skúšobných inžinierov, ktorá vznikla 23. mája 1966, a členovia oddielu kozmonautov založeného 27. mája 1968.
V stĺpci „V odieli od“ je uvedený dátum zaradenia do oddielu, iba u účastníkov posledných náborov (od roku 2003) je uvedený dátum odporúčania Medzirezortnej komisie pre výber kozmonautov na zaradenie do oddielu.
Meno | Narodenie úmrtie |
V oddieli od | Lety | Celkom v kozme | V oddieli do |
---|---|---|---|---|---|
Sergej Nikolajevič Anochin | 1. apríl 1910 15. apríl 1986 |
23. mája 1966 | 27. mája 1968 | ||
Vladimir Jevgrafovič Bugrov | 18. január 1933 | 23. mája 1966 | 27. mája 1968 | ||
Vladislav Nikolajevič Volkov | 23. november 1935 30. jún 1971 |
23. mája 1966 | Sojuz 7, 1969 Sojuz 11/Saľut 1, 1971 |
28d 17h 2m | 30. júna 1971 |
Georgij Michajlovič Grečko | 25. máj 1931 | 23. mája 1966 | Sojuz 17/Saľut 4, 1975 Sojuz 26/Saľut 6, 1977/78 Sojuz T-14/Saľut 7/T-13, 1985 |
134d 20h 33m | 5. júna 1986 |
Gennadij Alexandrovič Dolgopolov | 25. máj 1931 | 23. mája 1966 | 3. mája 1967 | ||
Alexej Stanislavovič Jelisejev | 13. júl 1934 | 23. mája 1966 | Sojuz 5, 1969 Sojuz 8, 1969 Sojuz 10, 1971 |
8d 22h 23m | 19. decembra 1985 |
Valerij Nikolajevič Kubasov | 7. január 1935 | 23. mája 1966 | Sojuz 6, 1969 Sojuz 19, 1975 Sojuz 36, 1980 |
18d 17h 59m | 19. decembra 1985 |
Oleg Nikolajevič Makarov | 6. január 1933 28. května 2003 |
23. mája 1966 | Sojuz 12, 1973 Sojuz 18a, 1975 Sojuz 27/Saľut 6, 1978 Sojuz T-3/Saľut 6, 1980 |
20d 17h 22m | 3. novembra 1993 |
Vitalij Ivanovič Sevastianov | 8. júl 1935 | 31. januára 1967 | Sojuz 9, 1970 Sojuz 18/Saľut 4, 1975 |
80d 16h 19m | 30. decembra 1993 |
Nikolaj Nikolajevič Rukašvinikov | 18. september 1932 19. október 2002 |
1. februára 1967 | Sojuz 10/Saľut 1, 1971 Sojuz 16, 1974 Sojuz 33, 1979 |
9d 21h 11m | 7. júla 1987 |
Vladimir Petrovič Nikitskij | 8. marec 1939 | 18. augusta 1967 | 27. mája 1968 | ||
Viktor Ivanovič Pacajev | 19. jún 1933 30. jún 1971 |
18. augusta 1967 | Sojuz 11/Saljut 1 | 23d 18h 22m | 30. júna 1971 |
Valerij Alexandrovič Jazdovskij | 8. jún 1930 | 18. augusta 1967 | 1. júla 1982 | ||
Konstantin Petrovič Feoktistov | 7. február 1926 | 27. mája 1968 | Voschod 1, 1964 | 1d 0h 17m | 28. októbra 1987 |
Boris Dmitrijevič Andrejev | 6. október 1940 | 22. marca 1972 | 5. septembra 1983 | ||
Valentin Vitaljevič Lebedev | 14. apríl 1942 | 22. marca 1972 | Sojuz 13, 1973 Sojuz T-5/Saľut 7, 1982 |
219d 6h 0m | 4. novembra 1989 |
Jurij Anatoljevič Ponomariov | 24. marec 1932 13. apríl 2005 |
22. marca 1972 | 11. apríla 1983 | ||
Vladimir Viktorovič Aksionov | 1. február 1935 | 21. marca 1973 | Sojuz 22, 1976 Sojuz T-2/Saljut 6, 1980 |
11d 20h 12m | 17. októbra 1988 |
Alexandr Sergejevič Ivančenkov | 28. september 1940 | 21. marca 1973 | Sojuz 29/Saľut 6/Sojuz 33, 1978 Sojuz T-6/Saľut 7, 1982 |
147d 12h 38m | 3. novembra 1993 |
Valerij Viktorovič Riumin | 16. august 1939 | 21. marca 1973 | Sojuz 25, 1977 Sojuz 32/Saľut 6/Sojuz 34, 1979 Sojuz 35/Saľut 6/Sojuz 37, 1980 STS-91/Mir, 1998 |
371d 17h 27m | 28. októbra 1987 |
Gennadij Michajlovič Strekalov | 28. október 1940 25. december 2004 |
21. marca 1973 | Sojuz T-3/Saľut 6, 1980 Sojuz T-8, 1983 Sojuz T-10a, 1983 Sojuz T-11/Saľut 7/T-10, 1984 Sojuz TM-10/Mir, 1990 Sojuz TM-21/Mir/STS-71, 1995 |
268d 22h 25m | 17. januára 1995 |
Alexandr Pavlovič Alexandrov | 20. február 1943 | 8. decembra 1978 | Sojuz T-9/Saľut 7, 1983 Sojuz TM-3/Mir, 1987 |
309d 18h 3m | 26. októbra 1993 |
Alexandr Nikolajevič Balandin | 30. júl 1953 | 8. decembra 1978 | Sojuz TM-9/Mir, 1990 | 179d 1h 18m | 17. októbra 1994 |
Alexandr Ivanovič Lavejkin | 21. apríl 1951 | 8. decembra 1978 | Sojuz TM-2/Mir | 174d 3h 26m | 28. marca 1994 |
Musa Chiramanovič Manarov | 22. marec 1951 | 8. decembra 1978 | Sojuz TM-4/Mir/TM-6, 1987/88 Sojuz TM-10/Mir, 1990/91 |
541d 0h 31m | 23. júla 1992 |
Viktor Petrovič Savinych | 7. marec 1940 | 8. decembra 1978 | Sojuz T-4/Saľut 6, 1981 Sojuz T-13/Saľut 7/T-14, 1985 Sojuz TM-5/Mir, 1988 |
252d 17h 38m | 9. februára 1989 |
Alexandr Alexandrovič Serebrov | 15. február 1944 | 8. decembra 1978 | Sojuz T-7/Saľut 7/T-5, 1982 Sojuz T-8, 1983 Sojuz TM-8/Mir, 1989/90 Sojuz TM-17/Mir, 1993/94 |
372d 22h 54m | 10. mája 1995 |
Vladimir Alexejevič Soloviov | 11. november 1946 | 8. decembra 1978 | Sojuz T-10/Saľut 7/T-11, 1984 Sojuz T-15/Saľut 7/Mir, 1986 |
361d 22h 50m | 18. februára 1994 |
Natalija Dmitrijevna Kulašovová | 14. marec 1956 | 26. septembra 1980 | 23. júla 1992 | ||
Irina Rudolfovna Proninová | 14. apríl 1953 | 16. marca 1981 | 23. júla 1992 | ||
Svetlana Jevgenevna Savická | 8. august 1948 | (prevedená z MMZ Skorosť) |
16. mája 1983Sojuz T-7/Saľut 7/T-5, 1982 Sojuz T-12/Saľut 7, 1984 |
19d 17h 7m | 27. októbra 1993 |
Sergej Alexandrovič Jemeľanov | 3. august 1951 5. december 1992 |
13. apríla 1984 | 9. júla 1992 | ||
Alexandr Jurievič Kaleri | 13. máj 1956 | 13. apríla 1984 | Sojuz TM-14/Mir, 1992 Sojuz TM-24/Mir, 1996/97 Sojuz TM-30/Mir, 2000 Sojuz TMA-3/ISS, 2003/04 |
609d 21h 52m | aktívny |
Andrej Jevgenievič Zajcev | 5. august 1957 5. máj 2010 |
10. novembra 1985 | 14. marca 1996 | ||
Sergej Konstantinovič Krikaľov | 27. august 1958 | 10. novembra 1985 | Sojuz TM-7/Mir, 1988/89 Sojuz TM-12/Mir/TM-13, 1991/92 STS-60, 1994 STS-88/ISS, 1998 Sojuz TM-31/ISS/STS-102, 2000/01 Sojuz TMA-6/ISS, 2005 |
803d 9h 41m | 27. marca 2009 |
Sergej Vasilievič Avdejev | 1. január 1956 | 3. júla 1987 | Sojuz TM-15/Mir, 1992/93 Sojuz TM-22/Mir, 1995/96 Sojuz TM-28/Mir/TM-29, 1998/99 |
747d 14h 14m | 14. februára 2003 |
Nikolaj Michajlovič Budarin | 29. apríl 1953 | 27. februára 1989 | STS-71/Mir/Sojuz TM-21, 1995 Sojuz TM-27/Mir, 1998 STS-113/ISS/Sojuz TMA-1, 2002/03 |
444d 1h 26m | 7. septembra 2004 |
Jelena Vladimirovna Kondakovová | 30. marec 1957 | 27. februára 1989 | Sojuz TM-20/Mir, 1994/95 STS-84/Mir, 1997 |
178d 10h 42m | 30. decembra 1999 |
Alexandr Fiodorovič Poleščuk | 30. október 1953 | 27. februára 1989 | Sojuz TM-16/Mir, 1993 | 179d 0h 44m | 25. marca 2004 |
Jurij Vladimirovič Usačov | 9. október 1957 | 27. februára 1989 | Sojuz TM-18/Mir, 1994 Sojuz TM-23/Mir, 1996 STS-101/ISS, 2000 STS-102/ISS/STS-105, 2001 |
552d 22h 27m | 5. apríla 2004 |
Pavel Vladimirovič Vinogradov | 31. august 1953 | 13. mája 1992 | Sojuz TM-26/Mir, 1997/98 Sojuz TMA-8/ISS, 2006 |
308d 16h 18m | aktívny |
Alexandr Ivanovič Lazutkin | 30. október 1957 | 13. mája 1992 | Sojuz TM-25/Mir, 1997 | 184d 22h 8m | 22. novembra 2007 |
Sergej Jevgenievič Treščov | 18. august 1958 | 13. mája 1992 | STS-111/ISS/STS-113, 2002 | 184d 22h 16m | 30. novembra 2006 |
Nadežda Vasilievna Kuželná | 6. listopadu 1962 | 16. júna 1994 | 27. mája 2004 | ||
Michail Vladislavovič Ťurin | 2. března 1960 | 16. júna 1994 | STS-105/ISS/STS-108, 2001 Sojuz TMA-9/ISS, 2006/07 |
344d 5h 9m | aktívny |
Konstantin Mirovič Kozejev | 1. december 1967 | 2. apríla 1996 | Sojuz TM-33/ISS/TM-32, 2001 | 9d 20h 0m | 22. novembra 2008 |
Sergej Nikolajevič Revin | 12. január 1966 | 2. apríla 1996 | aktívny | ||
Fiodor Nikolajevič Jurčichin | 3. január 1959 | 14. októbra 1997 | STS-112/ISS, 2002 Sojuz TMA-10/ISS, 2007 Sojuz TMA-19/ISS, 2010 |
207d 13h 4m a 5286 dní (prebiehajúci let) |
aktívny |
Oleg Ivanovič Skripočka | 24. december 1969 | 14. októbra 1997 | aktívny | ||
Michail Borisovič Kornijenko | 15. apríl 1960 | 10. apríla 1998 | Sojuz TMA-18/ISS, 2010 | 5360 dní (prebiehajúci let) |
aktívny |
Oleg Dmitrijevič Kononenko | 21. jún 1964 | prevedený z CSKB-Progress |
15. januára 1999Sojuz TMA-12/ISS, 2008 | 198d 16h 20m | aktívny |
Oleg Germanovič Artemjev | 28. december 1970 | 29. mája 2003 | aktívny | ||
Andrej Ivanovič Borisenko | 17. apríl 1964 | 29. mája 2003 | aktívny | ||
Mark Viačeslavovič Serov | 23. máj 1974 | 29. mája 2003 | aktívny | ||
Jelena Olegovna Serovová | 22. apríl 1976 | 11. októbra 2006 | aktívny | ||
Nikolaj Vladimirovič Tichonov | 23. máj 1982 | 11. októbra 2006 | aktívny | ||
Andrej Nikolajevič Babkin | 21. apríl 1969 | 28. apríla 2010 | aktívny | ||
Sergej Vladimirovič Kuď-Sverčkov | 23. august 1983 | 28. apríla 2010 | aktívny |
Poznámky
upraviť- ↑ RKK Energija (Raketovo-kozmická korporácia Energija) sa do marca 1966 nazývala OKB-1 (Testovacia konštrukčná kancelária 1), do roku 1974 CKBEM (Ústredná konštrukčná kancelária experimentálneho strojárstva), do roku 1994 NPO Energija (Vedeckovýrobné združenie Energija)
- ↑ Постановление ЦК КПСС и Совета Министров СССР № 270-105 от 27 марта 1967 «О подготовке космонавтов-испытателей и космонавтов-исследователей... »
Referencie
upraviťTento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Oddíl kosmonautů RKK Eněrgija na českej Wikipédii.
- ↑ a b c d e IVANOV, Ivan, a kol. Космическая энциклопедия ASTROnote [online]. Moskva: [cit. 2009-03-17]. Kapitola Отряд космонавтов РКК «Энергия». Dostupné online. (po rusky)
- ↑ ASTROnote. [Cit. 2009-03-17]. Kapitola Набор для полёта на корабле «Восход». (po rusky)
- ↑ a b c d ASTROnote [online]. [Cit. 2009-03-17]. Kapitola 1-й набор космонавтов-испытателей ОКБ-1.. Dostupné online. (po rusky)
- ↑ a b c ŠAMSUTDINOV, S.. Отряду космонавтов РКК «Энергия» - 40 лет. Новости космонавтики, 2006, čís. 7. Dostupné online. ISSN – 1078 1561 – 1078. (po rusky)
- ↑ ASTROnote [online]. [Cit. 2009-03-17]. Kapitola 2-й набор космонавтов-испытателей ЦКБЭМ.. Dostupné online. (po rusky)
- ↑ ASTROnote [online]. [Cit. 2009-03-17]. Kapitola 3-й набор космонавтов-испытателей ЦКБЭМ.. Dostupné online. (po rusky)
- ↑ ASTROnote. [Cit. 2009-03-17]. Kapitola 16-й набор в отряд РКК «Энергия».. (po rusky)
- ↑ HOLUB, Aleš, a kol. MEK – Malá encyklopedie kosmonautiky [online]. REV. 2001-10-21, [cit. 2009-03-18]. Kapitola Sojuz 25. Dostupné online. (po česky)
- ↑ MARTÍNEK, František. Raz a dosť [online]. Malá encyklopédia kozmonautiky, rev. 2003-12-28, [cit. 2009-02-17]. Dostupné online. (po česky)