Sojuz 29 (rus. Союз-29) bol sovietsky pilotovaný kozmický let v rámci programu Sojuz. Sojuz 29 vyštartoval 15. júna 1978 z kozmodrómu Bajkonur k stanici Saľut 6. Celkovo išlo o piatu misiu k stanici, štvrtú s úspešným spojením a druhú najdlhšiu z hľadiska dĺžky pobytu kozmonautov na stanici. Veliteľ lode Vladimir Kovaľonok a palubný inžinier Alexandr Ivančenkov vtedy vytvorili nový rekord v pobyte vo vesmíre – 139 dní.

Sojuz 29
Znak misie
Údaje o misii
Názov misie: Sojuz 29
COSPAR ID:1978-061A
Nosná raketa:Sojuz-U
Volací znak:Фотон ("Foton")
Posádka:2
Kozmodróm (rampa):Bajkonur, Kazachstan (LC-1)
Štart: 15. jún 1978, 20:16:45,026 UTC
Pristátie: 3. september 1978, 11:40:34 UTC
46° s.š., 69° v.d.
Trvanie: 79 dní, 15 hodín, 23 minút a 49 sekúnd
Apogeum:266 km
Perigeum:197,8 km
Doba obehu:88,86 min
Inklinácia:51,65 stupňov
Cieľ spojenia:Saľut 6
Spojenie:16. jún 1978, 21:58:14 UTC
Odpojenie:3. september 1978, 08:23 UTC
Hmotnosť:6 800 kg (kozmická loď pri štarte)
Fotografia posádky
Kovaľonok (vľavo) a Ivančenkov (vpravo)
Kovaľonok (vľavo) a Ivančenkov (vpravo)
Navigácia
Predchádzajúca misiaNasledujúca misia
Sojuz 28 Sojuz 30

Posádka

upraviť

Odštartovala:

Pristála:

Náhradná posádka

upraviť

Priebeh letu

upraviť

Loď odštartovala 15. júna 1978 večer z kozmodrómu Bajkonur pomocou rakety Sojuz - U. Štart sa vydaril, systém automatického približovania fungoval vrátane záverečnej operácie spojenia k stanici, ku ktorému došlo 16. júna 1978.

 
Návratový modul Sojuzu 29

Práce na stanici

upraviť

O ďalší deň neskôr, 17. júna 1978 obaja kozmonauti prestúpili z lode na stanicu. V tej dobe krúžila nad Zemou vo výške 338 – 368 km a s dobou obehu 91 minút.

Stály pracovný deň bol určený na 6.-21. hodinu SEČ. Po štyroch dňoch bola stanica skontrolovaná a uvedená do plnej prevádzky. Potom boli zahájené plánované experimenty s taviacou pecou SPLAV a ďalekohľadom pre zaznamenanie submilimetrového žiarenia.

Návštevy

upraviť

V dňoch 28. júna5. júla bola na stanici na pracovnom pobyte loď Sojuz 30 s medzinárodnou posádkou KlimukHermaszewski.

Dňa 9. júla sa ku druhému kontaktnému uzlu stanice pripojila zásobovacia loď Progress 2. Po vyložení nákladu a využití jej zásoby paliva na dosiahnutie vyššej dráhy sa 2. augusta oddelila a zanikla v atmosfére.

Návrat k Zemi

upraviť

Dňa 27. augusta 1978 sa k stanici pripojila loď Sojuz 31 s ďalšou medzinárodnou posádkou BykovskijJähn. Spoločne celá štvorica pracovala, návšteva sa odpojila 3. septembra a vrátila na Zem v lodi stálej posádky, Sojuze 29. Pristátie kabíny sa pomocou padákového systému podarilo na území Kazachstanu, 140 km na juhovýchod od Džezkazganu [1].

Záver misie základnej posádky

upraviť

Kovaľonok s Ivančenkovom zostali v službe na palube stanice aj po odlete lode, s ktorou zo Zeme štartovali. Dňa 6. októbra sa k stanici pripojila ďalšia nákladná loď Progress 4, prázdná sa odpojila 24. októbra a zanikla v atmosfére.

Dňa 19. augusta 1978 posádka prekonala svetový rekord v dĺžke pobytu vo vesmíre (držal ho Sojuz 26). Potom zintenzívnili fyzické cvičenia, dokončili plánované merania a s loďou Sojuz 31 dňa 2. novembra 1978 odleteli na Zem.

Parametre misie

upraviť

Referencie

upraviť
  1. CODR, Milan. Sto hvězdných kapitánů. Praha : Práce, 1982. Kapitola Alexandr Sergejevič Ivančenkov, s. 97.

Literatúra

upraviť
  • LÁLA, Petr; VÍTEK, Antonín. Malá encyklopedie kosmonautiky. Praha : Mladá fronta, 1982.

Iné projekty

upraviť
  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sojuz 29

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Soyuz 29 na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené) a Sojuz 29 na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).


Predchádzajúca misia:
Sojuz 28
Program Sojuz Nasledujúca misia:
Sojuz 30