Stanca (tal. ottava rima) je forma básne, ktorá vznikla v 13. storočí v talianskej trubadúrskej poézii. Má jednu slohu s ôsmimi veršami, ktoré sa rýmujú podľa vzoru: ab-ab-ab-cc. Rytmicky je verš utvorený z päťstopého jambu a desiatich slabík.

Stanca talianska

upraviť

Talianska literatúra rozoznáva stancu - ottavu rimu sicílsku a toskánsku.

  • Toskánska ottava rima má rým ab-ab-ab-cc.
  • Sicílska ottava rima má vzor rýmu nasledovný: ab-ab-ab-ab.

Oba druhy používajú desaťslabičný verš v päťstopovom jambe.

Stanca francúzska

upraviť

Francúzska poézia inkorporovala taliansku stanzu do novovznikajúcej renesančnej poetiky. Stancu písali v tvare od štvorveršovej slohy až po štrnásťveršovú. Rým zostal striedavý. Pri štrnásťveršovej obvykle posledné dva verše mali zhodný rým. Výnimkou je nóna s deviatimi veršami. Prvý, kto použil stancu je Jean de Lingendes v poéme "Premeny pastierky Iris" uverejnenej v antológii roku 1605.

Zoznam poddruhov žánru stanca

upraviť
  • 2 lines = Couplet
  • 3 lines = Tercet
  • 4 lines = Quatrain
  • 5 lines = Cinquain
  • 6 lines = Sestet
  • 7 lines = Septet
  • 8 lines = Octave

Iné pomenovania druhov stance

upraviť
  • Terčeto, Tercet
  • Baladická stanca, Ballad stanza
  • Sestína, Sestet
  • Burnsova stanca alebo škótska stanca, Burns stanza or Scottish stanza
  • Ottava rima
  • Sicílska oktáva, Sicilian octave
  • Spenseriánska stanca, Spenserian stanza
  • Balašova stanca, Balassi stanza
  • Oneginova stanca, Onegin stanza
  • Terza rima
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Stanza na anglickej Wikipédii a Stance na francúzskej Wikipédii.

Externé odkazy

upraviť