Staryj Oskol
Staryj Oskol (rus. Старый Оскол) je mesto v centrálnom federálnom okruhu v Rusku. Je druhé najväčšie mesto v regióne a podľa sčítania obyvateľstva v roku 2017 malo 223 360 obyvateľov.[1]
| Staryj Oskol | |||
| Старый Оскол | |||
| mesto | |||
 | |||
|
|||
| Štát |  Rusko
| ||
|---|---|---|---|
| Oblasť | Belgorodská | ||
| Súradnice | 51°S 37°V / 51°S 37°V | ||
| Obyvateľstvo | 223 360 (2017) | ||
| Prvá zmienka | 1593 | ||
| Časové pásmo | MSK (UTC+3) | ||
| PSČ | 3095xx | ||
| Telefónna predvoľba | (+7) 4725 | ||
  Poloha mesta v Rusku
| |||
 Poloha mesta v rámci Európy.
| |||
| Wikimedia Commons: Stary Oskol | |||
| Webová stránka: oskolregion.ru | |||
| OpenStreetMap: mapa | |||
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
.png)
História upraviť
V roku 1593 bolo mesto pod názvom Oskol založené ako pevnosť na južných hraniciach Ruského cárstva (Muravská cesta). Mesto je pomenované po rieke Oskol, na ktorej brehoch sa nachádza. Väčšinu jej obyvateľov tvorili vojaci a roľníci. V roku 1617 bolo mesto vypálené Poliakmi a prestavané vojvodom M. Skuratovom. V rokoch 1625, 1642 a 1677 ho ohrozovali krymskí Tatári. V roku 1655 bolo mesto premenované na Staryj Oskol, nakoľko mesto Carev Aleksejev bolo premenované na Nový Oskol.[2] Od 17. storočia je Staryj Oskol známy ako centrum Starooskolského ujezdu (okresu). V roku 1780 bol schválený erb Starého Oskolu.
Od 20. októbra 1721 do 1. septembra 1917 bolo súčasťou Ruskej Ríše, následne v roku 1918 bolo súčasťou ukrajinského štátu. Po porážke armády hajtmana P. Skoropadského prešlo mesto do rúk boľševikov a bolo pričlenené sovietskom Rusku. Od decembra 1922 bolo súčasťou Ruskej sovietskej federatívnej socialistickej republiky (ZSSR). Od roku 1928 - administratívne centrum Starooskolského rajónu (okresu), ktoré bolo súčasťou Centrálno-černozemnej oblasti. V roku 1954 sa mesto stalo súčasťou novovytvorenej Belgorodskej oblasti.
Koncom 60. a začiatkom 70. rokov 20. storočia sa stalo v súvislosti s aktívnym rozvojom ťažby železnej rudy v oblasti Kurskej magnetickej anomálie dôležitým centrom baníctva a hutníctva. Dnes je Staryj Oskol veľkým priemyselným centrom a dynamicky sa rozvíjajúcim mestom.
Obyvateľstvo upraviť
K 1. januáru 2017 bolo 91. najväčším mestom Ruskej Federácie.[3]. Mesto je administratívnym centrom veľkej Centrálno-černozemnej aglomerácie. Aglomerácia Staryj Oskol - Gubkin má viac ako 410 000 obyvateľov.
|
|
Podnebie upraviť
Starý Oskol sa nachádza v miernom pásme s mierne studenými zimami so stabilnou snehovou pokrývkou. Leto je teplé, aj horúce (najmä v júli a v prvej polovici augusta).
- Priemerná ročná teplota: +6,5 °C
- Priemerná rýchlosť vetra: 2-4 m/s
- Priemerná ročná relatívna vlhkosť vzduchu: 74%
- Priemerný počet zrážok: 500 - 600 mm.
Administratívno-územné členenie mesta upraviť
Mesto Starý Oskol sa administratívne člení na:
- Severovýchodný rajón
- Juhozápadný rajón
- Centrálny rajón
- Železničný rajón
- Kotelský rajón
- Hutnícky rajón
Čestné názvy miest upraviť
- Mesto vojenskej slávy - 5. mája 2011[4]
- Mesto slávy práce
- Ekonomický kapitál Belgorodského regiónu
- Koruna Svätého Štefana - oficiálny názov Starého Oskola počas rokov okupácie cez druhú svetovú vojnu, v roku 1942.
Električková doprava upraviť
Električková doprava v Starom Oskole funguje od roku 1981. Spolu 3 linky jazdia na trati dlhej 61 km s rozchodom 1 524 mm.
Partnerské mestá upraviť
Salzgitter (Nemecko) (s 1987)
Asenovgrad (Bulharsko) (s 1989)
Mantija-Villpula (Fínsko) (s 1989)
Referencie upraviť
- ↑ Obyvateľstva ruskej Federácie pre obce na 1. január 2017
- ↑ СССР. Административно-территориальное деление союзных республик на 1 января 1980 года / Сост. В. А. Дударев, Н. А. Евсеева. — М.: Известия, 1980. — 702 с. — С. 101.
- ↑ Obyvateľstvo Ruskej Federácie k 1. januáru 2018. Tabuľka "21. Obyvateľstvo miest a mestečiek v Spolkovej okresov a štátotvorné subjekty ruskej Federácie 1. januára 2018"
- ↑ Dekrét Prezidenta ruskej Federácie z 5. mája 2011, № 588 "Na zadávanie mesta[nefunkčný odkaz]