Stigmatizácia
Stigmatizácia je fenomén, pri ktorom sa na tele žijúceho človeka (na rukách, nohách a boku) objavujú Kristove rany alebo je v týchto miestach pociťovaná extrémna bolesť. Tieto rany sa označujú ako stigmy (z latinčiny stigma, pôvodne z gréckeho στίγμα – znamenie, vpálené znamenie, stopy utrpenia) a ich nositeľ ako stigmatik. Vyskytujú sa hlavne v prostredí katolíckej cirkvi a sú považované za zázračný prejav zvláštnej Božej milosti.
Skepticizmus
upraviťSkeptici považujú stigmatizáciu za podvod alebo sa pre ňu snažia nájsť medicínske vysvetlenie.
Sebapoškodzovanie takéhoto typu môže byť príznakom rozličných duševných chorôb. Niektorí falošní stigmatici trpia takzvaným Münchhausenovým syndrómom, pre ktorý je charakteristická intenzívna túžba byť stredobodom pozornosti. Títo pacienti si často privodia poranenie alebo predstierajú chorobu, aby dosiahli hospitalizáciu a starostlivosť.
Na rozdiel od väčšiny svätých, ktorí stigmy naozaj mali, avšak nechválili sa nimi, ale v pokore ich nechávali v skrytosti.
Neexistujú tiež žiadne zmienky o stigmatikoch z obdobia pred 13. storočím, keď sa zobrazenie ukrižovaného Krista udomácnilo v ikonografii kresťanského Západu.
Stigmatici
upraviť- František z Assisi
- Katarína Sienská
- Anna Katarína Emmerichová
- Pio z Pietrelciny
- Terézia Neumannová
- Gemma Galganiová
Napriek tomu, že sa stigmatizácia (podobne ako bilokácia, levitácia a iné zvláštne mystické fenomény) uvádza v životopisoch viacerých svätcov, Cirkev ju nepovažuje za spoľahlivý znak na rozpoznanie svätosti u daného človeka.
Treba poznamenať, že hoci Ježiš Kristus bol skutočne pribitý klincami v zápästiach (čo okrem iného dokazuje Turínske plátno), stigmy na dlaniach nie sú popretím tejto skutočnosti. Ich význam je v skutočnosti duchovný a mystický; nemajú byť správou pre anatómiu alebo kriminalistiku o presnej podobe Ježišovho ukrižovania, ale skôr duchovným posolstvom pre každého človeka – každý hriech spôsobil Ježišovi podľa kresťanskej teológie strašné utrpenie, a preto sú dôkazom veľkej Božej lásky k človeku [1]. Slúžili tiež ako prostriedok pre konkrétnych svätých, aby sa čo najintímnejšie spojili s Kristom.
Referencie
upraviť- ↑ Nemiluji utrpení pro ně samé, ale pro jeho plody. Milujte se!, čís. 46, s. 14. ISSN 1802-4327.
Externé odkazy
upraviť